Reklama
Reklama

Love Parade bez čara revolty

Uplynulú sobotu ste v metropole Nemecka mohli mať na sebe oblečené hocičo, dokonca aj takmer nič. Fantázia nepoznala hraníc a hladina tolerancie sa výrazne zvýšila. Konala sa totiž Love Parade - pôvodne sviatok mieru, radosti a palaciniek, z ktorého však v súčasnosti zostalo iba komerčné torzo.
Počet zobrazení: 2329

Uplynulú sobotu ste v metropole Nemecka mohli mať na sebe oblečené hocičo, dokonca aj takmer nič. Fantázia nepoznala hraníc a hladina tolerancie sa výrazne zvýšila. Konala sa totiž Love Parade - pôvodne sviatok mieru, radosti a palaciniek, z ktorého však v súčasnosti zostalo iba komerčné torzo. Napriek úsiliu všetkých zúčastnených o dobrú náladu sa zdá, že podujatiu dochádza dych. „Kde mám krídla?“ začala sa nervózne obzerať mladá dievčina pri stánku s pivom na konci známej triedy Unter den Linden. Jej kostým prezrádzal, že jej na nich veľmi záleží - bola oblečená v striebornom a na hlavu si pripevnila tykadlá. Svätojánska muška rozdávajúca dobrú náladu. „Položila si si ich sem, na lavičku,“ upozornil ju priateľ v bielom chlpatom kostýme, z ktorého mu vytŕčal iba holý zadok. „Nieže ich stratíš. Poďme už, aby sme neprišli neskoro.“ Trinásteho júla o druhej poobede sa pod Brandenburskou bránou roztancovalo pol milióna pestrofarebne oblečených fanúšikov techno hudby a dobrej nálady. Druhá časť sprievodu sa zhromaždila na Námestí Ernsta Reutera. V rytme techno a house, ktoré na plošinách 45 kamiónov mixovali najlepší diskdžokeji z Nemecka, Poľska, Veľkej Británie, Dánska či Španielska, sa obidve časti sprievodu tancujúc posúvali - jedni na plošinách kamiónov, druhí popri nich -, aby sa o štyri hodiny neskôr mohli stretnúť pod Víťazným stĺpom, kde ich už tradične privítal doktor Motte. Narodeniny Dr. Motteho Práve z vôle a myšlienky diskdžokeja Dr. Motteho Love Parade vznikla. Prvého júla 1989 sa mu nechcelo oslavovať narodeniny doma, ale spolu s priateľmi sa rozhodol pre pochod ulicou Kurfürstendamm. Účastníkov oslavy bolo 150, kamión s tancujúcimi jeden a v novinách sa neobjavili nijaké správy pred ani po podujatí, ktoré nieslo názov Demonštrácia za mier, radosť a palacinky. „Mier“ bol symbolom odzbrojenia, „radosť“ predstavovala lepšie porozumenie medzi národmi prostredníctvom hudby a „palacinky“ spravodlivú distribúciu potravín. Keďže v tom čase ešte stál Berlínsky múr, po Kurfürstendamme tancovali na techno hudbu len ,,západní“ Nemci. Oslava mala úspech a v ďalšom roku sa na nej zúčastnilo dvetisíc ľudí. Mottom bolo: The Future is Ours (Nám patrí budúcnosť). Až tretej Love Parade v roku 1991 predchádzala reklama po celom území NSR, po prvýkrát prišli kamióny s tancujúcimi z Kolína nad Rýnom a z Frankfurtu nad Mohanom. Nemecká techno scéna zažívala rozkvet, nikdy predtým – a zriedka neskôr – nedržali jej aktéri tak spolu ako práve v tomto roku. V zmysle hesla My House is Your House and Your House is Mine (Môj dom je tvojím domovom a tvoj dom je mojím) alebo išlo o house hudbu? Vážny problém: odpad Ukázalo sa, že fanúšikov techno a house hudby nič nezastaví, dokonca ani 90 litrov vody na kilometer štvorcový, ktorými obdarilo nebo Love Parade v roku 1992. Šesť týždňov predtým nespŕchla ani kvapka, v polovici „parády“ sa rozpršalo tak, že niektoré aparatúry prestali fungovať. Čo sa dá robiť, v rámci sloganu The Spirit Makes You Move (Duša ťa roztancuje) nebol dážď pre 15 tisíc zúčastnených nijakým problémom. V roku 1994 už nechcel berlínsky senát povoliť prehliadku ako demonštráciu, pretože problémy s odpadom začínali byť vážne. Až angažovanie sa senátora pre mládež umožnilo vyše 110 tisíc ľuďom a 40 kamiónom z celého sveta podieľať sa na najväčšej pouličnej oslave vôbec. O rok neskôr sa podujatie presunulo na Ulicu 17. júla, Kurfürstendamm bol pre 750 tisíc účastníkov primalý. Pokusy nechať pochod nezávislým od médií a sponzorov stroskotali – suma 20 mariek na hlavu ako podpora tejto myšlienky zostala bez odozvy. Okolo Love Parade sa rozkrútil kolotoč komercie, spoluzakladateľ Jürgen Laarmann predal svoj podiel v spoločnosti Loveparade GmbH firme Technomedia GmbH. Absolútny rekord v účasti padol v roku 1999: poldruha milióna účastníkov, 51 kamiónov a slogan Music is The Key (Hudba je kľúčom) a krásne počasie za odmenu. Došlo však aj k prvej tragédii, 27-ročný mládenec z Oranienburgu prišiel následkom bodnutia nožnom o život. Policajti hľadali vinníka, bezvýsledne. Aj ďalšia štatistika je smutná: 200 ton odpadu, zničené stromy, kríky, udupaná tráva a stovka zatknutých, zväčša pre drogové delikty. Špeciálni krajčíri, špeciálne kostýmy Love Parade nabrala na profesionalite, komercii, no chýbalo jej už čaro revolty, ktoré sprevádzalo jej začiatky. Organizátori očakávali takmer jeden milión tzv. raverov – fanúšikov techno štýlu. Prišla však iba polovica. Rekord zaznamenali Poliaci, tých do Berlína zavítalo 30 tisíc. „Uvidíme, čo to bude. Ale už sa teším, lebo som to ešte nikdy nevidela naživo,“ hovorí Magda z Poznane. „A máš kostým?“ pýtam sa jej. „Niečo nájdem. Veď mi stačí podprsenka, krátka sukňa a vysoké čižmy, nie?“ smeje sa. Nuž, stačí. Skalní si však dávajú šiť špeciálne kostýmy u špeciálnych berlínskych krajčírov – aby sa im nestalo, že sa stretnú s rovnako odetou osobou. Pestrofarebný sprievod sa pohol smerom k Víťaznému stĺpu, priemerný vek tancujúcich je 18 až 25 rokov. Samozrejme, o výnimky nebola núdza. „Pozri na tamtú pani oblečenú do tigrovaného,“ ukazuje mi kamarátka Andrea. „Nápadité,“ oceňujem zlato-čierno pomaľovanú dámu v strednom veku. „Aha, tamtá má na tele len farbu, nič viac,“ zameriam pozornosť na dievčinu hore bez na kamióne. Okolo nás prechádzajú polonahí muži v kožených tango slipoch s kusmi látky okolo lýtok, ktoré majú zvýrazňovať pohyb pri tanci. Manželský pár opodiaľ, oblečený do cyklámenových kostýmov, sprevádza asi deväťročná dcéra s vlasmi zafarbenými nafialovo. Držia sa špagátu, aby sa nestratili. Svoju radosť dávajú najavo aj Kórejčania. Nechávajú sa fotografovať pod kamiónom, jeden má modré, druhý červené vlasy a okuliare tretieho sú natreté nazeleno, že mu vidno cez ne len zreničky. Aj Guido chcel mať kamión „Poď, už som ti kúpil pivo,“ kričí mladý muž na druhého z davu a podáva mu fľašu. V tomto roku sú v rámci bezpečnostných opatrení plastové, aj riad je plastový alebo papierový. Neprospieva to životnému prostrediu, no ak sa človek pozrie k okraju chodníka, ktorý zdobia samé črepiny, je to takpovediac lepšie zlo. Starší manželský pár postáva pri plote, kýva okoloidúcim. „To je neuveriteľné, ako hrozne niektorí vyzerajú,“ konštatuje žena. Muž sa iba usmeje. Zrejme nesúhlasí celkom s jej názorom, lebo podľa jeho výrazu v tvári sa mu páči okoloidúca tridsaťročná moletka s odhaleným potetovaným bruchom a piercingom v pupku. „Cicky von!“ hlása nápis na jednom z kamiónov. Dievčatá na ňom tancujú ostošesť, podávajú mladému mužovi na zemi fotoaparát a už aj zaujímajú patričnú pózu na fotografiu. Veď také niečo sa nemusí opakovať. Mimochodom, vstupné na kamión v deň Love Parade stálo sto eur. Na kamión sa všeobecne dá dostať len vtedy, ak poznáte jeho vlastníka či nájomcu, ak ste diskdžokej, veľmi dobrý tanečník (napríklad spojenie tanca s hltaním ohňa je ideálne) alebo patríte k zadávateľom reklamy na kamióne a teda prinášate zisk. Svoj kamión chcel mať aj Guido Westerwelle, šéf Liberálnodemokratickej strany Nemecka. Želal si ten s číslom 18 – presne toľko percent hlasov chce dosiahnuť v nadchádzajúcich voľbách. Organizátori mu nevyhoveli ani v jednom prípade. Podľa vlastných slov nechcú mať z podujatia predvolebnú kampaň. Žiaľ, jeden mŕtvy Mládencovi v sprievode treba ísť súrne na WC. Vyrieši to niekoľkými skokmi smerom k okolitým kríkom. Z parku Tiergarten sa pomaly stáva smetisko, verejné záchody a miesto na hĺbkové prejavy náklonnosti