Bicykel je radosť!
,,Bicykel je zdrojem zábavy, kde chci, tak tam mi zastaví...“ Pamätáte sa ešte na túto pesničku zo začiatku osemdesiatych rokov? Možno nie, nič to. Spievala ju kapela Plavci a mne tento popevok utkvel navždy v pamäti. Vari preto, že keď ju vtedy hrali na rádiu Hviezda, tak som práve dostal svoj prvý bicykel – skladačku. Na to sa nezabúda. Odvtedy sa veľa vecí zmenilo. Obľuba bicyklov stále stúpa. Podvečer alebo cez víkendy býva napríklad petržalská hrádza doslova prepchatá, a treba si dávať veľký pozor, aby ste neprišli k úrazu. No jazda na bicykli stále prináša ľuďom dobrú náladu a pohodu. Avšak väčšina ho používa iba na rekreačné účely. Zabúdajú na jedno - bicykel je aj dopravný prostriedok. Na dedine alebo v malom meste, z akého pochádzam aj ja, sa stále používa na prepravu do práce alebo na nákupy. Vo veľkom meste je to ale problém... Je osem hodín ráno. Bratislava sa dáva do pohybu. Cestou na trolejbus sa mi na nadchode ulíc naskytá neuveriteľný pohľad: kam až oko dovidí, všade samé autá. Hore na Pražskej, dole na Šancovej, takmer až po Račianske mýto i vpravo na Štefánikovej sa kľukatí nekonečný zástup áut. Štatistiky sú neúprosné. V našom hlavnom meste sa ročne predá viac áut ako sa narodí detí! Celkovo ich tu už jazdí vyše 200 tisíc. To sú smutné fakty. Autá sa vlečú doslova krokom. Zväčša v nich sedí iba šofér, maximálne ešte jeden spolujazdec. Trolejbusy meškajú. V tomto sparnom počasí to len zvyšuje nervozitu tlačiacich sa cestujúcich. A ešte k tomu tie vône... Sunieme sa dopredu ako slimáci. Mám už toho plné zuby, a to sme neprešli ani na prvú zastávku. Musí doprava vyzerať takto? Musí byť pre ľudí každodenným utrpením? Určite nie. Nechcem fantazírovať o pohodlnom metre, toho sa dožijem hádam až na dôchodku. Myslím si však, že všetko môže vyzerať aj trochu inak. Stačí sa pozrieť do iných miest. Holandsko - mestá pre ľudí Holandský Groningen je azda najznámejšie cyklistické mesto na svete. Priam legendárne sa stalo svojím vysokým podielom cyklistickej dopravy. Jeho obyvatelia používajú dvojkolesových tátošov na takmer polovicu všetkých jázd. Základná filozofia dopravnej politiky v Groningene je uprednostnenie cyklistov, chodcov a verejnej dopravy, zatiaľ čo automobilovú dopravu prísne obmedzujú. Výsledkom je hustá sieť cyklistických trás, početné stojany a garáže pre bicykle, ako aj rozličné výhody pre cyklistov. Napríklad na semaforoch majú prednosť! Keď pred časom úplne vylúčili z centra automobilovú dopravu, zavládlo medzi majiteľmi obchodov zdesenie. Protesty však nepomohli a po začiatočnom poklese obratu nastal zlom a v súčasnosti sú obchodníci najväčšími obhajcami tohto systému. Mesto je teraz atraktívnejšie aj pre turistov, ktorých počet výrazne vzrástol. Celkovo - Holandsko je pre cyklistov ,,zem zasľúbená“. V Amsterdame vás už pri príchode na hlavnú stanicu doslova šokuje množstvo odstavených bicyklov. Legendárne kanály – grachty sú nimi doslova olemované. V centre môžete dokonca natrafiť na policajné cyklohliadky. Pre našinca bolo až komické sledovať eskortovanie zadržaného delikventa. Znie to až neuveriteľne, ale policajt potom, ako dotyčnej osobe dal putá na ruky, posadil ju na nosič a odviezol na výsluch! Jeho kolegyňa vzadu dohliadala na to, aby sa zlodej nepokúsil o únik. Čo k tomu dodať, iný kraj – iný mrav... No po rôzne príklady netreba chodiť ani tak ďaleko, stačí zájsť do susednej Viedne. Viennabike Tento rok 7. mája v rakúskej metropole spustili nový projekt Viennabike - bicyklovanie mestom zadarmo! Verejnoprospešné združenie Cykloklub Viennabike s podporou sponzorov Nokia a T-mobile a mesta Viedeň odovzdalo do užívania svojim obyvateľom mesta 1500 bicyklov a zriadilo 235 cykloterminálov. Za zálohu dvoch eur si môže ktokoľvek požičať pestrosfarbený, praktickými nosičmi vybavený bicykel a jazdiť po vyznačenej zóne. Iniciatíva zmenila obraz mesta a trvalo aj život jeho obyvateľov. Viennabike znamená radosť zo života, nezávislosť a lepšie životné prostredie. Cieľom iniciatívy bolo vytvoriť dopravnú alternatívu ohľaduplnú k životnému prostrediu pre krátke vzdialenosti, ako aj zatraktívniť bicykle pre domácich obyvateľov aj turistov. Keďže sme ale v strednej Európe, vyskytli sa aj určité problémy. Bicykle sa stali častým objektom pôsobenia vandalov. Počas prvých dní od spustenia projektu sa často stávalo, že ľudia používali jeden bicykel dlhšie ako povolený limit štyri hodiny, alebo s ním jazdili mimo vyznačenej zóny. Projekt na chvíľu pozastavili, no od 15. júla pokračuje ďalej. Organizátori Viennabike dodatočne zaviedli evidovaný vypožičný systém - na odkódovanie zariadenia, kde je bicykel k dispozícií, treba poslať na uvedené číslo SMS správu. Keďže vo Viedni má mobilný telefón vyše 75 percent obyvateľov nad štrnásť rokov, neuberá toto mierne obmedzenie takmer nič na atraktívnosti. Bicyklová Bratislava V hlavnom meste Slovenska o podobných vymoženostiach môžeme zatiaľ iba snívať. Pokus s niekoľkými ,,erárnymi“ bielymi bicyklami stroskotal na plnej čiare – hanebne sa rozkradli. Našťastie aj u nás sa našlo niekoľko nadšencov, ktorým kvalita života v meste nie je ľahostajná. Členovia občianskych združení ArTUR, Mestský výbor SZOPK, Naše mesto, Slobodná alternatíva a Ži a nechaj žiť sa stretli vlani v máji a obnovili činnosť združenia Bicyklová Bratislava - BicyBa. To pôsobilo už v polovici 80. rokov ako sekcia SZOPK podporujúca rozvoj cyklistickej dopravy, no krátko po revolúcii zaniklo. Obnovená Bicyba si za svoj cieľ stanovila vybudovanie bezpečnej vnútromestskej cyklistickej siete a celkové zlepšenie podmienok pre cyklistov (úseky so zníženou rýchlosťou, stojany a špeciálne parkoviská). Propagovaním cyklistiky sa usiluje aj o zmenu v chápaní bicykla ako dopravného prostriedku. Verejnosť má možnosť stretnúť sa s aktivistami BicyBa každý tretí štvrtok v mesiaci na Hodžovom námestí, ktoré je východiskovým bodom pravidelných cyklojázd. Nimi sa usilujú upriamiť pozornosť spoluobčanov na problémy v doprave. Magistrát vs BicyBa No už hneď na druhej cyklojazde vznikol problém, ktorý sa ťahá už vyše roka. Týka sa výkladu zákonov a bude zaujímavé sledovať, ako sa tento spor skončí. No iste ide o istý precedens. Aktivista združenia BicyBa Martin Patrik mi ho pri našom stretnutí na 15. cyklojazde opisuje ako problém výkladu dvoch zákonov: „Na to zhromaždenie sme museli žiadať povolenie od magistrátu, lebo išlo o zvláštne užívanie komunikácie. To sme dostali, lenže o cyklopochode tam nebola žiadna zmienka. Polícia rátala s tým, že sa zhromaždenie uskutoční len na Hodžovom námestí, ale v príhovore bolo naznačené, že ideme aj na cyklojazdu. Informovali sa preto u zvolávateľa, že kadiaľ vlastne pôjde cyklojazda a robili nám doprovod. Pelotón sa usporiadal do jedného jazdného pruhu, vpredu aj vzadu bolo vozidlo. Plynule sme prechádzali mestom, nestáli sme ani na semaforoch, doprava bola vždy na križovatke odstavená.“ Problém vlastne vznikol až potom, keď sa pelotón zastavil na Šafárikovom námestí, kde bola symbolická blokáda za všetky obete automobilizmu. Trvalo to asi päť minút. Dokonca ani väčšina šoférov nebola pobúrení, dá sa povedať že mali pre nich pochopenie. No menšie pochopenie prejavili na magistráte... Polícia podala správu magistrátu a ten začal konať proti občianskemu združeniu, pretože užívalo komunikáciu ,,iným než zvyčajným spôsobom“. Podľa právnika zastupujúceho BicyBu ,,sa na zhromaždenie podľa ústavy nemôže vzťahovať nijaké povolenie ani obmedzenie, lebo je to ústavou garantované právo“. Martin k tomu dodáva: ,,Je zrejmé, že magistrát mohol toto zhromaždenie rozpustiť, lebo cyklopochod nebol ohlásený. Neurobil to, a tak na nás môže spätne uvaliť nejaké sankcie za to, že ohlasovacia povinnosť nebola splnená. Ale to je iba tisíc korún, na rozdiel od pokuty, ktorá je 30 tisíc. My sa odvolávame na ústavu a magistrát sa odvoláva na cestný zákon.“ Pred mesiacom krajský súd potvrdil nároky magistrátu a požaduje od BicyBy zaplatenie pokuty vo výške 30 tisíc korún. Podľa slov právnika všetko to bude mať pravdepodobne dohru pred Najvyšším súdom SR: ,,Bol by to vlastne precedens v tom, že aj iné akcie magistrát podmieňuje cestným zákonom. Podobný prípad bol aj štrajk odborárov, ktorí išli Bratislavou, nemali na to povolenie a oni sa tiež odvolávali na ústavu, ale pravdepodobne tú pokutu zaplatili. Lenže oni sú v úplne v iných cenových reláciách.“ Asi si to mohli dovoliť… Guláš pri Malom Dunaji Na dnešnom pochode už pôjdeme ako riadni účastníci premávky. Lenže takto to nemá pravý demonštratívny charakter, tie pravé ,,grády“. Nič sa ale nedá robiť, ďalšiu pokutu si nik neželá. S Martinom sa cestou do Vrakune rozprávame ďalej. Zaujíma ma, že či magistrát okrem sankcionovania robí aj niečo pre zlepšenie podmienok pre cyklistov. ,,Poslancov sme oslovili s požiadavkou, aby z rozpočtu vyčlenili peniaze na budovanie cyklistických chodníkov. My sme podali aj tri návrhy, bohužiaľ sme nemali presný rozpočet. Potom nám vyčítali, že sme žiadali päť až pätnásť miliónov korún, ale nevedeli sme odhadnúť, koľko to presne je. Zo strany poslancov nebola veľká ochota poskytnúť peniaze. Ďalší problém spočíval v tom, že návrh, ktorý sme dali, nebol vôbec prednesený žiadnym poslancom. Každú požiadavku, čo majú občania voči poslancom, si musí osvojiť niektorý z nich. Túto našu požiadavku si nik neosvojil.“ Martin síce komunikoval s jedným poslancom vyše mesiaca a dokonca spolu pripravovali aj návrh, no nakoniec sa deň pred zasadnutím rozhodlo, že sa do rozpočtu už nebude vstupovať. ,,Báli sa, že ak sa urobí jedna zmena, tak sa spustí lavína ďalších, čím by veľmi zaťažili rozpočet. No napokon minulý mesiac poslanci predsa odsúhlasili zmenu tohtoročného rozpočtu a vyčlenili 3,9 milióna korún na cyklistické chodníky. Dostal ich STARZ.“ STARZ sa požiadavkám cyklistov usiluje vyjsť v ústrety. Výsledky zatiaľ nie sú síce veľmi viditeľné, ale ich prioritou je vyriešenie bezpečnosti na petržalskej hrádzi, kam cyklistickú dopravu presmerovali z koruny hrádzi na cestu dole. Martin im odovzdal návrh, kde treba najskôr urobiť údržbu cyklotrás. Údajne sa môžeme tešiť na novú trasu v Mlynskej doline, ktorá spojí Železnú studničku s La Franconi. Pomaly prichádzame do cieľa našej cyklojazdy k ramenu Malého Dunaja vo Vrakuni, kde nás čaká kotlíkový guláš. Usmievavý Jaro, ktorý nás privítal s transparentom Bicykel je radosť, ukazuje prstom: ,,Tu za mojím domom pôjde podľa plánu tiež jeden chodník pre cyklistov. Hádam sa toho dožijú aspoň moje deti...“ Dúfajme, že áno.
