Slováci a literatúra

Ústav pre výskum kultúry a verejnej mienky Národného osvetového centra uskutočnil v apríli na vzorke 1500 respondentov reprezentatívny sociologický výskum, ktorého predmetom bolo i čítanie literatúry obyvateľmi Slovenskej republiky staršími ako 15 rokov. Výskum o tejto stránke kultúrnej vyspelosti našich občanov, žiaľ neprináša veľa potešujúcich informácií. Najskôr treba uviesť, že čítanie kníh v súčasnosti patrí medzi menej obľúbené a dosť zriedka vykonávané činnosti voľného času obyvateľov Slovenska. Väčšina z nás si vtedy radšej pospí, posedí pri pive či inom alkohole s kamarátmi, alebo sleduje televíziu. Veľká časť uprednostňuje čítanie novín a časopisov alebo prácu v záhradke. Aby sme však nikomu nekrivdili, musíme uviesť, že poznajú ešte aj menej obľúbené a zriedkavejšie vykonávané činnosti voľného času, ako je čítanie knižiek – napríklad športovanie a návštevy kultúrnych podujatí. Mladým sa nechce čítať Na základe frekvencie čítania kníh sa dajú podľa výsledkov výskumu naši občania rozdeliť do troch základných kategórií: na pravidelných čitateľov kníh (ide asi o tretinu obyvateľov SR starších ako 15 rokov), na nepravidelných – príležitostných, resp. výnimočných čitateľov kníh (takmer polovica) a na ľudí, ktorí knihy nečítajú (asi pätina). Nikoho zrejme neprekvapí, že pravidelnými čitateľmi literatúry sú najmä vzdelanejší, duševne pracujúci ľudia stredného a staršieho stredného veku, ktorí sa vo voľnom čase nadpriemerne venujú aj iným kultúrnym aktivitám, resp. zaujímajú sa i o ďalšie druhy umenia. Menej často čítajú ľudia uprednostňujúci aktivity iného charakteru, napríklad prácu v záhrade, športovanie alebo návštevy športových podujatí. Menej ako stredná generácia číta knihy naša mladá generácia, viac čítajú ženy ako muži. Najväčší podiel ľudí, ktorí vôbec nesiahnu po knihe, je medzi nekvalifikovanými, manuálne pracujúcimi ľuďmi, nezamestnanými a dôchodcami. V našej populácii teda existujú ľudia s rozličnými, pomerne vyhranenými typmi orientácií v oblasti preferovania činností vo voľnom čase. Poznatky alebo zábava Pokiaľ ide o čitateľské orientácie, najväčšia časť z pravidelných i nepravidelných čitateľov uprednostňuje menej náročnú, oddychovú literatúru (kriminálne, dobrodružné a historické romány), menšia časť číta najmä odbornú literatúru (knihy a časopisy, prostredníctvom ktorých získavajú nové poznatky a informácie) a najmenšia časť preferuje umeleckú, krásnu literatúru. Pravidelní čitatelia, čiže ľudia s nadpriemerným záujmom o literatúru, pritom častejšie preferujú náročnejšiu, umeleckú literatúru, tí s priemerným záujmom uprednostňujú skôr menej náročnú literatúru poskytujúcu zábavu, oddych a relaxáciu alebo odbornú literatúru. Rozličné kategórie čitateľov kníh si teda prednostne vyberajú odlišné druhy literatúry, pretože knihy a čítanie v ich živote plnia rozličné funkcie. Zatiaľ čo ľudia s nadpriemerným záujmom o literatúru zrejme čítajú najmä pre umelecký zážitok a sebavzdelávanie, obyvatelia s priemerným a podpriemerným záujmom čítajú, lebo v literatúre hľadajú predovšetkým zábavu, oddych a uvoľnenie, alebo aj informácie a poznatky, ktoré potrebujú v práci či v ostatnom živote. Kniha ako darček Pre vydavateľov a distribútorov literatúry bude asi zaujímavý poznatok, že v súčasnosti si iba necelá pätina obyvateľov Slovenska pravidelne kupuje knihy. Najčastejšie si ich, samozrejme, kupujú nadpriemerní (pravidelní) čitatelia, ktorí si ich tiež najčastejšie požičiavajú od príbuzných a známych, alebo z verejných knižníc. O niečo viac (asi tretina obyvateľstva) pravidelne kupuje knihy pre iných – zrejme najmä ako darčeky k sviatkom. Fakt, že kniha zostáva u nás – napriek stále rastúcej cene – jedným z častých, resp. bežných darčekov, treba hodnotiť veľmi pozitívne. Kto však vie povedať, dokedy to tak bude? Aj zistenia tohto výskumu potvrdili, že vzťah ku knihám a literatúre, ako aj čitateľské návyky sa v rozhodujúcej miere vytvárajú v detstve - napr. prostredníctvom čítania rozprávok. Existujú výrazné rozdiely vo vzťahu k literatúre medzi ľuďmi, ktorým v detstve čítali, a tými, ktorým nečítali rozprávky. Tieto rozdiely sa prejavujú vo všetkých dimenziách vzťahu človeka k literatúre - v pravidelnosti čítania, v kupovaní a požičiavaní si kníh, v orientácii na rozličné druhy literatúry, v pokusoch o vlastnú literárnu tvorbu, v pestovaní vzťahu k literatúre u svojich detí atď. Napriek mnohým zisteniam výskumu, ktoré neumožňujú hodnotiť súčasnú situáciu v oblasti čítania kníh na Slovensku pozitívne, netreba ani prepadať pesimizmu či panike. Situácia zatiaľ nie je až taká zlá, ako ju hodnotí istý literárny teoretik, ktorý tvrdí, že medzi Slovákmi je viac spisovateľov ako čitateľov. Dobre by, samozrejme, bolo, keby sme mali oveľa viac pravidelných čitateľov kníh. Neškodilo by však, keby sme mali i viac kvalitných spisovateľov.