Fakty a fámy

V poludňajšej besede Slovenskej televízie predstaviteľ ANO, takto bývalý novinár, vyslovil niekoľko zaujímavých dohadov. Nebol sám, kto si povšimol, že registrácia HZD prebehla na príslušných miestach akosi veľmi rýchlo. Položil rečnícku otázku, či takáto ochota býva zadarmo. Pravdu povediac, samotnou cenou mohlo byť umožnenie vzniku Hnutia za demokraciu. Perspektívny víťaz volieb bude musieť čeliť politickému konkurentovi, ktorý bol pred krátkym časom súčasťou jeho radov. Témou nedeľných televíznych besied bola tiež udalosť, ktorá bola na konci víkendu v centre pozornosti slovenských elektronických médií: bývalý šéf Slovenskej informačnej služby Ivan Lexa sa vrátil alebo presnejšie bol vrátený na Slovensko. Spomínaný predstaviteľ ANO vyslovil ďalší samozrejmý názor, že táto udalosť ovplyvní predvolebnú kampaň. Predstavitelia HZDS-ĽS sa ako jeden muž Ivana Lexu zastávali. Môžeme sa iba dohadovať, že výrok predsedu hnutia, že bývalého šéfa SIS nepôjde navštíviť do väzenia, možno považovať za prejav akéhosi jemnučkého dištancovania sa. Stalo sa však, čo sa stať nemalo, a médiá na to nielen upozornili, ale budú čoraz viac upozorňovať – Lexa bol a dodnes je personifikáciou toho, za čo bola kritizovaná vládnuca moc v rokoch 1994 až 1998. Najkrikľavejším prípadom bol únos prezidentovho syna a len vymenovanie ďalších káuz by si vyžadovalo veľa miesta. Spomedzi členov HZDS-ĽS je Lexa rovnako neprijateľný ako jeho predseda a ostávajú iba dohady, ako by mu pomohlo svedectvo proti nemu. Opakom Ivana Lexu je Ivan Gašparovič. Keď sa roku 1992 HZDS po prvý raz rozpadlo, hoci nastúpila nová vláda, Gašparovič ostal predsedom parlamentu. Neskôr, počas kauzy Gaulieder, Gašparovič nehlasoval za odňatie mandátu tomuto poslancovi. Z okruhu dobre informovaných ľudí som sa vtedy dozvedel, že veľmi váhal, čo má robiť, lebo brutálny postup v tomto prípade bol naňho priveľa. Údajne tiež dostal signály z rozličných ambasád, že po odchode z HZDS by patril medzi akceptovateľných politikov. Ostatne vyčíta niekto niečo Milanovi Kňažkovi, Kováčovcom, Eduardovi Kukanovi atď? S trochou poetickej licencie možno tvrdiť, že po odchode z HZDS by nebol akceptovateľný iba Vladimír Mečiar a Ivan Lexa. Ozvali sa aj názory, že vznik HZD je akýsi Mečiarov trik. Zakladať stranu nie je až také jednoduché. Nestačí iba zháňať tisícky podpisov, ale treba mať pripravené ďalšie veci. Napríklad program. Ten, kto ho mal možnosť čítať, musí uznať, že je veľmi dobre pripravený. Lenže dohady by sa nemali preháňať. Kauza Lexa teraz spôsobila, že HZDS-ĽS bude možné v stupňujúcej sa kampani usvedčovať, že sa vôbec nezmenilo. A ak by sa náhodou od Lexu dištancovalo, bývalému šéfovi SIS by stačilo osvetliť niekoľko doteraz trvajúcich záhad. Oveľa jednoduchšia úvaha na základe analýzy doterajších volebných preferencií nám ukáže, že po septembri 2002 nebude ľahké zostavovať vládu. Takže ak volebný zisk HZD prekročí magickú hranicu päť percent, tak to bude strana, s ktorou bude možné rátať.