medzi ľuďmi rozličného aj rovnakého pohlavia. Poučení skúsenosťou z minulosti, keď množstvo stromov uhynulo práve v dôsledku znečistenia ľudskými výkalmi, pracovníci parku doslova povyberali zo zeme menšie stromčeky, aby ich tam po víkende mohli znova nasadiť. Hm, sprievod lásky si žiada obete. Nie je núdza o homosexuálov, lesby, transvestitov či zamilované heterosexuálne páry. Hoci sa to nedá porovnať s ich účasťou na Christopher Street Day, ktorý sa konal 22. júna a bol iba ich sviatkom. Vraj bol lepší, zábavnejší, ľudia viac tancovali a bavili sa. „Deväťdesiat percent ľudí sa tu len prizerá a desatina tancuje,“ posťažoval sa mladý Berlínčan. Podľa hovorcu policajtov akcii „došiel dych“. „Iba okolo kamiónov je aká taká zábava, inak to vyzerá ako na prechádzke v pokojnom Grünewalde,“ pridáva sa ďalší policajt. Nuž, Grünewald s pol miliónom tancujúcich si predstaviť neviem, no faktom ostáva, že akási iskra nadšenia a spontánnosti celej akcii chýba. Okolo pol štvrtej začne pršať, farby na vlasoch tancujúcich sa začínajú rozpúšťať. „Veď hlásili pekné počasie, čo to má byť?“ kričí do neba dievčina s fľašou šampanského v ruke. Zanedlho sa spustí hustý dážď, trvá však asi len pol hodiny. Farby na tvárach účastníkov sú bledšie, zato v tvári je väčšina z nich podstatne červenšia ako na začiatku. Alkohol sa stal neodmysliteľnou súčasťou pochodu. Na jeho nadmerné množstvo doplatí jediná obeť – jednému z účastníkov bolo náhle treba odskočiť si na toaletu, a urobil tak v stanici rýchlovlaku. Prešiel cez koľaje – a už sa nestihol vrátiť. Rušňovodič vlak neubrzdil a mladý muž krátko po zrážke zomrel. Antiparáda v čiernom O pätnástej hodine sa na Reinhardtstrasse koná iné zhromaždenie s názvom Fuck Parade. Aj tento rok sa odporcovia Love Parade stretli, aby vyjadrili nesúhlas so súčasnou podobou polmiliónového sprievodu na Ulici 17. júla. Nemajú pestrofarebné kostýmy ani masky, sú oblečení poväčšine v čiernom či v maskáčoch. Zhromaždenie je oveľa tichšie, na korbe dodávkového auta púšťa mladá anarchistka punkovú hudbu. Napriek tomu, že sa obe „parády“ zmierili, usporiadateľ Martin Kliehm najväčšmi kritizuje to, že „Love Parade už nie je politickou demonštráciou. To je hlavný dôvod našej kritiky“. Naproti tomu Fuck Parade demonštruje právo na organizovanie večierkov a zábavy, je proti vytesňovaniu menšín a definovaniu demonštrácií ako klasických nástrojov protestu. Sprievod sa pomaly presúva smerom do centra mesta, počet ľudí v ňom nie je väčší ako tristo. Nijaké reklamné nápisy, svetelné efekty či drahé kostýmy. Iba ľudia, niekoľko psov a jedno nákladné auto. No a samozrejme, novinári, kamery a blesky fotoaparátov. Love Parade zaznamenala v tomto roku menšiu stratu ako vlani, finančná bilancia sa pohybuje tesne pod čiernymi číslami. Prvýkrát však museli organizátori zaplatiť za parkovacie a technické služby okolo 140 tisíc eur. Policajná štatistika hovorí o 95 zatknutých, zväčša spojených s požívaním povzbudzujúcich prostriedkov. V televíznej reportáži odvysielanej stanicou ARD jeden z drogových dílerov načrtol, o aký ,,deal“ v prípade tohto podujatia ide: predal okolo 30 000 tabletiek extázy a jeho zisk tvorila päť až šesťciferná suma v euro. Takmer 160 vyčerpaných tanečníkov skončilo v záchranných ambulantných vozoch, odviezlo sa vyše 150 ton odpadu. Berlínske techno kluby zažívali eufóriu, napriek zvýšenému vstupnému – 20 eur – zaznamenali značnú inváziu návštevníkov. Tí, ktorí do klubu už nevládali dôjsť alebo nemali dosť peňazí, sa usadili v hociktorom z parkov, alebo i v stanici rýchlovlaku. Zábava pokračovala do neskorého rána. Keď som v nedeľu poobede prechádzala okolo parku Freidrichshain, zdalo sa, akoby neprešiel deň. Raveri mali energie na rozdávanie.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.
CAPTCHA
This question is for testing whether or not you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama