Reklama
Reklama

Tabu transformácie

Ekonomická nerovnosť - odhadovaná napríklad Giniho koeficientom - je jeden z mála ukazovateľov, v ktorých postsocialistické štáty dobehli či dokonca „predbehli“ Západ. Jej zhubný vplyv na ekonomiku je evidentný: koeficient nerovnosti sa najviac zvýšil v krajinách s najväčším hospodárskym poklesom – na Ukrajine, v Rusku a Bulharsku
Počet zobrazení: 1000

Ekonomická nerovnosť - odhadovaná napríklad Giniho koeficientom - je jeden z mála ukazovateľov, v ktorých postsocialistické štáty dobehli či dokonca „predbehli“ Západ. Jej zhubný vplyv na ekonomiku je evidentný: koeficient nerovnosti sa najviac zvýšil v krajinách s najväčším hospodárskym poklesom – na Ukrajine, v Rusku a Bulharsku. Ukazuje sa, že príčiny nerovnosti a teda aj poklesu spočívajú v nepremyslenej privatizácii a unáhlenej likvidácii výroby, pričom práve tieto kroky liberálni ekonómovia prezentovali ako nevyhnutné pre ďalšie reformy. Ekonomický prepad Hospodársky prepad je asi najvážnejším nepredvídaným dôsledkom transformácie. Liberálni teoretici typu Jeffreyho Sachsa požadovali reformu „veľkého tresku“, spočívajúcu v okamžitej liberalizácii a privatizácii, pričom predpokladali, že tieto reformy ihneď zefektívnia hospodárstvo. Veľký tresk síce odstránil čakanie v rade na podpultový tovar, no sám osebe ovplyvňuje iba stranu dopytu, ktorý musí vyvážiť primeraná produkcia. Inak vzrastajú ceny, rozpočtové a obchodné deficity či zahraničná zadlženosť. Hoci sa hospodárske neúspechy zvaľujú na pomalosť, prípadne neúplnosť reforiem, vývoj čínskej ekonomiky ukázal sľubnejšiu cestu. Čínska idea je jednoduchá: výrobcovia musia dodržať plánovanú výrobu za netrhové ceny a až potom môžu produkovať nadplán - už za trhové ceny. Týmto sa nielenže vyhli poklesu, ale zaznamenali vysoký rast. Naproti tomu východná Európa zrušila neefektívnu výrobu bez akejkoľvek náhrady, čím vznikli skryté a nemalé náklady z prerušenia produkčných liniek. Li Wei v článku Tale of Two Reforms (1999), kde porovnáva východoeurópsky „veľký tresk“ s čínskym prístupom, vidí príčinu východoeurópskeho prepadu v neuváženej privatizácii štátom riadenej produkcie. Privatizácia výroby v socialistickej špecializovanej ekonomike s nízkou produkčnou diverzitou, kde každý typ výrobku produkuje spravidla jeden monopol, totiž vedie k ďalšej monopolizácii, lebo sprivatizovanému podniku nemá kto konkurovať. Štátom riadený monopol sa tak rozpadol na viaceré menšie monopoly, pričom každý z nich bol motivovaný znižovať výrobu a zvyšovať cenu. Výsledkom sa stalo reťazovité zníženie produkcie. Tento originálny argument sa dá zdanlivo spochybniť možnosťou konkurencie z dovozu, nútiacej novovzniknuté monopoly cenu nezvyšovať. No v tomto prípade rastie deficit zahraničného obchodu, pričom dovoz vyžaduje aj transportné a colné náklady, ktoré cenu dovezeného produktu tak či tak zvyšujú. Opísaný mechanizmus mohol zapríčiniť pokles produkcie prakticky v ktoromkoľvek odvetví. Existujú aj „bombastické“ vysvetlenia: koncept virtuálnej ekonomiky Barry Ickesa (1999), v ktorom tzv. kapitál známostí zdeformuje trhové sily, alebo koncept čiernej ekonomiky Simona Johnsona, Daniela Kaufmana a Andreia Schleifera (1998), ktorá narastá následkom vysokých daní – teda zlej fiškálnej politiky. Reakcia na zlyhanie trhu Transformačné teórie, napriek niektorým zaujímavým postrehom, vznikli ako reakcia na zlyhanie trhového mechanizmu v postsocialistických ekonomikách. Naproti tomu Paul Krugman v Trade, Accumulation and Uneven Development (1980) transformačný vývoj až podozrivo presne predvída. Autor predstavuje mechanizmus regionálnej a medzinárodnej nerovnosti na základe prvotnej akumulácie kapitálu, pričom rozlišuje fázu, v ktorej je motorom rastu rozvinutejšieho regiónu obchod, a fázu, kde túto rolu preberajú zahraničné investície. To podľa neho pripomína Hobsonovu-Leninovu teóriu imperializmu (1902-1939). Model zahŕňa región (štát) s prevažne agrárnou či surovinovou produkciou a región s prevažne priemyselnou výrobou. V štádiu obchodu sú platy vďaka voľnej výmene tovaru v oboch regiónoch približne rovnaké. Kapitál sa kumuluje vo vyspelejšom regióne, ktorý poskytuje vďaka výkonnosti už industrializovanej výroby vyšší zisk. Zároveň dochádza k likvidácii počiatočnej industrializácie zaostalejšieho regiónu, ktorý nevie konkurovať dovozu technických výrobkov industrializovaného regiónu. Ako ilustráciu autor uvádza skolabovanie indického textilného priemyslu v 18. storočí. Presun peňazí do bohatých krajín V štádiu imperializmu sa pracovné sily vyspelejšieho regiónu kumulujú v rastúcom priemyselnom sektore, čím sa redukuje surovinová výroba. Tu dochádza k narastaniu príjmových rozdielov medzi regiónmi. Hoci Krugman píše, že vznikajú vinou masívneho prechodu pracovných síl do výnosnejšieho priemyselného sektora, toto sa vzťahuje skôr k rozdielom vnútri štátu. V medzinárodnej nerovnosti majú rolu bariéry v obchodnej výmene: na jednej strane vyspelé štáty vyvážajú do chudobnejších technický tovar (keďže chudobné krajiny nemajú výrobno-výskumné základne), na druhej strane obmedzujú dovoz tých výrobkov, ktoré sú im schopné konkurovať. Toto obmedzenie sa realizuje cez vysoké clá, tzv. kvalitatívne kritériá (pričom napr. BSE spochybnilo kvalitu západnej produkcie), tlak na menu či dotácie znižujúce ceny tovarov v odvetviach ohrozených lacným dovozom. Nemalá časť peňazí z obehu v chudobných krajinách sa tak presúva do bohatých, ktoré im spätne požičiavajú devízy (na nákup zahraničného tovaru), čo vedie k enormnej zadlženosti. Tzv. finančná pomoc pre chudobné krajiny slúži na získanie ďalšieho vplyvu, pričom „darované“ peniaze slúžia na platy zahraničných poradenských firiem, zahraničných volebných pozorovateľov, nákup zahraničného tovaru atď. Rastúce platy vo vyspelejšom štáte (regióne) predražujú produkciu, následkom čoho sa kapitál presúva do štátu s lacnejšou pracovnou silou. Zahraničný kapitál však nemá záujem zvyšovať platy (životnú úroveň), keďže by tým rástli výrobné náklady. To potvrdzuje aj štúdia Beaty Smarzynskej (1999), podľa ktorej sa zahraničným firmám viac oplatí vyvážať na novoznikajúce trhy ako investovať do tamojších výskumných základní. Štádium imperializmu tiež predpokladá import lacnej pracovnej sily, čo sa v postsocialistických krajinách v podobe au-pair, zahraničných brigád či tzv. úniku mozgov (brain-drain) naozaj odohráva. Z komparatívnych výhod Davida Ricarda (1772-1823) je síce známe, že z dlhodobého hľadiska je pre všetkých výhodné, ak sa aj zaostalejšie regióny rozvinú, no kritérium okamžitého zisku ovláda myslenie ľudí ako v chudobných, tak aj vyspelých krajinách. Preto úspech európskeho zjednotenia vyžaduje novodobú osvetu s poukazovaním na dlhodobé vzájomné výhody zjednotenej Európy. Príčiny nerovnosti a frustrácia Hoci nivelizácia známa z tzv. socialistických ekonomík znižuje pracovnú motiváciu, neprimeraná nerovnosť, navyše založená na zvýhodňovaní privilegovaných, vzbudzuje nereálne očakávania alebo bezmocnosť. Veľké či narastajúce rozdiely medzi krajinami (najmä ak nie sú veľmi vzdialené) vytvárajú na ľudí v chudobnejšom štáte psychologický tlak, lebo vedia, že za rovnakú prácu v bohatšej krajine by dostali mnohonásobne viac ako doma. Významnú rolu zohráva pop-kultúra. Tá priamo navádza ku konzumácii, ktorú si ľudia chudobnejších štátov nemôžu dovoliť, čím sa ich frustrácia zosilňuje. Pop-kultúra šírená médiami sa dá chápať ako ideologická zbraň bohatých, ktorá umožňuje manipulovať verejnosť. Lenže nerovnosť nespôsobujú iba vyspelé krajiny, prispievajú k nej aj ľudia chudobných štátov, ktorí hrajú tú istú diskriminačnú hru vnútri krajiny či regiónov. Medzinárodná nerovnosť sa tak vlastne premieta do vzrastajúcej nerovnosti v chudobných a transformujúcich štátov. Hlavný problém liberálnej platformy je to, že neráta s lokálnym či medzinárodným zneužívaním moci, ktorá sa kumuluje v rukách bohatých. Tí by síce radi odôvodnili nerovnosť elitárstvom, Darwinovou teóriou, prípadne primitívnou interpretáciou Friedricha Nietzscheho, no v skutočnosti sú iba neschopní rozmýšľať v inej dimenzii ako vymedzuje zisk. Ak to trochu zveličíme, tak argument liberálnych ekonómov, že neviditeľná ruka trhu výrobu samovytvorí na základe dopytu, sa dá stotožniť s predpotopnou teóriou samoplodenia. Tá tvrdila, že z handier vznikajú myši a z bahna žaby, čo má však na rozdiel od neviditeľnej ruky trhu aspoň poetickú hodnotu.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama