Reklama
Reklama

Niektoré pôžičky sú nevýhodné

V piatok 19. júla 2002 o desiatej hodine doobeda zaujali všetci nemeckí sociálnodemokratickí poslanci, ministri a štátni tajomníci svoje miesta v jednej z miestností Spolkového snemu, kde pravidelne zasadá predstavenstvo strany.
Počet zobrazení: 2162

V piatok 19. júla 2002 o desiatej hodine doobeda zaujali všetci nemeckí sociálnodemokratickí poslanci, ministri a štátni tajomníci svoje miesta v jednej z miestností Spolkového snemu, kde pravidelne zasadá predstavenstvo strany. Aj tí, ktorí si užívali dovolenkové dni, sa na žiadosť kancelára a predsedu Sociálnodemokratickej strany Nemecka (SPD) Gerharda Schrödera museli dostaviť na mimoriadne zasadnutie. Išlo o odvolanie ministra obrany Rudolfa Scharpinga a vymenovanie predsedu parlamentnej frakcie SPD Petra Strucka na jeho miesto. Od spomínaného piatku sa všetko krúti okolo jediného mena: Moritz Hunzinger. Člen Kresťanskodemokratickej únie (CDU) a pokladník jej sociálneho výboru bol v kuloároch známy blízkymi kontaktmi s politikmi, ktoré využíval pri svojej činnosti poradcu v oblasti public relations. A bol najmä štedrým donorom, nezriedka prekračujúcim hranice povoleného lobizmu, čo mu umožňovali predovšetkým sami politici. Prípad prvý: Rudolf Scharping Tak sa stalo, že v roku 1998 obdržal Scharping od Hunzingera 80 tisíc a o rok neskôr 60 tisíc nemeckých mariek. Prvá suma bola preddavkom na neskoršie vydanie ministrových memoárov, ktoré dodnes neuzreli svetlo sveta. Druhá suma zase predstavovala odmenu za tri prednášky vykonané počas rokov 1996 až 1998. Všetky peniaze priznal, ibaže podľa zákona nesmie spolkový minister poberať žiadne bočné príjmy. Pre poslancov (Scharping bol ním do roku 1998) platí predpis, že honoráre z prednáškovej činnosti musia nahlásiť Prezídiu Spolkového snemu, pokiaľ prekračujú výšku 2500 eur mesačne alebo 15 500 eur ročne, čo však šéf rezortu obrany neurobil. Do 14. augusta 2002 je povinný vysvetliť svoje konanie prezidentovi Spolkového snemu Wolfgangovi Thiersemu. Ak sa potvrdí porušenie predpisov, uverejní sa táto skutočnosť v tlačovine snemu. Ďalšie sankcie nejestvujú. Schröder však najvyššiu sankciu voči Scharpingovi už uplatnil práve jeho odvolaním z funkcie. Pozorovatelia konštatujú, že pre kancelára boli nejasné finančné vzťahy ministra s Hunzingerom povestnou poslednou kvapkou. Po vlaňajšom škandále, keď Scharping zvolal fotografov, aby urobili snímky z jeho dovolenkového pobytu na Malorke, kde trávil čas so svojou družkou, zatiaľ čo vojaci Bundeswehru bojovali v bývalej Juhoslávii, pretiekla trpezlivosť aj Schröderovi. Napriek tomu, že práve on proti vôli mnohých presadil v roku 1998 Scharpinga na post ministra obrany. „Nebudete odo mňa počuť jediné zlé slovo o Gerhardovi Schröderovi,“ vyhlásil Scharping po odvolaní, ktorému sa dlho vzpieral. „Naozaj bolestivá“ je pre neho vraj skutočnosť, že už nemôže pracovať pre ľudí v armáde. „Počas posledných štyroch rokov mi veľmi prirástli k srdcu. Aj tam som našiel mnohých skutočných priateľov. Som hrdý na to, že obnovenie spolkovej armády dosiahlo značný pokrok a našlo medzinárodné uznanie,“ uviedol bývalý minister, ktorý sa aj naďalej mieni angažovať za SPD. „Nikdy som nebol názoru, že pre svoje základné sociálnodemokratické presvedčenie potrebujem úrad,“ povedal pre noviny Bild. Scharping chce údajne prispieť k tomu, aby SPD v udržala v NSR „hospodárske výkony a sociálnu spravodlivosť“. Prípad druhý: Cem Özdemir Ďalšia podobná kauza nenechala na seba dlho čakať. Presne týždeň trvalo nemeckému poslancovi tureckého pôvodu Cemovi Özdemirovi (Spolok 90/Zelení), aby odstúpil zo všetkých funkcií. Dôvod - pôžička 80 tisíc nemeckých mariek od firmy Hunzinger Information AG v roku 1999 za nižší ako bankový úrok. V čase Scharpingovej aféry nepripúšťal ctižiadostivý Özdemir svoje odstúpenie ani len v náznakoch a pôžičku odôvodňoval tým, že ako poslanec „rozdával“ svoje peniaze všetkým, ktorí ho o to požiadali, a na účely, ktoré považoval za pozitívne. Preto sa ocitol vo finančnej tiesni. Po týždni pribudla k pôžičke skutočnosť, že nalietané tzv. bonusové míle, ktoré mu letecká spoločnosť pripísala na základe jeho častých služobných ciest do zahraničia, využíval na súkromné účely. Uvedené dve záležitosti stačili na to, aby sa Özdemir vzdal funkcie vnútropolitického hovorcu svojej frakcie v parlamente, rovnako ako ťažko vybojovaného siedmeho miesta na volebnej kandidátke Zelených. Svoj dlh ihneď po vypuknutí škandálu zaplatil a sumu 5200 eur navyše venoval Berlínskemu centru obetí trýznenia, čím chcel demonštrovať, že výhodný úrok nevyužil vo vlastný prospech. „Urobil som veľkú politickú chybu,“ konštatoval Özdemir. „Svoje finančné pomery som nemal pod starostlivou kontrolou. Prihodili sa mi chyby, za ktoré nesiem zodpovednosť a v žiadnom prípade nie sú pre mňa akceptovateľné... Od včera popoludnia som konfrontovaný s výčitkou, že som služobne získané bonusové míle neoprávnene využíval na súkromné účely. Túto výčitku neviem vyvrátiť. Predvolebný zápas bude ovplyvňovať útoky na moju osobu. Za žiadnych okolností nie som v pozícii, aby som presvedčivo bojoval za svoju stranu a svoje základné politické hodnoty a presvedčenie,“ uvádza vo vyhlásení. Stranícky šéf Zelených Fritz Kunh považuje Özdemirov krok za dôsledný a zasluhujúci si rešpekt. Podľa Kuhna ukazuje, že Zelení sú schopní prevziať zodpovednosť za svoje konanie. K politickým činom ambiciózneho Özdemira patria najmä „vynikajúce výkony“ vo vnútornej politike, ktoré vyústili do nových zákonov o prisťahovalectve a o práve na štátne občianstvo. „Özdemir zostane verný svojmu angažovaniu v politike Zelených,“ uviedol Kuhn. Na jeho siedme miesto na kandidátke postupuje za Badensko-Württembersko Petra Selgová. Prídu na rad aj ďalší? Na zozname tých, čo sa zúčastňovali na PR-podujatiach organizovaných Hunzingerom a poberali za svoju činnosť príjem, sa nachádza napríklad bývalý minister práce Norbert Blüm (CDU), tieňový minister hospodárstva CDU Lothar Späth, krajinský šéf CSU Michael Glos, líder liberálnych demokratov (FDP) Guido Westerwelle alebo parlamentný štátny tajomník ministerstva školstva Wolf-Michael Catenhusen (SPD). Správa Spolkového snemu uvádza, že preskúmanie jednotlivých prípadov je rutinná záležitosť. Prezident snemu Thierse uviedol pre Süddeutsche Zeitung, že sa môžu vyskytnúť ďalšie prípady podobné Hunzingerovej aféram so Scharpingom a Özdemirom. Červeno-zelená koalícia chce napriek odporu FDP a CDU ešte pred voľbami sprísniť zverejňovanie bočných príjmov poslancov a 12. alebo 13. septembra 2002 schváliť príslušný návrh zákona v parlamente. V budúcnosti by mali byť také príjmy ako honoráre za prednáškovú činnosť uverejnené na internete a v príručke o Spolkovom sneme tak ako v Európskom parlamente. V podobnom duchu sa vyjadrili aj zástupcovia Strany demokratického socializmu (PDS). Schröder v debate na televíznej stanici N-TV uviedol: „Pokiaľ sa pod lobizmom nemyslí ovplyvňovanie prostredníctvom peňazí, je to v demokracii normálna záležitosť. Pre takmer každý záujem jestvuje záujmový spolok. A že sa stretávajú s poslancami a predkladajú im svoje starosti a požiadavky, je normálne. Rozhodujúce však ostáva, za akých okolností sa to deje a o aký stupeň ovplyvňovania ide,“ uviedol spolkový kancelár. Nuž, ani v stabilných demokraciách sa nedejú vždy stabilné veci. Dôležité však je, aby sa z nich vyvodila patričná zodpovednosť. Pravda, veľa politikov nedosahuje v tomto smere úroveň mladého „švábsko-anatolského“ Turka Cema Özdemira.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.
CAPTCHA
This question is for testing whether or not you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama