Ešte v tomto storočí stúpne hladina oceánov

Problém klimatických zmien je oveľa zložitejší, ako je doterajšia všeobecne známa hypotéza o skleníkovom efekte vyvolaná priemyselným znečistením ovzdušia. Preto si dovoľujeme ponúknuť ďalšie poznatky, ktoré môžu prispieť k pochopeniu súvislostí globálneho otepľovania a ktoré sme získali analýzou zmien hydrologického cyklu v 20. storočí na Slovensku. Túto teóriu sme popísali na základe poznania súvislostí vysušovania zemského povrchu vplyvom hospodárskych aktivít človeka v povodiach. Na základe poznania časových a priestorových zmien hydrologického cyklu v minulom storočí sme popísali algoritmus časovo-priestorových zmien hydrologického cyklu pre globálny ekosystém Modrej planéty. Chceme tým ponúknuť netradičné nazeranie na algoritmus možných scenárov globalizácie otepľovania pre súčasné storočie. Hydrologický cyklus narušený Voda, ktorá vo forme dažďa padne na povrch Modrej planéty, pochádza z Modrej planéty. Vyparená voda z vodnej hladiny i z pevniny sa dostáva do atmosféry a tvorí ochranný obal planéty. Nasýtené vodné pary tvoria mraky a ich ochladením sa tvorí dážď. Kvapky dažďa padajú na zemský povrch, vsakujú do pôdy a tvoria pôdne vody. Ak je tých kvapiek veľa, vsakujú do podzemných vôd a následne vytekajú na zemský povrch prameňmi, ktoré vytvárajú potôčiky i rieky. Ak je týchto kvapiek extrémne veľa, dažďová voda steká povrchom do priekop, potokov i riek. Pôdna voda sa vyparuje do atmosféry a je súčasťou malého hydrologického cyklu. Podzemná voda nasycuje pramene a tvorí základné podmienky pre hydrologickú sieť potokov a riek. Podzemná a dažďová voda odteká riekami do oceánov a je súčasťou veľkého hydrologického cyklu. Znižovaním prirodzenej akumulácie vôd v pôde, znižujeme objem vody v pôde a atmosfére, zvyšujeme odtok dažďovej vody riekami do oceánov, ktorá tam pribúda. To znamená, že zvýšený odtok dažďovej vody z kontinentov sa na kontinenty nevracia, pretože vyparená voda z oceánov sa v zásade nezvyšuje. Varujúci prípad Slovenska Priemerne zrážky u nás dosahujú 700 milimetrov. Najmenej zrážok padá v januári a februári, najviac od mája do augusta. Na Slovensko padne za rok v priemere 34,5 miliardy m3 vo forme dažďa. Do mora odtečie v priemere približne 33 percent vody a 23 mld. m3 ostáva u nás a zúčastňuje sa na malom hydrologickom cykle. Celková dĺžka vodných tokov presahuje 48 tisíc kilometrov. Slovensko s rozlohou 49 060 km2 a s 5,3 milióna obyvateľov je pomerne členité od nížin až po pohoria so zastúpením 41 percent lesov, 57 percent poľnohospodárskej a inej pôdy a dvoma percentami urbanizovaných plôch vo vyše 2800 sídlach. Po druhej svetovej vojne sa u nás odštartovali rozvojové programy, ktoré spriemyselňovali a urbanizovali krajinu. Z krajinnej štruktúry sa odstránili ekostabilizačné prvky (medze, terasy, mokrade, lesíky i rozptýlená zeleň). Odvodnilo sa vyše pol milióna hektárov poľnohospodárskej pôdy, vybudovalo sa viac ako 15 tisíc km odvodňovacích kanálov a vyše osemtisíc kilometrov vodných tokov bolo skanalizovaných. V lesných ekosystémoch sa odštartoval holorúbny spôsob ťažby drevnej hmoty. Všetky aktivity, ktoré človek vykonával a vykonáva v povodiach, naďalej spôsobujú rýchlejší odtok dažďových vôd z povodí do riek a následne do oceánov, čím sa obmedzuje ich prirodzená akumulácia. V minulom storočí sme zaznamenávali dlhodobý úbytok zrážok na Slovensku o 5,6 percenta. Predlžujú sa periódy bez dažďa. Je dlhodobý ročný pokles objemu zrážok o 3,5 mld. m3 v mesiacoch september až máj. Častejšie sa vyskytujú extrémne intenzívne dažde v lete (jún až august) i celkový trendový nárast objemu zrážok v spomínaných mesiacoch o poldruha miliardy m3. V horských oblastiach prší viac a v nížinách menej ako v minulosti. Celkový odtok objemu vody zo Slovenska tiež poklesáva, ale nie tak intenzívne. Ročný pokles odtoku je 1,58 mld. m3, zatiaľ čo ročný pokles objemu zrážok je až dve miliardy m3. Ročný úbytok vody z povodí presahuje jedno percento. V 20. storočí úbytok vody zo Slovenska dosiahol okolo dvanásť miliárd metrov kubických. Úbytok vodných zdrojov v priebehu sto rokov môže logicky dosiahnuť sto percent. Z tejto úvahy vyplýva, že proces vysušovania môže spôsobiť úplné vysušenie povodí. Tento proces sa odštartoval približne po druhej svetovej vojne. Plošné vysušovanie je najintenzívnejšie v poľnohospodárskej a urbanizovanej krajine. Výsledkom tohto procesu je, že dlhodobo zrážky ubúdajú, ale ich intenzita rastie, podobne ako sa predlžujú periódy bez dažďa. Presušená poľnohospodárska a urbanizovaná krajina sa rýchlejšie prehrieva, tým sa zvyšuje rozdiel teplôt zemského povrchu medzi nížinnými a horskými oblasťami. Zvyšovanie tohto rozdielu spôsobuje, že v horských oblastiach prší viac a intenzívnejšie, v nížinných menej. Predlžujú sa periódy bez dažďa a taktiež v letných teplých mesiacoch prší viac a v ostatných menej ako v minulosti. Na regionálnej úrovni pribúdajú extrémne zrážky s častým výskytom povodní a záplav, podobne je aj častejší výskyt bezdažďových období. Algoritmus vysušovania Skúsme hypoteticky uvažovať, že sme sa dnes ocitli na Modrej planéte, ktorá má nenarušenú panenskú prírodu. Do tejto rajskej záhrady vstúpi človek a pre svoje potreby sa rozhodne postaviť obydlia, priemyselné parky, obchody, reštaurácie, cesty, ktoré prepojí s poľnohospodárskou krajinou. Les vyklčuje a odvodní pôdu, pretože je presvedčený, že získa viac potravín. Pre svoje potreby vyklčuje napríklad sto štvorcových kilometrov dažďového pralesa. Predpokladajme, že človek upravil plochu pre svoje potreby a prebytočnú vodu skanalizoval do potoka tak, že pôvodný odtok 200 milimetrov zvýšil napríklad na 500. To znamená, že týmto zásahom spôsobil zvýšený odtok o 300 mm ročne z vyklčovanej plochy. Tým je úbytok vody z malého hydrologického cyklu 30 miliónov m3. Ďalší rok z odkanalizovanej plochy odvedie ďalších 30 miliónov. Na tretí, desiaty, stý, na tisíci rok to isté. Počas sto rokov spomínaný zásah človeka spôsobí zlikvidovanie piatich miliárd kubických metrov sladkých vôd z malého hydrologického cyklu. Lenže populácia rastie a rastú aj jej nároky. K pôvodným plochám pribúdajú ďalšie a ďalšie. Ak sú kontinenty urbanizované (zastrešené, zaasfaltované a odkanalizované územia) v rozsahu približne jedného percenta celkovej plochy, pre uvažované zvýšenie straty vody každoročne ubudne 450 miliárd m3 dažďovej vody zo svetadielov. Lenže okrem urbanizácie klčujeme lesy (ročne zlikvidujeme 140 000 km2), odvodňujeme poľnohospodársku pôdu, likvidujeme mokrade, kanalizujeme potoky, meníme krajinnú štruktúru. To znamená, že sa každý rok znižuje množstvo vody na kontinentoch. Ak by sme len urbanizovali prostredie, potom by sme pre uvažované parametre zvýšeného odtoku dažďových vôd v priebehu storočia zlikvidovali asi 45 000 mld. m3 sladkej vody z kontinentov a pridali do oceánov. Obdobie sto rokov uvádzame zámerne, aby sme pochopili časové súvislosti likvidácie sladkých vôd. Ďalší dôležitý fakt vysušovania kontinentov je, že spomínaných 45 tisíc mld. m3 sladkej vody bolo súčasťou malého hydrologického cyklu. To znamená, že sladká voda nad svetadielmi bola súčasťou atmosféry Modrej planéty. Likvidáciou tejto vody likvidujeme vodu aj z atmosféry. Dlhodobá likvidácia vody na zemskom povrchu spôsobuje stenčovanie ochranného obalu atmosféry i postupné znižovanie objemu zrážok. Človek vysušuje oblasti s ľahšou dostupnosťou prírodných zdrojov. To spôsobuje nerovnomerné zvyšovanie teplôt zemského povrchu medzi rovinatými a horskými oblasťami. Nerovnomerné zvyšovanie teploty zemského povrchu spôsobuje vyššiu intenzitu difúznych javov v atmosfére a vyššiu kumuláciu vodných pár v ovzduší nad chladnejšími zónami. Výsledkom je výskyt častejších a extrémnejších dažďov, ktoré následne vytvárajú katastrofálne povodne a záplavy. Trvalá likvidácia sladkej vody Spriemyselňovanie prírodných ekosystémov spôsobuje trvalú likvidáciu sladkej vody z kontinentov a jej akumuláciu v oceánoch. Taktiež dochádza k jej ubúdaniu z atmosféry, čím sa zvyšuje intenzita slnečného žiarenia. To znamená, že rast teploty funkčne závisí od plošnej likvidácie vody z kontinentov i z atmosféry. V prípade SR ročne ubúda približne 250 miliónov m3 sladkej vody. Ak intenzita spriemyselňovania krajiny na svete zodpovedá intenzite spriemyselňovania krajiny na Slovensku, potom sa zo svetadielov stratí cca 1800 miliárd m3 sladkej vody ročne. Sto rokov vysušovania kontinentov v spomínanej intenzite spôsobí likvidáciu asi 180 000 mld. m3 sladkej vody. Ak by sme úplne vysušili kontinenty, spôsobili by sme stúpnutie hladín oceánov o približne pol metra. Rozsah vysušovania v konečnom dôsledku spôsobuje prehrievanie Modrej planéty, čo následne štartuje roztápanie ľadovcov a nekontrolovateľné stúpanie hladín oceánov. Z jednoduchej úvahy vyplýva, že sme v predchádzajúcom storočí spôsobili rast hladín oceánov o desať centimetrov. Rozhodujúce zvyšovanie hladín oceánov nastalo tiež po druhej svetovej vojne. Pokračovaním vysušovania ďalších 50 rokov stúpnu o cca 40 centimetrov. Podľa panelu o klimatických zmenách z januára 2001 upravené scenáre stúpania hladín oceánov sa pohybujú v intervale 40 až 90 centimetrov. Prehrievaním kontinentov spôsobujeme roztápanie ľadovcov. Roztopením všetkých ľadovcov sa zvýšia hladiny oceánov pravdepodobne až o cca 70 metrov. Z toho vyplýva jednoduchý záver: Intenzita vysušovania po druhej svetovej vojne odštartovala obludné procesy globálneho otepľovania a už v tomto storočí pravdepodobne dôjde k roztopeniu ľadovcov. Dramatické zmeny v zemskej kôre Roztopenie ľadovcov spôsobí zmenu rozdelenia hmoty na Modrej planéte, a tým aj zmenu zaťaženia zemskej kôry. Časti, ktoré boli zaťažené ľadom, sa odľahčia, a iné budú zaťažené masou vody hrúbky 70 metrov. To spôsobí napätie s možnými horotvornými pohybmi nebývalých rozmerov. Môže sa stať, že zemské platne, ktoré sú nad hladinou morí, poklesnú pod úroveň hladiny vôd a naopak. Vrásnením zemskej kôry pravdepodobne dôjde k vytvoreniu rozsiahlych i drobných bezodtokových plôch na nových kontinentoch, v ktorých sa bude uskladňovať voda v tuhom skupenstve, ak dôjde k ochladeniu planéty. Zaliatie veľkej časti svetadielov spôsobí ochladenie planéty, po ktorom sa odštartuje perióda doby ľadovej. Nastane dlhodobý pokles hladín oceánov a postupné ukladanie vody v snehu i ľade na kontinentoch. Pokles hladín bude trvať stáročia, možno tisícročia, podobne ako vrstvenie ľadu na novovytvorených kontinentoch. Zároveň bude prebiehať proces obnažovania pevniny v rovníkovom pásme medzi obratníkmi. Proces poklesu hladín bude prebiehať až do doby vyrovnania teplotného režimu medzi zaľadnenými plochami a plochami, ktoré sa poklesom oceánov vynoria spod hladiny. Na kontinentoch severnejšie a južnejšie od obratníkov sa budú tvoriť rozsiahle ľadovce niekoľko sto metrov hrubé. Obnova ekosystémov a čo potom? V pásme medzi obratníkmi sa automaticky obnoví hydrologický cyklus. Bude pršať takmer stále. Celú Modrú planétu obalí hrubá ochranná vrstva nasýtených vodných pár v ovzduší. Slnko bude mať malú šancu preniknúť cez husté mračná na zemský povrch. V tomto prostredí sa bude obnovovať vegetácia v pásme medzi obratníkmi. Bude bujnieť, pretože bude mať veľké množstvo vody. Bude sa obnovovať život a zvyšky civilizácie odštartujú novú populačnú explóziu. Medzi obratníkmi bude pásmo miernej klímy, ktoré teraz poznáme napríklad v oblastiach škandinávskych krajín a Kanady. V tomto pásme sa objaví rozsiahly kontinent v oblasti Polynézie spojený s Austráliou a Indonéziou. Z hladín oceánov sa vynoria rozsiahle ostrovy južnejšie od Indie (Maledivy) i v oblasti Galapág. Zanikne Červené more a Perzský záliv, Čierne more ostane pravdepodobne ako vnútrozemské jazero atď., za predpokladu, že nedôjde k vrásneniu zemskej kôry. Z popísaného algoritmu likvidácie hydrologického cyklu môžeme konštatovať, že vysušovanie spôsobuje využívanie zemského povrchu, ktoré dlhodobo plošne likviduje vodu z povodí. To znamená, že ak plošne likvidujeme vodu z povodí, a tým vysušujeme kontinenty, treba plošne obnovovať vodu v povodiach. Doteraz sa po celom svete robí opačne. Plošne likvidujeme vodu v povodiach a bodovo ju obnovujeme vo vodných nádržiach, čo je netrvalo udržateľné provizórne riešenie. Prípad Slovenska to len potvrdzuje. U nás spriemyselňovanie zlikvidovalo 15 mld. m3 a vo vodných nádržiach sme obnovili bodovo 2,8 miliardy. Z toho vyplýva, že ak chceme prežiť 21. storočie, potrebujeme odštartovať na všetkých kontinentoch plošnú obnovu vody v prírodných ekosystémoch, čím máme šancu obnovovať pôvodný hydrologický cyklus aj celý globálny ekosystém, ktorý sa volá Modrá planéta, aby sme mali plošný dostatok vody pre prírodu, potraviny i človeka. Preto odporúčame, aby sa celosvetovo a prioritne v krajinách s najväčšmi narušeným hydrologickým cyklom postavili urýchlene programy plošnej obnovy sladkých vôd v povodiach. Máme na to približne desať rokov.