Dobrý sluha ale zlý pán
Nedávno sme sa všetci stali svedkami katastrofálnych následkov povodní v Európe. Za niekoľko dní sa pod vodou ocitli veľké časti území Čiech, Slovenska, Nemecka, Rakúska, Francúzska, Švajčiarska, Poľska, Talianska, Španielska, Rumunska, Moldavska. Aj v Srbsku a Maďarsku sa už pripravujú na záplavy - úroveň vody v Dunaji stále rastie. Zatiaľ padlo záplavám za obeť viac ako sto ľudí, škody sa odhadujú na niekoľko miliárd eur. Vodná katastrofa v Rusku Veľké problémy vyvolali povodne aj v Ruskej federácii. V dôsledku stále trvajúcich silných búrok a nasledujúcich povodní na juhu Ruska sa počet obetí zvýšil k 16. augustu už na 62. Podľa hodnotenia expertov celková škoda vyvolaná záplavami presiahne 1 miliardu 215 miliónov rubľov (asi 42 miliónov dolárov). Na čiernomorskom pobreží búrkové nebezpečenstvo ďalej pretrváva. Záchranári informujú o možných zmenách počasia a potrebných bezpečnostných opatreniach. Búrky sa očakávajú nielen v Krasnodarskom, ale aj v Stavropoľskom kraji, Karačajevo-Čerkesku a Adigejsku. Vo štvrtok minulý týždeň boli čiastočne zatopené mestá Novorossijsk, Anapa, Krymsk a ešte ďalších 15 obývaných miest. V zóne záplav je 12 tisíc obývaných a administratívnych stavieb. V súčasnosti sa uskutočňujú všetky potrebné bezpečnostné opatrenia pre prípady nových záplav, záchranári sú v 24-hodinovej pohotovosti, špeciálny režim majú aj zložky ministerstva vnútra. Stanové mestečká, nachádzajúce sa pri horských riekach, boli zrušené. Bola ukončená evakuácia štyritisíc ľudí, ktorí dovolenkovali v hotelových zariadeniach v oddychovej zóne „Široká Balka“. Všetkých tamojších 12 hotelových zariadení bolo z karanténnych dôvodov uzavretých až do 1. septembra. Záchranári Ministerstva pohotovostného reagovania a potápači Ministerstva obrany Ruskej federácie súčasne pokračujú v záchranných akciách v akvatóriu Čierneho mora. Na záchranných prácach sa podieľa okolo 2400 ľudí, 260 jednotiek pozemnej techniky a 22 lodí. Už boli sprístupnené automobilové a železničné cestovné komunikácie. Objavujú sa aj nové údaje, týkajúce sa príčin takých obrovských škôd a mnohopočetných obetí. Na tlačovej konferencii v Rostove zástupca generálneho prokurátora pre Južný federálny okruh Sergej Fridinský vyhlásil: „Počas záchranných prác sa prišlo na to, že niektoré penzióny a iné hotelové zariadenia, v ktorých zahynuli ľudia, boli postavené tak, že plne protirečili všetkým existujúcim normám a pravidlám.“ Podľa prokuratúry „vyhovovalo to niektorým ľuďom“ a je celkom možné, že budú v budúcnosti trestne stíhaní. „Najtemnejšie hodiny“ Rakúšanov Ako záplavová vlna postupovala po Dunaji z južného Nemecka, ohrozeným sa stalo i Rakúsko. Situáciu skomplikoval dlhotrvajúci dážď. Prietoky i výška hladiny dosahovali rekordné hodnoty. Na mnohých miestach sa rieka ani neudržala v koryte. Poškodené boli domy, suma potrebná na opravu infraštruktúry sa len v hornom Rakúsku vyšplhá na desiatky miliónov eur. Záplavy zasiahli i hlavnú komunikáciu medzi Salzburgom a Viedňou - diaľnicu A1. Pre zatopenie ju museli dočasne uzatvoriť. Z koryta vystúpili i mnohé iné rieky. Historické hornorakúske mestá ako Steyr sa ocitli pod vodami Ennsu, ktoré prerazili brehy. Podľa slov meteorologičky Elisabeth Kochovej: „Najzasiahnutejšími oblasťami boli Horné, Dolné Rakúsko a Salzburg a na niektorých miestach sme mali v týchto regiónoch zrážky, aké neboli zaznamenané, odkedy sa pred sto rokmi začali robiť merania.“ Opakovali sa obrazy z ostatných postihnutých častí Európy - záchranári, požiarnici a vojaci zo všetkých síl bojujúci proti vodnému živlu, pomáhajúci dobrovoľníci. Korešpondent CNN z Viedne do jedného zo svojich mailov napísal: „Sú to pre nás najtemnejšie hodiny, ale spolu sme silní.“ Jedným z dôsledkov povodní bolo i vypovedanie vnútrorakúskeho Paktu stability na rok 2003. Ten upravuje vzťahy medzi federálnou vládou a spolkovými krajinami, okrem iného i pravidlá rozpočtového hospodárenia. Pre postihnuté oblasti to bude znamenať, že sa v najbližšom roku vymania z obmedzení výdavkov určených Viedňou. Na priamu pomoc obetiam bolo navýšených takmer 1,5 miliardy eur. V čase, keď už vysoké vody pomaly ustupujú, sa v Rakúsku začína diskutovať o efektivite pomoci. Namieta sa, že namiesto vyplácania finančnej pomoci postihnutým by bolo lepšie poskytnúť im zadarmo stavebné pozemky v dostatočnej vzdialenosti od riek. Odborníci očakávajú, že podobné záplavy neboli výnimočné ani posledné. Praha pod vodou „Podľa dostupných správ Prahu postihne najmenej päťdesiatročná voda… Zrušte všetky cesty do Prahy, zhromaždite sa na miestach, odkiaľ budete evakuovaní. Pripravte si zásoby potravín na niekoľko dní, obmedzte na minimum používanie osobných motorových vozidiel…“ Pred strohým hlasom, neustále sa valiacim z reproduktorov v metre i v pražských električkách, niet kam ujsť. Keď som v pondelok pricestoval do Prahy, pri tradičnej prechádzke cez Karlov most na Malú Stranu ešte nič nenasvedčovalo tomu, že by sa desivé zábery zo zatopených mestečiek a dedín v južných Čechách mohli stať realitou aj tam. Pravda, vody Čertovky už vystúpili poriadne vysoko a štverali sa do okien na najnižších podlažiach domov na Kampe. To však nie je vzácnosť, Kampa a malostranské domy ležiace bezprostredne pri Vltave musia podobným prívalom vody čeliť dosť často. Ani zaliate chodníky na brehu rieky a požičovne lodiek nikoho nevzrušovali, niečo podobné Pražania zažili aj na jar. Na Karlovom moste síce stálo menej umelcov ako zvyčajne, ale to bolo spôsobené skôr zimou a ustavičným mrholením, než očakávaním živelnej pohromy. Večer už bolo centrum mesta na pražské pomery uprostred turistickej sezóny nezvyčajne prázdne. Zato nábrežie bolo preplnené zvedavcami. Hladina vody sa o poznanie zvýšila, starší ľudia spomínali, že niečo podobné naposledy videli pred polstoročím. Pre mladšiu generáciu, ktorá povodeň nezažila na vlastnej koži, to bola senzácia. Pražania i turisti okupovali mosty i nábrežia, z Kampy a Malej Strany ich polícia začala vyháňať. Ulice v blízkosti rieky už boli zatarasené. Nákladné autá privážali prvé vrecia s pieskom, ktorými obyvatelia zahradzovali brány domov a pivničné okná. Začali sa prvé evakuácie, do Vltavy sa vlievali vody rozvodnenej Berounky. Na druhý deň ráno už bolo na evakuáciu pripravených 40 tisíc Pražanov. Zbraslav a Karlín boli pod vodou. V Holešoviciach, kde je nábrežie najnižšie, už hladinu vody delil od ulice iba necelý meter. Metro jazdí už iba po Florenc, niektoré hlavné ulice uzavreli. V celej štvrti hučia sirény, z megafónov sa periodicky ozývajú výzvy na evakuáciu. Bočné ulice sú vyľudnené, sem tam sa ešte gazdiné pokúšajú stihnúť posledné nákupy. Niektorí starí ľudia plačú, chcú zostať vo svojich domovoch, nehľadiac na to, že ich onedlho zaleje voda. Dostať sa do centra je čoraz ťažšie. Drvivá väčšina obchodov a reštaurácií v strede mesta nepracovala, ľudia utesňovali škáry okolo dverí a okien penovým tmelom a igelitom, pri stavaní bariér statočne pomáhajú dobrovoľníci z celého mesta. Na hladine Vltavy plávali zvyšky záhradných domčekov, sudy, chladničky, stánky s občerstvením… Pod vodou sa ocitla romantická Kampa, nádherné pamiatky Malej Strany, ale aj nedávno zrekonštruované Sovove mlyny, v ktorých sa nachádza expozícia Františka Kupku. Za obeť živlu padli aj niektoré zvieratá v trójskej ZOO, hovorí sa o zatiaľ ojedinelých prípadoch rabovania. V utorok večer voda ešte neprenikla do Starého Mesta, na druhý deň to však už nebola pravda. Pod vodou bol už aj Florenc. Obyvateľov Starého Mesta evakuovali rovno z postelí, mestská rada o tom rozhodla o štvrtej ráno. Už nikto nehovorí o päťdesiatročnej, ba ani o storočnej vode. V stredu počas kulminácie pretekalo Vltavou takmer päťtisíc kubických metrov vody za sekundu. Jej priemerný prietok je 150 kubíkov. Objem rieky sa teda zväčšil viac než tridsaťkrát. Teraz, keď to vyzerá, že to najhoršie má Praha už za sebou, sa počet obetí zastavil na čísle 14. Hmotné škody si zatiaľ netrúfa odhadnúť nikto. Kým sa život v Prahe vráti do normálnych koľají, môže to trvať aj niekoľko mesiacov. Storočné vody prekonané „Poďte sem, niečo vám ukážem,“ zavolal nás náš nemecký spoločník Wolfgang k múru cisárskeho zámku v juhonemeckom Straubingu. „Tu sú maximálne hodnoty, ktoré dosiahol Dunaj počas povodní v uplynulých rokoch.“ Na múre boli pribité tabuľky v šesť až osemmetrovej výške. „A storočná voda?“ spýtala sa Soňa. „Tá je u nás prekonaná každých päť rokov,“ odpovedal jej položartom-polovážne Wolfgang. Netušil, že za tri dni sa tak má stať opäť. Podľa vlastných slov také počasie ešte tamojší ľudia nezažili. Pršievalo pol dňa, deň – ale dva dni nepretržite za sebou? To nie. Hladina podzemných vôd sa pomaly napĺňala, z korýt sa vylievali najprv malé riečky a potom aj tá najväčšia – Dunaj. Ten narobil obyvateľom južného Bavorska najviac starostí. Uplynulý pondelok poobede hlásilo Passau vyše osem metrov vody. Treba povedať, že v tomto meste ležiacom na Dunaji sú ľudia na vodu zvyknutí, nie je totiž zriedkavé, že rieka sa vyleje zo svojho koryta. Evakuačné aktivity teda majú už takmer nacvičené a čo-to o správaní sa rozbúrenej vody vedia. Keď však neprestávalo pršať, začali sa negatívne prognózy: ak hladina rieky dosiahne 10,6 metra, bude vyhlásený katastrofický stav. Doposiaľ namerané historické maximum bolo 10,4 metra. Dážď však neutíchal a počas evakuačných prác hladina naozaj stúpla – niečo pod 10,8 metra. Stred mesta bol vysťahovaný ešte v pondelok doobeda, postupne nasledovali ďalšie oblasti. V pondelok poobede sa už nedalo prejsť cez štvorprúdovú diaľnicu, vedúcu popri meste do Rakúska alebo v opačnom smere ďalej do Nemecka. Kto mohol, pomáhal. Člen dobrovoľného požiarníckeho zboru na otázku televízneho redaktora, ako sa v tomto ťažkom čase správajú ľudia k sebe navzájom, odpovedal: „Mňa veľmi teší, že veľká väčšina sa obetuje pre druhých. Kto prišiel o práčku, tomu iný vyperie bielizeň, ak niekto nemá kde prenocovať, hneď sa nájde dobrovoľník,“ hovorí. „Takáto ľudskosť je pre mňa odmenou.“ O deň neskôr prišli správy z Regensburgu. Katastrofa nebola v porovnaní s Passau väčšia, ale stred mesta nezostal uchránený. Starobylé uličky v univerzitnom meste boli zaplavené do výšky takmer deväť metrov. V utorok v noci konečne prestalo pršať. Zistené škody po povodniach v južnom Nemecku predstavovali niekoľko miliárd eur, o situáciu sa živo zaujímal nemecký kancelár Gerhard Schröder. Passau, Regensburg, Vilshofen a priľahlé dedinky, o čosi južnejšie Rosenheim Wasserburg na rieke Inn – všetky hlásili najvyšší stupeň povodňovej aktivity. Takéto rekordy nikoho netešili. „Ak je vaňa plná a vylejete do nej ešte vedro vody, pretečie. A naša vaňa už plná je,“ prirovnala situáciu ku kúpeľni meteorologička. Ušetrený najväčších katastrôf zostal Bavorský les a Mníchov. Obce v nadmorskej výške vyše 500 metrov pocítili „iba“ vodu vylievajúcu sa z tamojších malých potokov do výšky troch až štyroch metrov. Nuž a Mníchov mal šťastie, pretože neleží na žiadnej z veľkých riek. Keď sme po týždni prechádzali cez most v Straubingu, pozreli sme sa smerom k budove, kde nám začiatkom týždňa Wolfgang ukazoval dosiahnuté výškové hranice Dunaja. Boli oveľa vyššie ako vtedy, chodník nejestvoval, lebo ho zaliala voda a areál na stanovanie zmizol pod hladinou Dunaja. Storočná voda bola opäť raz prekonaná. V tom čase už hlásili katastrofický stav na severe krajiny, kde sa vylialo Labe. Krásne starobylé Drážďany čakala ďalšia skúška osudu – tentoraz, našťastie, nie v podobe ľudského, ale klimatického zlyhania.
