Vplyvná prezidentova žena

Posledná schôdza súčasného parlamentu nebude len slávnostná a nebude trvať len niekoľko hodín. Postaral sa o to prezident Rudolf Schuster, ktorý vrátil takmer desať zákonov. Jeho pripomienky pritom nemožno nazvať iba technickými či legislatívnymi. Niektorí politici už dávnejšie hlave štátu vyčítajú, že nadmieru vstupuje do tvorby zákonov. Podľa Ústavy SR navrhovať zákony nemôže. Toto právo má iba vláda, parlament (výbory) a poslanci. Do legislatívneho procesu však prezident vstupuje v prvom rade tým, že zákony ako posledný podpisuje, v druhom rade tým, že podľa ústavy „môže vrátiť Národnej rade Slovenskej republiky zákon s pripomienkami do 15 dní od doručenia schváleného zákona“. Právomoc hlavy štátu Toto ustanovenie, ako aj niektoré ďalšie o prezidentských právomociach, sa do základného zákona štátu dostalo až po nástupe R. Schustera do najvyššej funkcie. Ten sa od začiatku netajil, že nechce byť iba „bábkou“, ale ústavným činiteľom s reálnym vplyvom na politiku. Pôvodne sa hovorilo, že by sa prezidentovo právo „veta“ malo obmedziť na presne určené prípady (napr. protiústavnosť, protirečirevosť jednotlivých paragrafov), lenže prijaté znenie umožňuje vrátiť zákon z akýchkoľvek dôvodov. Súčasný prezident to skutočne využíva, parlamentu vrátil už 61 zákonov. Často pritom nejde o technicko-legislatívne námietky, ale, ako sa ukázalo aj v posledných prípadoch, o nesúhlas s prijatou právnou normou. Schuster tak ústavu využíva na to, že do zákonov pretláča pozmeňujúce návrhy, ktoré menia ich obsah. Nepriamo tak využíva zákonodarnú moc, ktorá mu priamo nepatrí. Jediné, čo nemôže, je hlasovať za zákon. Ale keď ho vráti, musí Národná rada SR prijať nadpolovičnou väčšinou všetkých poslancov - bez ohľadu na počet prítomných zaň musí hlasovať 76 zákonodarcov, inak nebude prijatý. Kto naozaj rozhoduje Najzaujímavejšie je, podľa čoho sa prezident vlastne rozhoduje. Celý proces od doručenia zákona do jeho úradu až po rozhodnutie podpísať či vrátiť má na starosti sekcia legislatívy. Podľa zdrojov priamo z Kancelárie prezidenta SR (KP) jej šéfuje vplyvná žena JUDr. Mária Dreninová. R. Schuster si ju veľmi váži a dá na jej odporúčania. Sám do parlamentu vysvetľovať svoje pripomienky nechodí (hoci ústava s tým počíta), ale posiela práve ju (ústava mu to umožňuje). Ak vieme, že sa prezident rozhoduje podľa generálnej riaditeľky svojej sekcie, nevieme, podľa čoho sa rozhoduje ona. Podľa jeho hovorcu Jána Füleho Schuster zákon o obchodných reťazcoch konzultoval s výrobcami aj predajcami. Füle to logicky zdôvodnil kontroverznosťou tejto právnej normy i úsilím prijať také pripomienky, aby nepoškodili ani jednu stranu a neboli pochybnosti o jej ústavnosti (obchodníci argumentovali práve tým). Lenže v prípade novely telekomunikačného zákona tak prezident určite nepostupoval. Odborné združenia (Asociácia telekomunikačných operátorov – ATO - či Asociácia poskytovateľov internetu) totiž nik v Grassalkovičom paláci nevypočul. Predseda ATO Vladimír Ondrovič sa pritom pokúšal obrátiť práve na doktorku Dreninovú. Nepochodil. Generálna riaditeľka bez odborných konzultácií navrhla svojmu šéfovi zákon vrátiť. A Rudolf Schuster ju poslúchol. Pomoc jednej firme Prezident tak vyhovel Slovenským telekomunikáciám (ST). Iba táto firma totiž vyjadrovala nespokojnosť s prijatou novelou. Pozmeňujúce návrhy usvedčujú prezidenta (alebo pani Dreninovú) z neznalosti problematiky, argumentácia k nim je zavádzajúca a nepresná. R. Schuster svojimi návrhmi presadzuje, aby zákon pri závažných porušeniach ohrozujúcich konkurenčné prostredie rovnako trestal malých podnikateľov aj gigantov, ktorí ovládajú takmer celý trh a zarábajú miliardy. Ignoroval fakt, že iný dopad má miliónová pokuta na niekoho, kto má miliónový zisk, a iný na kohosi, kto má profit niekoľko miliárd. Svojimi návrhmi sa rozhodol zjednodušiť život doterajšiemu monopolu. Nešpekulujme teraz o príbuzenskom vzťahu vysoko postavenej pracovníčky ST k prezidentovi, o jeho pozitívnom vzťahu k Nemecku či o finančnej sile tohto podniku. Toto všetko sa nemuselo stať, keby sekcia legislatívy KP konzultovala so všetkými zainteresovanými. Napokon veľavravné je najmä vyhlásenie ST z 26. júla 2002. Pochybnosti teda nevyvoláva samotná právomoc hlavy štátu, skôr spôsob, ako k nej pristupuje. V najnovšom „balíku“ vrátených zákonov sú dokonca dva také, ktoré navrhuje úplne neprijať (novely zákonov o doplnkovom dôchodkovom poistení a o sociálnej pomoci). Ak ich NR SR predsa schváli, budú podľa ústavy platné aj bez prezidentovho podpisu.