Radičová ako skrytá zbraň ľavice
Víťazstvo Ivety Radičovej v zmanipulovaných primárkach SDKÚ je podľa väčšiny politológov zlou správou pre ľavicu. Pre Smer by vraj bolo výhodnejšie, keby vyhral Ivan Mikloš, symbol antisociálnej neoliberálnej politiky a pravá ruka Mikuláša Dzurindu. Pani profesorka síce o sociálnom štáte pomerne rada hovorí, ale čo dokázala v praktickej politike? Predovšetkým poradiť exministrovi Ľudovítovi Kaníkovi, aby odobral invalidom dôchodky. Aj keď sa potom stala ministerkou práce, pre sociálny štát neurobila nič. Pre ľavicu je však dôležité niečo celkom iné. Každá politická strana sa opiera o svoje hodnoty a program. Ako dokazujú dejiny povojnovej Európy, v reálnom živote ide najmä o hodnotové prostredie, v akom sa vedú politické zápasy. Napríklad v škandinávskych krajinách sa diskusie o sociálnom štáte viedli v atmosfére základnej zhody na jeho rozvoji. Pravicové strany, ktoré pôsobili zväčša v opozícii, si osvojili rétoriku sociálnej demokracie a na podstatu sociálneho štátu neútočili. Čo to znamenalo pre ľavicu? Aby sa vyhranila voči pravičiarom, musela byť ešte sociálnejšia a radikálnejšia. Naopak, v 80. a 90. rokoch sa pravica v západných demokraciách silne vyklonila doprava. Plne si osvojila neoliberalizmus a razantne útočila na sociálny štát. V takomto prostredí ľavici stačilo, aby bola len o niečo sociálnejšia ako pravica, a teda nemusela obhajovať radikálnejšie sociálne vízie. Stačilo, aby bojovala za neoliberalizmus s ľudskejšou tvárou. Tieto príklady naznačujú, že ľavica a pravica sa v reálnej politike navzájom podmieňujú. Ich identita sa nerodí na papieri, ale v politických zápasoch. Prirodzene, ideové posuny nie sú náhodné a vždy odrážajú nálady v spoločnosti alebo rozličné ekonomické a geopolitické okolnosti. Podstatné však je, že politika strán často závisí od štrukturálneho umiestnenia ich hlavných súperov. Ak sa tento poznatok aplikuje na naše pomery, zistíme, že víťazstvo Radičovej vo vnútrostraníckych primárkach je pre ľavicu dobrou správou. Ak sa SDKÚ naozaj oddá sociálnejšej rétorike, napriek všetkej falošnosti, ktorá sa za tým bude skrývať, Smer bude musieť reagovať posunom doľava. A Slovensko potrebuje viac ľavice, viac sociálneho štátu, viac solidarity. Keď Ivete Radičovej hoci aj pokrytecká rétorika pomôže posunúť vlajkovú loď Smeru do ľavicovejších vôd, potom ju ako volebnú líderku pravicovej SDKÚ treba brať všetkými desiatimi. Autor je politológ
