Zmyselná jednoduchosť farieb

Pri príležitosti aprílovej návštevy švédskeho kráľa Carla XVI. Gustafa s kráľovnou Silviou na Slovensku zorganizovalo Švédske kultúrne centrum, švédske veľvyslanectvo a Slovenská národná galéria v Bratislave výstavu Švédska architektúra 20. storočia. Príjemne ladený priestor kultúrneho centra na Námestí SNP zaplnilo viac ako 150 fotografií švédskej architektúry rozdelených do piatich cyklov: Skorá tvorba (20. storočia), Švédsky funkcionalizmus, Povojnová architektúra, Masová produkcia a Moderné budovy. Každý z cyklov predstavoval inú etapu vývoja, pre každý z nich bola charakteristická iná črta, ale zároveň všetky spolu vytvárali ucelený prehľad o plynulom vývoji architektonickej tvorby vo švédskej kultúre. Göteborg – konkrétny príklad ranej tvorby Prelom 19. a 20. storočia bol vo Švédsku obdobím veľkých urbanistických zmien a v celej krajine vyhlasovali množstvá súťaží na rozličné urbanistické projekty. Prostredníctvom nich mohli prezentovať a realizovať svoje myšlienky nielen švédski architekti. Rakúšan Camillo Sitte sa preslávil myšlienkami o umeleckom ponímaní vnútorných priestorov ulíc, na ktoré priamo nadviazal Peter Hallman a Frederik Sundbarg a vpísali ich do švédskych miest. Albert Lihenberg, pôsobiaci ako riaditeľ mestskej výstavby v Göteborgu, sa zase zaslúžil o nárast architektúry v Sitteho duchu. Z toho obdobia pochádzajú ukážky uličných priestorov a užších urbanistických celkov. Vyznačujú sa elegantnými líniami zakompovanými do fasád budov, chodníkov a ciest aj do uličných štruktúr. Rovnako zaujímavo je prepracovaný detail i celok, všetko však podlieha prísnej kompozícii čistého severského štýlu. Najtypickejšou ukážkou z tohto obdobia je mesto Göteborg, v ktorom sa asi v najväčšej miere realizovali predstavy súdobých architektov. Počiatky formovania švédskej architektúry prezentujú na výstave budovy veľkých formátov, ako je umelecké múzeum Kunstmuseet s okolitými terasami od Sigfrida Ericssona a Arvida Bjerkeho z roku 1923, mestské divadlo od Carla Bergstena z roku 1935 a ďalšie. V každej z nich sa popri zaujímavej originalite ukrývajú aj jasne čitateľné odkazy naznačujúce cestu, ktorou sa architektonické myslenie uberalo nasledujúce desaťročia. Funkcionalizmus vyslobodením Prvé a druhé desaťročie 20. storočia bolo spojené s industrializáciou a centralizáciou. Napriek tomu, že sa mnohé sociálne a politické zmeny a reformy odrážali aj v architektonických premenách, úroveň novej výstavby stále zastávala relatívne nízky štandard. Riešenie priniesol funkcionalizmus. Svoju hmotnú podobu však začal dostávať až po štokholmskej výstave v roku 1930, na ktorej boli po prvý raz ucelene predstavené jeho myšlienky. Práve v Štokholme zaujali architekti ako Gunnar Asplund - vedúci projektant výstavy, ktorý navrhol väčšinu hlavných výstavných budov v presvetlenom, elegantnom, modernom štýle, Sven Markelius - neskorší riaditeľ urbanistického plánovania v Štokholme a jeden z najvýznamnejších tvorcov v oblasti suburbanizmu, Uno Ahrén - líder ideológie funkcionalizmu idúceho k sociálnym trendom. Funkcionalizmus získal i výraznú politickú podporu sociálnych demokratov, ktorí sa práve v tom období dostali na čelo vlády. Kolektívna podpora poskytla priestor pre nové myšlienky a vyše štyridsať nasledujúcich rokov zotrvali na svojej pozícii. Prvé zmeny sa objavili na budovách určených na súkromné účely. Interiér dostal v architektúre nový význam, dispozičné členenie ustúpilo od striktného vymedzovania priestorov, fasáda dostala nový vzhľad vďaka vymeneniu abstraktnej, bielej, betónovej steny za stenu z betónovej tehly. Predošlé líniové prvky nadviazali na plošné kompozície a spolu vytvárali hru objektov a znakov vo fasádach i v hmotovej skladbe. Azda najvýznamnejšou stavbou z tohto obdobia je mestská hala v Göteborgu od Gunara Apslunda z roku 1936, vďaka ktorej jej autora vyše dvadsať rokov radili medzi prominentných architektov. Ale i mnohé ďalšie budovy sa stali nosnými pri hľadaní novej tváre švédskej architektúry v predvojnovom období. Povojnová architektúra v duchu kolektívneho bývania Vďaka svojej geografickej polohe a politickému vývoju ostalo Švédsko počas druhej svetovej vojny izolované od konfliktov. Preto sa aj architektúra po vojne vyvíjala odlišne od krajín bezprostredne zasiahnutých vojnou. Najväčšiu zmenu zaznamenal urbanizmus krajiny. Projektovanie susediacich bunkových objektov v krajine v tom čase formovalo všetku produkciu a Švédi ovplyvnili dokonca aj myslenie zahraničných autorov, najmä v Anglicku. Päťdesiate roky boli pre švédskych architektov veľmi dynamickým obdobím. Model spoločnosti založený na harmonickom spolužití všetkých sociálnych skupín sa odrážal vo vysokom štandarde všetkých budov. Dobrá ekonomická situácia a prosperita krajiny umožňovala posúvať hranice úrovne bývania a architektúry. V stále rastúcich mestách sa čoraz viac objavovali priestory pre kultúrne a oddychové aktivity. V tomto období sa vo všetkých krajinách Európy dostávalo do popredia kolektívne bývanie v bytových domoch. Tento fakt mal za následok prudký rozmach chatovej rekreačnej architektúry. Dnes majú Švédi viac víkendových chatiek ako ktorákoľvek iná krajina. Vo švédskej povojnovej architektúre sa paralelne objavujú dva trendy. Liberálne myslenie v duchu modernizmu a klasicizmu a intelektuálne orientovaná škola, ktorá v nadväznosti na medzinárodné trendy formovala jednoduchosť švédskej architektúry. Oba trendy na výstave reprezentovali ukážky kolektívneho bývania na Ericssongatane v Štokholme od Svena Markelia z roku 1935, bytová výstavba v Baronbackarne od Pera Ekholma a Sydney Whiteovej z roku 1957 a štokholmská televízna veža Kaknäs od Borgstroma a Lindroosa z roku 1967. Typická čistá jednoduchosť je stále nosným výrazovým prvkom, elegantné oblúky vkomponované do rovných plôch a kriviek dodávajú budovám hravú krásu. Masová produkcia Ekonomický nárast v 60. rokoch smeroval k rozmachu materiálovej úrovne. Narastal nielen počet áut na cestách, čistiacich zariadení, víkendových sídel, športových stredísk, ale vo veľkých mestách sa prudko rozvíjali i nebytové jednotky. Významným klientom pre architektov sa stala cirkev. Napríklad Sigurd Lewerentz sa preslávil dvoma kostolmi v Štokholme a Skane v minimalistickom duchu. Množstvo tehlových kostolov navrhol aj Peter Celsing, ktorého najznámejšou prácou je Kultúrne centrum z roku 1973 v centre Štokholmu. Priekopníkom architektúry v 60. rokoch vo Švédsku bol aj Angličan Ralph Erskine, ktorý v budovách rezidencie Nyi Bruketovej v Sandviku a v budove študentskej únie na Štokholmskej univerzite demonštroval svoj „švédsky model“ v podobe svetelnej a expresívnej architektúry. Naopak Carl Nyrén v duchu sledovania tradície spojil medzinárodné trendy so švédskymi materiálmi a formami na budove Farmaceutickej fakulty Štokholmskej univerzity. Obdobie ekonomických gigantov Dnešné moderné budovy vo Švédsku sú odrazom vývoja, ktorým architektúra počas storočia prešla. Čistá kompozícia s novým výrazom odvážnych tvarov a foriem smelo nadviazala na predchádzajúce obdobia. K jej výraznému posunu prispeli dve najúspešnejšie korporácie v krajine - farmaceutická spoločnosť Astra Zeneca a telekomunikačný gigant Ericsson, ktoré si svoju charakteristickú švédsku podobu zobrali so sebou aj za hranice krajiny. V obidvoch sa najviac uplatnil architekt Gert Wingardh, ktorý v budovách oijarského rekreačného klubu a Astra centra pri Göteborgu prezentoval svoje schopnosti v oblasti hi-tech architektúry medzinárodnej úrovne. Dejiskami premien modernej architektúry boli vo veľkej miere mestské budovy a parky zo začiatku storočia prestavované využitím nových princípov. Výstava na Slovensku priniesla ukážky prestavby múzea, koncertnej haly a univerzitnej školy v Göteborgu, klubovňu oijaredského country klubu z roku 1988 od Geta Wingirdha, seminár Rudolfa Steinera v Jarne od Erika Asmussena (1992), Švédske múzeum moderného umenia a Múzeum architektúry v Štokholme od Rafaela Monea (1998). Všetky ukážky sa vyznačujú zaujímavou hrou tvarov a povrchov ladených v geometrických kompozíciách, výrazové prostriedky sa striedajú v plynulej nadväznosti na predchádzajúce prvky, používané farby svedčia o zmyselnej jednoduchosti, ktorou sa švédska architektúra stále vyznačovala. Výstava švédskej architektúry v Bratislave bola vynikajúcou prezentáciou jednej tváre švédskej kultúry. Na príbehu jej storočného vývoja jasne vidieť hľadanie, ktorým prešla. Odkazy v nej zakomponované majú tendenciu stať sa inšpiráciou pre tvorbu nových architektonických hodnôt.