Utópie živené túžbou chudoby
Sen ľudstva o ideálnej spoločnosti bez biedy a útlaku je známy v rozličných podobách už odpradávna. „Ideálne“ riešenie tohto sna ponúkali početní starovekí kazatelia, proroci, učitelia a mesiáši. Sľubovali raj, kde po smrti nebude ani plaču, ani hladu, iba večná blaženosť a radosť s bohom. Po náboženských utópiách myseľ človeka zaujali sociálne. Za ich kolísku sa dá pokladať staroveké Grécko. Legenda o zlatom veku tu dlho žila v literatúre, v sparťanskom „komunizme“, ba aj vo filozofii. Platón (427–347 p. n. l.) v dielach Politeia a Politicos v názoroch na štát, výchovu a politiku zachováva niektoré prvky „zlatého veku“ vo forme komunizácie verejného života, žien a majetku. Štát majú spravovať filozofi, brániť vojaci a hmotne zásobovať robotníci, remeselníci a obchodníci. Náboženské utópie staroveku a stredoveku sa formovali v početných sektách mestskej a vidieckej chudoby. Nazývame ich chiliazmus. Dostali sa do rozporu s kresťanskou cirkvou, pretože si vytvárali vlastnú ideológiu o Bohu a jeho uctievaní. Čakali zničenie hriešneho sveta a založenie tisícročného kráľovstva Božieho na Zemi, kde bude vládnuť sloboda, rovnosť a blahobyt. Cirkev chiliazmus prenasledovala ako kacírstvo, herézu. Slnečný štát a Nová Atlantída Rast sociálnych utópií mimoriadne podporil aj humanizmus myšlienkou úcty k človeku, k jeho dôstojnosti a právam, čo bolo v rozpore s cirkevným učením o hriešnosti človeka, jeho pokore a odriekaní. Preto mnohí učenci začali rozmýšľať o takom usporiadaní spoločnosti, aby sa v ňom uskutočnili túžby ľudstva po šťastí, rovnosti a blaženosti bez útlaku a biedy. Takým bol aj anglický humanista lord kancelár Thomas More (1478-1538). Jeho Zlatá a užitočná kniha o najlepšom usporiadaní štátu na ostrove Utópia (1516) sa stala manifestom stredovekých utópii. V Utópii ľudia pracujú iba šesť hodín denne, zvyšok venujú vedám, umeniu a zábavám, majú spoločné vlastníctvo, komunistickú organizáciu práce. Ľudia sú slobodní, všetky náboženstvá rovnoprávne a zákony zabezpečujú toleranciu a prísnu morálku. Na príkaz Henricha VIII. Mora sťali, lebo odoprel uznať kráľa za hlavu anglikánskej cirkvi. O sto rokov neskôr vystúpil s novou utópiou Giovani Domenico (1568-1639). V diele Slnečný štát (1602) vykreslil ideálnu spoločnosť bez súkromného vlastníctva, kde každý pracuje iba štyri hodiny denne a kde vládne rovnosť a bratstvo. Slnečný štát riadi triumvirát Múdrosť, Moc a Láska na čele so Slnkom, ktoré má svetskú i duchovnú právomoc. Zákony kládli veľký dôraz na výchovu v spojení s prácou. Utopickému sneniu sa nevyhol ani veľký anglický filozof Francis Bacon (1561-1626). V diele Nová Atlantída (1625) je jeho „komunistická“ spoločnosť budovaná na „základoch vedy a techniky“. Stroskotané pokusy Erudovaný francúzsky filozof Morelly (18. storočie, dátumy jeho narodenia a smrti sú neznáme) v diele Zákonník prírody (1753) buduje svoju utopickú spoločnosť na troch príkazoch rozumu a prírody: na kolektívnom vlastníctve, na práve na prácu a na pracovnej povinnosti všetkého obyvateľstva v útvare, ktorý nazval Komúna. Propagátormi utopického komunizmu boli aj Morellyho súčasníci Gabriel Bonnot de Mably (1709-1785), ktorý pripúšťal aj právo ľudu na revolúciu, a Gracchus Beabeuf, vlastným menom Francois Emile Noel (1760–1797), zakladateľ sprisahania Rovných vo Francúzskej revolúcii, ktoré sa skončilo neúspechom a Babeufa popravili. V čase rozvoja kapitalizmu sa objavujú noví utopisti. Chcú vylepšiť spoločnosť, navrhujú jej nový filozofický a politický základ tak, aby v nej vládol všeobecný blahobyt. Snívajú o zakladaní priemyselných, stavebných a poľnohospodárskych družstiev, o zvyšovaní vzdelanosti všetkých výrobcov, o sociálnej rovnoprávnosti, slobode žien i o voľnej láske. Henri de Saint-Simon (1760-1825) do budovania nového výrobného systému zapojil aj nové náboženstvo, Charles Fourier (1772–1837) novú lepšiu spoločnosť vybudoval v bunke zvanej Falanga a Robert Owen (1771–1837) svoje utopické názory realizoval v dvoch pokusoch: v USA Nová Harmonia (1824–2829) a v Anglicku Harmony hall (1839–1845). Oba z rozličných príčin stroskotali. Utopisti upozornili svet na nevyhnutnosť dodržiavania sociálnej spravodlivosti a vyzdvihli prácu ako jedinú tvorkyňu hodnôt ľudského šťastia. Mnohé ich názory dnes pripadajú naivné, nevyzreté, ba aj zbytočné, no stali sa predmetom úvah neskorších filozofov, politikov, národohospodárov, vedcov a umelcov.
