Reklama
Reklama

V mene lásky

V záplave filmovej produkcie sa na Slovensku viac očakávane ako nečakane objavilo výnimočné dielo - mexický film Amores Perros, v slovenskom preklade skrývajúci sa za titul Láska je kurva. Život totiž svojimi osudmi často takýto býva, a preto si takéto označenie právom zaslúži.
Počet zobrazení: 834

V záplave filmovej produkcie sa na Slovensku viac očakávane ako nečakane objavilo výnimočné dielo - mexický film Amores Perros, v slovenskom preklade skrývajúci sa za titul Láska je kurva. Život totiž svojimi osudmi často takýto býva, a preto si takéto označenie právom zaslúži. Tridsaťosemročný režisér Alejandro Gonzáles Iňarritu svojím debutom dokázal, že nie je „muchachom“ z mexickej divočiny odchovaným na melodramatických telenovelách, ale že na vlastnej koži zakúsil, o čom je naozajstný život v dvadsaťmiliónovom Mexico City. V meste, ktoré podľa jeho slov predstavuje akýsi antropologický experiment a on je jeho súčasťou. V meste, ktoré svoje postavy sformovalo do nenapodobiteľnej podoby – bez pamäti, ľudskej nádeje a viery, ktorých jedinou túžbou je uspokojiť základné živočíšne potreby: jedlo a sex. Mesto, v ktorom sa žije „kurevsky“ rýchlo. Tri príbehy z Mexico City Príbeh nás privádza do prostredia rozličných sociálnych vrstiev Mexico City. Putujeme od chudobnej rodiny, žijúcej v malom byte s dieťaťom a psom, až po bohatých podnikateľov, od čudáckeho bezdomovca po univerzitných vzdelancov, od nelegálneho zápasu so psami až po mediálne hviezdy. Octavio žije s matkou, bratom a jeho ženou, do ktorej je zamilovaný, v malom byte. Jeho brat pracuje v supermarkete a po nociach vykráda obchody. Octavio má psa, rotvajlera, ktorý sa ukáže ako najväčší zabijak v okolí a tak s ním začne zarábať na nelegálnych psích zápasoch. Túži po tom, že s ušetrenými peniazmi a bratovou ženou odíde. Potom je tu modelka Valéria, na vrchole svojej kariéry, a do nej zamilovaný muž, ktorý pre ňu opustil rodinu. Do Valériinho auta narazí auto, v ktorom sa vezie Octavio s priateľom a postreleným rotvajlerom. Jej zranenie je vážne, nedokáže sa s ním však vyrovnať a nakoniec príde o nohu. K autonehode sa pripletie tretí hlavný hrdina El Chivo, akási spojnica medzi na prvý pohľad tromi nezávislými príbehmi. Je to bezdomovec, bývalý profesor, potom revolucionár a terorista, dnes však nájomný vrah a opatrovník opustených psov, ktorý sa práve chystá na objednávku zabiť istého podnikateľa. El Chivo si odnesie z miesta nehody zraneného rotvajlera, ktorý sa stane bezprostrednou príčinou náhleho obratu jeho života. Príbehy však nie sú navzájom spojené len okamihom spomínanej autohavárie. Spájajú ich najmä témy. Jednou z nich je nešťastná láska, ktorá nemôže byť naplnená. Ide o lásku Octavia k švagrinej, El Chiva k dcére, ktorá si myslí, že zomrel, ale aj pomaly sa rozpadávajúci vzťah Valérie a Daniela. Ďalšou a nemenej dôležitou témou je i vzťah ľudí a psov. V Octaviovom príbehu psy slúžia ako zabijaci a zdroj peňazí, v príbehu Valérie je malý psík uväznený v priestore pod parketami bytu hlavným hýbateľom deja a v El Chivovom príbehu sa rotvajler stáva už spomínanou príčinou náhleho zvratu. Táto spleť vzťahov, náhod a súvislostí sa prelína celým filmom. V konečnom dôsledku však podáva divákovi ucelený pohľad na mexickú spoločnosť so všetkými jej vášňami, existenčnými i spoločenskými črtami. Nepríjemná hanba zo seba samého Amores Perros sa pravdepodobne nevyhne označeniu „kultový film“ a určite sa zaradí medzi zlomové snímky nielen svetovej kinematografie, ale aj za akýsi začiatok novej vlny mexického filmu. O jeho doterajšej úspešnosti svedčí i nominácia Americkej filmovej akadémie a nominácia na Zlatý glóbus za najlepší cudzojazyčný film, ale aj množstvo získaných ocenení, napríklad Mexickej akadémie, Britskej filmovej akadémie, na filmových festivaloch v Bogote, Cannes, Los Angeles či Tokiu. Nejde o film, ktorý sa vyhýba násiliu, neusiluje sa vysvetliť každú scénu. Nie je produktom masovej zábavy, ale filmom, ktorý sa vyjadruje vlastnou obrazovou rečou. Ako sa vyjadril režisér Iňarritu: „Chcel som diváka previesť vzostupmi a pádmi ako na horskej dráhe, ktorá nemá žiadne brzdy... aby mohol pocítiť katarziu alebo nepríjemnú hanbu z toho, že sleduje sám seba.“ Práve preto bude každý divák po dva a pol hodine deja cítiť, že nemusí ísť iba o Mexiko.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama