téma: Homofóbia

Prejavy homofóbie sú dôkazom toho, že sme sa ešte stále nenaučili prijímať lesby, gejov, bisexuálky, bisexuálov a transsexuálov za ľudí s rovnakými právami, ako majú heterosexuáli. Je preto nevyhnutné o homofóbii hovoriť a komunitu GLBT, ktorá pôsobí na Slovensku tak ako kdekoľvek inde na svete, poznávať.
Počet zobrazení: 1319

Prejavy homofóbie sú dôkazom toho, že sme sa ešte stále nenaučili prijímať lesby, gejov, bisexuálky, bisexuálov a transsexuálov za ľudí s rovnakými právami, ako majú heterosexuáli. Je preto nevyhnutné o homofóbii hovoriť a komunitu GLBT, ktorá pôsobí na Slovensku tak ako kdekoľvek inde na svete, poznávať. Pojem homosexualita prvýkrát použil v roku 1869 istý maďarský lekár, keď požiadal o jeho právne schválenie. Zároveň sa zaviedol pojem heterosexualita. Druhá svetová vojna a holokaust boli pre lesby a gejov jedným z najdesivejších období. Zbavení akýchkoľvek občianskych a ľudských práv boli, podobne ako židovskí alebo rómski občania, vydaní napospas rozkazom hitlerovského Nemecka. Prenasledovaní, týraní, vyvážaní do koncentračných táborov boli postupne vyvražďovaní. Holokaust homosexuálov sa však nepripomína tak ako vyhladzovanie iných skupín obyvateľstva. Významným medzníkom v histórii GLBT hnutia bol dátum 27. jún 1969. V tento deň sa pri policajnej razii gej barov a klubov v New Yorku v bare Stonewall na triede Christopher gejovia a lesby začali brániť voči policajnej svojvôli a kričali: „Som teplý a som na to hrdý!“ Protesty trvali tri dni a skončili sa neočakávane - polícia sa vzdala! O rok neskôr 10 000 lesieb a gejov demonštrovalo v New Yorku. Oslavovali odvahu tých, ktorí sa postavili polícii na odpor. Od roku 1980 gejovia a lesby oslavujú sviatok Gay Pride, ktorý vznikol v nemeckých Brémach. Na túto tradíciu komunita nadväzuje každoročnými pochodmi hrdosti vo veľkých mestách po celom svete. V sedemdesiatych rokoch v úsilí posilniť vedomie identity ako komunity prijali americkí homosexuáli pojem gay. Týmto pojmom sa hnutie chce oslobodiť od nánosov predsudkov a diskriminácie, ktoré sa spájajú s termínom homosexuál. Gay (gej) - radostný, šťastný - vyjadruje hrdosť na to, kto som. Veľkým úspechom, ktorý dosiahlo hnutie homosexuálov, bolo vyňatie homosexuality zo zoznamu duševných chorôb. V roku 1974 Americká psychiatrická asociácia uznala homosexualitu za plnohodnotný prejav sexuality. Homosexuálom sa v Spojených štátoch v ťažkom, dlhotrvajúcom zápase o rovnoprávnosť postupne podarilo odstrániť zákony, ktoré zakazovali homosexuálne prejavy. Snemovňa reprezentantov prijala 18. mája 1988 návrh zákona The Hate Crime bill - zločiny z nenávisti. Cieľom tohto návrhu bolo bojovať proti predsudkom voči rase, náboženstvu, etniku a sexuálnej orientácii. Prenasledovanie homosexuality počas komunizmu, popieranie základných ľudských práv a slobôd lesieb a gejov zanechalo svoje smutné dedičstvo i do dnešných čias. Podpísalo sa na právnom vedomí občanov, ktorí pochybujú o oprávnenosti žiadostí gejov a lesieb o registrované partnerstvo, adopciu detí, či akékoľvek iné práva, ktoré majú heterosexuáli. Vo vyspelých demokraciách, ako je napríklad Holandsko, tieto prirodzené nároky spoločnosť nespochybňuje. V roku 1991 bola homosexualita vyňatá zo zoznamu duševných chorôb aj u nás. Z hľadiska psychoterapie je možné liečiť jedine prípad, keď sa gej alebo lesba nestotožňujú so svojou sexuálnou orientáciou. Európsky parlament v Štrasburgu prijal v roku 1994 hlasovaním rezolúciu o akceptovaní sexuálnej orientácie ako skutočnosti, ktorá je daná narodením, podobne ako farba kože alebo pohlavie. Európsky parlament žiada úplné uznanie homosexuality. Rešpektovať, nie liečiť Predseda Slovenskej sexuologickej spoločnosti MUDr. Ján Vrabec sa k diskusiám na tému homosexualita vyjadril takto: „Homosexualita nie je choroba, je to iná sexuálna orientácia.