Reklama
Reklama

Dlhoročné porušovanie zákona

Rodinná politika je agendou pre každú politickú stranu. Keď KDH prišlo s iniciatívou Áno pre rodinu, mnohí zrejme očakávali konkrétnejšie návrhy. Tie sa však zhustili iba do konštatovania, že treba riešiť problémy rodiny. Nič viac.
Počet zobrazení: 704

Rodinná politika je agendou pre každú politickú stranu. Keď KDH prišlo s iniciatívou Áno pre rodinu, mnohí zrejme očakávali konkrétnejšie návrhy. Tie sa však zhustili iba do konštatovania, že treba riešiť problémy rodiny. Nič viac. A tak až niekoľko mesiacov pred parlamentnými voľbami sme sa dočkali konkrétnych iniciatív. No ľahko sa čosi sľubuje, keď na to nemáte peniaze, ale vlastne sa len spoliehate, že sa niekde nájdu. Takto sa kresťanskí demokrati môžu hrdiť, že niečo pozitívne pre riešenie situácie mladých rodín vymysleli, no „zlý“ štát na to nechcel vyčleniť finančné prostriedky. Veď v prvom rade ide o rast predvolebných preferencií. Dieťa za desaťtisíc? Štát by mal podľa KDH každému novonarodenému dieťaťu prispieť sumou päťtisíc korún na detskú vkladnú knižku. Rodič by mu ju zaviedol v ktorejkoľvek komerčnej banke a zároveň by na ňu prispieval istou sumou, ktorú aj tak odvádza do sociálnej poisťovne. Rodič by mal zase pri narodení dieťaťa dostať od štátu vkladnú knižku s desiatimi tisíckami. Otázne je, či by desaťtisíc korún vôbec motivovalo mladé rodiny priviesť na svet dieťa. Ak sa totiž dnes žena rozhodne mať dieťa, musí sa celá rodina vzdať istého zaužívaného štandardu. Materský príspevok je totiž pre mnohé matky len akousi almužnou. Pokiaľ však nemajú zamestnaného muža, tak si jednoducho nemôžu dovoliť odísť na materskú dovolenku. A v tom spočíva celý problém toho, prečo na Slovensku klesá pôrodnosť, do stavu manželského vstupujú čoraz staršie páry a vlastne celá populácia starne. Príčinami rozvodov nielen nezhody V poslednom období narastajú prípady, že sa manželia rozhodnú pre rozvod nie pre nezhody v spoločnom súžití, ale pre výšku sociálnych dávok. V prípade hmotnej núdze majú totiž manželia nižšie sociálne dávky ako dvaja partneri v podobnej situácii, ktorí žijú „na divoko“. Aj takto sa štát stará o budovanie rodiny na Slovensku. Problém však je i v samotnom zákone o rodine, ktorý platí od roku 1963. Azda nik dnes nepochybuje, že nový zákon naozaj potrebujeme. Veď napríklad vo februári tohto roka sa podpredsedovi vlády pre legislatívu Ľubomírovi Fogašovi stal osudným výrok, že „ducha socializmu sa podarilo vykoreniť zo slovenskej legislatívy“. Prišiel tak o fľašu šampanského. V spomínanej právnej norme sa totiž píše, že deti treba vychovávať v duchu socializmu a o ich výchovu sa starajú nielen rodičia, ale aj štát a pionierska organizácia. Takže, podľa tohto ustanovenia rodičia veľmi dlho na Slovensku porušovali zákon. Veď predsa, ani neznalosť zákona neospravedlňuje. Tlačiaca topánka Zaujímavé, že sa usilujeme o aproximáciu slovenského práva s EÚ a v jednom z najdôležitejších zákonov si ponecháme takéto paragrafy. Pritom novelizáciu zákona o rodine mal pripraviť práve bývalý predseda KDH, minister spravodlivosti Ján Čarnogurský. Štyri roky sa však vyhováral na nevyjasnené kompetencie medzi jeho rezortom a ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny. Od začiatku apríla neplatí iba nový Zákonník práce, ale aj novelizovaný zákon o rodine. Teda, niektoré jeho doplnené ustanovenia. Konečne sa začalo niečo robiť aj s problematikou detí v detských domovoch. Doteraz stačilo, aby rodič svojmu dieťaťu poslal povedzme raz za čas pohľadnicu a už sa to považovalo za prejavený záujem z jeho strany. Dnes zákon hovorí, že dieťa treba pravidelne navštevovať. Nedávno si totiž niekoľko manželských párov zo škandinávskych krajín chcelo adoptovať slovenské rómske deti – pre predsudky v slovenskej spoločnosti o ne totiž nie je u nás záujem, ale legislatívne podmienky nedovoľovali adopciu mimo nášho územia. Podľa podpredsedníčky SDKÚ Zuzany Martinákovej iba mladý človek vie, kde ho tlačí topánka. Lenže koľko mladých poslancov sedí v parlamente a podieľa sa na rozhodovacom procese? Veľmi málo. S rešpektom voči ich skúsenejším kolegom – v akých podmienkach si oni zakladali rodiny? Určite sa líšili od tých dnešných. Nedávno sa jedna docentka na prednáške na istej vysokej škole mimo Bratislavy študentov opýtala, kto chce po ukončení štúdia odísť do zahraničia. Ruku zdvihli všetci.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama