Reklama
Reklama

Diplomatické vydieranie

Boj o podobu medzinárodného práva získal nové dimenzie. Po tom ako USA dosiahli vydieraním výnimku, podľa ktorej ich občania pôsobiaci v rámci misií nebudú jeden rok podliehať jurisdikcii novovytvoreného Medzinárodného trestného tribunálu (MTT), nastúpila druhá fáza.
Počet zobrazení: 448

Boj o podobu medzinárodného práva získal nové dimenzie. Po tom ako USA dosiahli vydieraním výnimku, podľa ktorej ich občania pôsobiaci v rámci misií nebudú jeden rok podliehať jurisdikcii novovytvoreného Medzinárodného trestného tribunálu (MTT), nastúpila druhá fáza. Z pohľadu Washingtonu totiž takéto rozhodnutie Bezpečnostnej rady problém neriešilo, len odsúvalo. Darovaný rok využíva Washington skutočne efektívne. Na základe Kongresom prijatého zákona bolo zahraničným diplomatom oznámené, že každej krajine, ktorá so Spojenými štátmi neuzavrie bilaterálnu dohodu o nevydávaní amerických občanov obvinených Medzinárodným trestným tribunálom z vojnových zločinov alebo zločinov proti ľudskosti, hrozí vypovedanie všetkej vojenskej pomoci. Ďalšie ustanovenie toho istého zákona dáva prezidentovi právomoc zabrániť MTT súdiť amerických občanov všetkými „potrebnými a primeranými spôsobmi“. Nejde len o zastavenie dodávok zbraní, ale i finančných zdrojov na vojenské výdavky, technologickej spolupráce, poskytovania informácií, prípravu a tréning jednotiek, študijných programov a kultúrnych výmen. Obchod so zbraňami sa stal nástrojom v rukách veľmoci, ktorá sa takto snaží o udržanie pozície hegemóna. Platia slová Madeline Albrightovej, že „Spojené štáty postupujú multilaterálne, keď je to možné a unilaterálne, keď je to potrebné“. Washington pravdepodobne nakoniec dosiahne svoje. Vďaka širokej definícii „vojenskej pomoci“, ktorá zo zákona robí aj prostriedok ekonomického nátlaku, i množstvu krajín, ktorých sa hrozba týka. Podľa hovorkyne Pentagónu Barbary Burfeindovej „je ľahšie vymenovať krajiny, čo americkú vojenskú pomoc nedostávajú, než tie, čo áno“. Výnimka bola poskytnutá len členom NATO a niektorým. V mimoriadne citlivej situácii sa ocitli stredo- a východoeurópske krajiny usilujúce sa o vstup do NATO i Európskej únie. Tá sa spolu s Nórskom a Švajčiarskom postavila proti americkému kroku. Blížiaci sa pražský summit NATO zasa stupňuje preteky vo vernosti voči veľkému bratovi spoza oceána. Jeho slovo totiž bude rozhodujúce. Príkladom je Rumunsko, ktoré spolu s Izraelom spomínanú bilaterálnu dohodu podpísalo. Kruhy okolo Európskej komisie označili krok Bukurešti za „poľutovaniahodný“. Samotná komisia predbežne rozhodla, že členské štáty nemajú žiadne dohody podpisovať a rovnakú zdržanlivosť odporučila i kandidátom na vstup. Konečné rozhodnutie sa čaká v septembri. Prípad Rumunska zároveň ukazuje i slabiny bruselskej politiky. Pre Bukurešť je vstup do NATO omnoho bližšou možnosťou než vstup do EÚ a podľa toho orientuje i svoju zahraničnú politiku. Rozširovanie Európskej únie je navyše vnímané ako nejasný plán bez udania akýchkoľvek termínov, nie jednoznačný záväzok. Ukázalo sa tiež, že únia nie je ešte stále vnímaná ako samostatný medzinárodnopolitický aktér. Na to by potrebovala fungujúcu spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku, nezávislú od USA, s ktorými má, mimochodom, čoraz menej spoločných postojov i záujmov.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama