Spoločnosť starne, rodina stúpa na dôležitosti
Myšlienka podpory rodiny sa v materiáloch OSN rozpracúva z rozličných aspektov. Z nej vychádza celý rad aktivít, ktoré majú za úlohu apelovať na vlády v rôznych častiach sveta, aby venovali rodinám všestrannú pozornosť, aby formovali adekvátne prostredie na pestovanie neformálnej solidarity medzi jej členmi. Zmyslom mnohých aktivít rozvíjaných na pôde Organizácie Spojených národov je zdôrazniť význam rodiny ako základnej bunky spoločnosti bez ohľadu na jej formy a podnietiť politické reprezentácie v jednotlivých krajinách, aby začlenili opatrenia na podporu rodín do svojej politickej agendy. Koncepcia pre všetky vekové kategórie Tému tohtoročného Medzinárodného dňa rodiny (15. mája) - Rodiny a starnutie: možnosti a výzvy - vybrali v kontexte Druhého svetového zhromaždenia o starnutí, ktoré sa konalo v apríli 2002 v Madride. Cieľom stretnutia bolo jednak pripomenúť 20. výročie Prvého svetového zhromaždenia o starnutí, ktoré sa uskutočnilo v roku 1982 vo Viedni, a jednak ešte viac upriamiť pozornosť na podstatné otázky, ktoré sa spájajú so starnutím. Starnutie populácie sa premieta do rozmanitých oblastí každodenného života tak spoločnosti, ako i rodiny či jednotlivcov. Dlhodobý prírastok počtu starších ľudí a predlžovanie očakávanej dĺžky života najmä v rozvinutých krajinách viedli OSN k vypracovaniu Koncepcie spoločnosti pre všetky vekové kategórie. Tá rozvíja myšlienku, že starší ľudia sú plnoprávnymi členmi v každej spoločnosti a že tak, ako sa podieľali na jej formovaní v aktívnom veku, v starobe majú plné právo užívať dosiahnuté výsledky. Sociálne postavenie starších ľudí „Spoločnosť starne,“ hovoria veľmi často odborníci i politici prinajmenšom v európskych krajinách. A tento trend sa nevyhýba ani Slovensku. Za jeho príčinu sa dajú označiť dva javy: pokles pôrodnosti a predlžovanie života ľudí. V realite to znamená, že v spoločnosti rastie počet starších obyvateľov. Je pravda, že skupinu starších ľudí vymedzujú jednotliví odborníci, ale aj jednotlivé krajiny rôzne. Za najvšeobecnejšie prijímanú hranicu pre určenie tejto skupiny sa berie dôchodkový vek - na Slovensku je to zatiaľ 60 rokov u mužov a 57 rokov u žien, pričom u nich sa táto hranica znižuje podľa počtu vychovaných detí. Štatistické údaje potvrdzujú, že táto skupina je vnútorne veľmi heterogénna. Podľa kritéria veku tu nájdeme jednotlivcov od dôchodkového veku až po vyše storočných. Heterogenita tejto skupiny je indikovaná i ďalšími kritériami - pohlavie, rodinný stav, bývanie, ekonomická situácia, zdravotný stav atď. Nie je pravda, že všetci, ktorí sa do tejto skupiny zaraďujú na základe dosiahnutého veku, potrebujú mimoriadnu pomoc od rodiny alebo spoločnosti. Veľmi často opak je pravdou a oni sú tými, čo pomáhajú rodinám svojich detí s chodom domácnosti či pri výchove vnúčat. Skutočná potreba pomoci sa presúva do najstarších vekových kategórií, keď sa rozsah či intenzita najmä zdravotných problémov rozširuje a pomoc je naozaj potrebná. Napriek tomu, že starší ľudia uprednostňujú samostatné bývanie, vo vyššom veku a najmä v situácii viditeľného úbytku síl si najčastejšie želajú pomoc od blízkych príbuzných. Starnutie spoločnosti sa nedá oddeľovať od otázok jej sociálneho rozvoja. Zatiaľ sa procesy starnutia viac spájajú s ekonomickou a politickou agendou. Diskutuje sa o potrebe zmien v sociálnom zabezpečení starších ľudí a o ekonomických zdrojoch na jeho realizáciu. Starnutie sa však spája aj s humanitnými otázkami, ako je zdravotná starostlivosť, sociálna pomoc, bývanie, dostupnosť rozličných služieb atď. Zmena úloh pre ženy Rešpekt voči starším ľuďom a starostlivosť o nich bola a stále je jednou z mála konštánt v ľudskej kultúre v celom rozvinutom svete. Rodina bola miestom, kde sa tieto hodnoty rozvíjali a v každodennom živote pestovali. Starostlivosť o starších členov rodiny sa tradične „rezervovala“ pre mladších. Z aspektu rodovej príslušnosti sa tejto úlohy ujímali najmä ženy. Lenže tie „tradične“ pracovali doma - starali sa o deti, domácnosť, domové hospodárstvo, iba zriedkavo pracovali mimo domova. Keď prišiel čas, preberali na seba aj starostlivosť o starších príbuzných. Vývoj v posledných desaťročiach vtiahol ženy v masovom meradle do ekonomických aktivít mimo domácnosti a tiež do verejného života. Ich nový ekonomický status sa premietol do rodinného života a s ním sa zmenila veľkosť rodiny, jej organizácia a formy, čo sa samozrejme premieta do poskytovania pomoci starším príbuzným v rodine. V prvom rade zmenšujúca sa veľkosť rodiny - najmä klesajúci počet detí v rodinách - znamená obmedzenejší potenciál možných poskytovateľov pomoci starším príbuzným. Posun uzatvárania manželstiev do vyššieho veku snúbencov sa spája so zvyšovaním veku, keď sa rodia prvé deti novomanželom. Generácia rodičov však starne, čo môže pôsobiť na strednú generáciu ako sendvičový efekt. Často sa formuje problematicky riešiteľná situácia, koho uprednostniť v pomoci: deti alebo starnúcich rodičov. Ďalší fenomén – vysoká rozvodovosť Rozpad rodín predstavuje ďalší fenomén v obmedzovaní potenciálu poskytovania potrebnej pomoci starnúcim rodičom. Rozvedení partneri zakladajú novú rodinu a tak rozširujú príbuzenstvo, ale zároveň rozširujú „nepokrvné príbuzenstvo“. Výskumy v tomto smere signalizujú, že príbuzenstvo po „nepokrvnej línii“ berú partneri voľnejšie a vo vzťahu k starším sa zoslabuje motivácia pomáhať im. Generačná oddelenosť bývania je tiež jednou z výziev na preformovanie potrebnej pomoci skôr narodeným príbuzným. Podobných zmien, ktorými súčasné rodiny prechádzajú, je oveľa viac. Na ich pozadí sa menia aj možnosti pomoci starším členom rodiny. Odborníci odhadujú, že aj dnes až 80 percent potrebnej pomoci a starostlivosti o starších členov poskytujú rodiny v rámci neformálnej pomoci. Najrýchlejšie pribúda počet veľmi starých ľudí vo veku nad 80 rokov. Vtedy sa už aj podľa lekárov pridružujú rozličné zdravotné ťažkosti, problémy pohybového ústrojenstva atď. Medzi nimi dynamickejšie pribúda počet ľudí v zlom zdravotnom stave, ktorí potrebujú intenzívnu pomoc. Aby sa vyhli inštitucionálnej starostlivosti, mnohé úlohy starostlivosti preberá na seba rodina, bez ohľadu na finančné i emocionálne náklady. Najčastejšie sú to opäť ženy, ktoré sú neraz zamestnané a pritom vykonávajú celý rad ďalších povinností súvisiacich s chodom vlastnej domácnosti a so starostlivosťou o deti. V mnohých prípadoch často aj za cenu vzniku problémov v rodine, koho uprednostniť v poskytnutí pomoci. Staré hodnoty, nové možnosti Spoločnosť starne, štruktúra a organizácia rodinného života sa mení. No je žiaduce, aby sa hodnoty vlastné našej kultúre zachovali, aj keď podmienky na ich dodržiavanie sa v každodennom živote menia. K takýmto hodnotám patrí pomoc starším ľuďom a ich integrácia do spoločnosti. Je to výzva súčasnej doby a netýka sa len rodín, ktoré majú starších ľudí vo svojej domácnosti. Rodiny sa budú môcť postarať o svojich starších príbuzných iba vtedy, ak si túto myšlienku osvoja i vlády, obce či jednotlivci. Je pomerne veľa starších občanov, ktorí nemajú príbuzných a budú potrebovať pomoc. Ide o výzvu pre všetkých členov spoločnosti, aby pomáhali starším ľuďom, ale aj rodinám, ktoré sa starajú o príbuzných v dôchodkovom veku. Tieto úlohy sa dajú zvládnuť vytváraním takých sociálnych sietí a ekonomických podmienok, ktoré budú brať do úvahy realitu poklesu mladších ľudí v spoločnosti, rast podielu starších a zmenšujúci sa potenciál možných poskytovateľov pomoci starším príbuzným z rodinného prostredia. Na tomto základe bude treba formovať novú politiku voči starším ľuďom a rodinám, ktorá bude zohľadňovať realitu a potenciál rodiny i ostatných inštitúcií, aby im pomáhali zvládať tieto úlohy. Táto politika by mala viac zohľadňovať realitu, ako volať po návrate k mýtom a prípadným návratom k stereotypom. Tohtoročný Medzinárodný deň rodín ponúka vhodnú príležitosť pre rodiny, aby demonštrovali svoju solidaritu v zabezpečovaní lepších štandardov života pre starších a starých ľudí, ale aj pre všetkých ostatných, aby im v tom pomáhali.