“ Podľa jeho slov je tolerantný prístup k minoritám, či už národnostným, rasovým, náboženským alebo sexuálnym, základnou požiadavkou civilizovaného sveta, do ktorého chce Slovensko patriť. Upozorňuje na vážny problém, ak niekto svoje predstavy presadzuje ako spoločenskú normu platnú pre všetkých a na jej základe diskriminuje inú skupinu ľudí. Určitou slovenskou kuriozitou sú schopnosti psychoterapeuta, niekdajšieho ministra zdravotníctva za KDH Alojza Rakúsa, ktorý tvrdí, že sa mu podarilo „vyliečiť“ dvoch homosexuálov. Prirodzene, že nachádza stúpencov, najmä v radoch neinformovanej verejnosti. Jeho tendenčné tvrdenia však len ďalej udržiavajú nevraživosť voči tým, ktorí sú iní, a zbytočne brzdia proces ich právnej emancipácie. Homofóbia je strach Homofóbia je jav v myslení a správaní človeka charakteristický iracionálnym strachom a nepríjemnými pocitmi, viažucimi sa na akýkoľvek objekt súvisiaci s homosexualitou. Najčastejšie prejavy v správaní sú verbálne deklarovaná hostilita či otvorená verbálna alebo fyzická agresivita, nasmerovaná na objekt homofóbie, ktorým sa stáva skupina ako celok, homosexuálna minorita, indivíduum, človek patriaci do tejto skupiny, ako aj všetky javy, súvisiace s homosexualitou. Bezprostrednou príčinou homofóbie býva strach z neznámeho, o čom ten, kto má strach, predpokladá, že je zlé, hriešne či choré, ako aj strach o stabilitu vlastnej sexuálnej identity. Individuálna homofóbia súvisí so systémom hodnôt jednotlivca, jeho náboženským presvedčením a systémom osobných kritérií, čo je a čo nie je morálne, deformovanými predsudkami voči homosexuálom. Sú to pocity nenávisti alebo ľútosti voči gejom a lesbám, hodnotenia typu „psychicky narušené, geneticky defektné bytosti, ktorých existencia je v rozpore so zákonmi prírody“ i pocity strachu z vlastnej homosexuality (autohomofóbia). Homofóbia v medziľudských vzťahoch sa prejavuje, keď osobná zaujatosť ovplyvňuje vzťahy medzi jednotlivcami a transformuje predsudky na prejavy nenávisti, verbálnej alebo fyzickej agresivity, opovrhovania, odmietania a pod. Ide napríklad o používanie nadávok a pejoratívnych výrazov (buzerant, teploš...), psychické alebo fyzické šikanovanie, týranie či obťažovanie objektu homofóbie, odmietanie alebo prerušenie medziľudských kontaktov a vzťahov, sociálne vylučovanie z prostredia rodiny, kolektívu v škole či práci, miestnej komunity (vidiek, malé mestá). Našu spoločnosť trápi aj inštitucionalizovaná homofóbia, ktorá označuje spôsoby, akými orgány štátnej správy, samosprávy, výchovno-vzdelávacie, náboženské, zdravotnícke a iné inštitúcie, zamestnávateľské organizácie či profesijné združenia systematicky priamou alebo nepriamou formou diskriminujú jednotlivcov na základe ich sexuálnej orientácie. Príklady môžeme nájsť v legislatíve, medicíne či v pracovnoprávnej oblasti. Homosexuáli sa stretávajú aj s kultúrnou (spoločenskou) homofóbiou, ktorá je spojená so spoločenskými normami či tzv. nepísanými zákonmi spoločenskej etiky a kultúry správania, ktoré napriek tomu, že nie sú súčasťou oficiálneho práva, zakladajú a do určitej miery legitimizujú rôzne skryté formy diskriminácie. KONTAKTY Ganymedes Hnutie za rovnoprávnosť homosexuálnych občanov P.O. BOX 4, 830 00 Bratislava 3 tel./fax: 02/50 22 87 04 e-mail: ganymedes@pobox.sk www.ganymedes.webpark.sk Museion Prvé lesbické združenie P.O. BOX 47, 840 02 Bratislava 42 e-mail: fabry@changenet.sk www.scalex.cz/sophia Habio Občianske združenie pre gejov a lesby P.O. BOX 233, 810 00 Bratislava 02/52 49 20 13 e-mail: habio@mailbox.sk www.go.to/habio ALTERA Občianske združenie lesbických a bisexuálnych žien P.O.BOX 459, 974 01 Banská Bystrica Tel/fax: 048/415 35 42 e-mail: altera@nextra.sk

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984