Áno či áno
Od predvolebných mítingov môže volič očakávať kadečo – pivo, guláš, nálepky či pohľadnice s usmievavými politikmi. Naše ratolesti zasa balóniky, lízanky a iné sladkosti. Horšie je to už so samotným obsahom. Ak by tu niekto očakával ťažké intelektuálne výkony, tak je na zlom mieste. Inak to nebolo ani na mítingu ANO. Pokojné popoludnie v ospalom kúpeľnom mestečku Turčianske Teplice preruší chrapot mestského rozhlasu. Napnem uši a očakávam obligátne správy, ktoré sa zvyčajne striedajú s hudobnou produkciou 80. rokov. No z ampliónu sa ozýva oznam pracovníčky kultúrneho a informačného strediska o večernom mítingu Aliancie nového občana. Po avíze niekoľkokrát nasleduje pre mňa úplne nová slovenská odrhovačka. Až keď sa lepšie započúvam, pochopím, o aký song ide. Po ôsmich rokoch tu máme opäť ,,hymnu“ politickej strany. Kam sa hrabe Fedor Flašík s Vivat Slovakia! Autor tohto textu ho tromfol o niekoľko tried. Tieto perly stoja skutočne ,,za to“: Možno to tu ešte nie je na mašľu Možno tu všetci na všetko nekašľú Ak nás nemáš rád Tak nás aspoň ľúb Hej my sme to tvoje Áno To my sme opakom Nie... To však nie je všetko! Textár sa dopracoval k neuveriteľnej pointe: Áno či áno, rozhodni! Ak ste náhodou ešte stále mali dilemu, koho voliť, po vypočutí tohto textu to musí byť každému jasné – áno či áno... Markíza šou Áno, jednou z predností kúpeľov je termálna voda. Na tom sa zhodnú takmer všetci. Po celodennej túre dobre padne sa len tak vyčľapkať vo viac ako 34-stupňovej vode. Samozrejme, ak je v ten deň tzv. večerné kúpanie. Lenže v piatok 9. augusta kúpalisko otvorené nebolo. Smola. No, čo sa dá robiť. Keď sa však z neďalekej ulice valí dobre známa pesnička Áno či áno, nezostáva nič iné len nasledovať svoju zvedavosť. Je pár minút po ôsmej. Pred teplickým ,,emenvé“ už stojí pomaľovaný bielo-modrý autobus s veľkou lienkou naboku. Zvedavci sa pomaly zhromažďujú, medzi nimi mnohí kúpeľní hostia. Prichádzajú aj postaršie panie, práve sa skončila omša. Organizátori to majú celkom dobre vyrátané, lebo cestou z kostola musia ľudia prejsť popri autobuse. Z reproduktorov sa ozýva už po x-tý raz známa pesnička. Upútalo ma odpočítavanie na jej začiatku. Countdown nejde od desať k nule, ale od jednotky po dvanásť a pol. Pripadá mi to dosť čudné a až po chvíli sa dovtípim, ,,čo tým chcel básnik povedať“: 12,5 percenta je tá magická hranica, ktorú chce Pavol Rusko vo voľbách pokoriť. Zjavne sa inšpiroval u svojich nemeckých kolegov, liberálov z FDP, ktorí už vyše roka vyhlasujú, že získajú 18 percent. Tak ako bývajú priania ďaleko od reality, je to aj v ich prípade. Uvidíme, či sa to podarí ANO. Po prvých minútach ,,markíza šou“ začínam mať obavu, že asi áno. Kvetka Horváthová spolu s Jožom Pročkom sú dostatočne známe tváre nato, aby pritiahli ľudí. Vidieť a počuť samotných predstaviteľov ANO, o to ide až v druhom rade. Pozornosť pútajú najmä hviezdy z obrazovky. ,,Zábava“ má odozvu najmä u detí a tínedžerov. Súťaží sa o tričká, čiapky, perá a balóniky. Pomyslím si : ešte šťastie, že tie decká nemajú právo voliť... Zatiaľ čo sa omladina trápi na karaoke s krkolomným textom Áno či áno, Pročko plní zadanú ,,úlohu“. Na balkóne má pobozkať mladé pacientky. Deti sú vo vytržení, no starší začínajú šomrať, že ,,čo je to za cirkus“. Nasleduje ďalšia hra. Deti majú na pódium doviesť svoje staré mamy. Ako inak, opäť sa spieva. Tentoraz na ľudovú nôtu. Vysmiate babičky spustia: ,,Pod horou, pod horou čierne psíča breše.“ Pridá sa aj Kvetka. Zábava vrcholí. Publikum rozhodne, ktorá spievala najlepšie. Stará mama aj s vnúčikom si odnáša cennú trofej – tričko. Spomeniem si na inú zábavu – ktorú nám poskytovalo kedysi HZDS. Vždy prvý štvrtok v mesiaci sme sa s kamarátmi vybrali na Pasienky, kde sa konal míting hnutia. Úroveň ,,zábavy“ a fascinácia publika idolmi bola rovnaká, rozdiel je iba vo veku... Liberáli na pódiu Prešla polhodina a zabávači prenechávajú pódium politikom. Plocha pred autobusom sa zrazu vyprázdnila. Pročko za rohom rozdáva autogramy. Ľudia čakajú, čo im Ľubomír Lintner s Rudolfom Zajacom a Františkom Tóthom povedia. Slova sa ako prvý ujme Lintner. Rozpráva plynulo, veď je bývalý novinár, o boji s korupciou a o potrebe reforiem. Ako dôvod na vstup do politiky vyrozpráva story o svojej dcére, ktorá študuje v USA a nechce sa sem vrátiť a pýta sa ho, čo urobil preto, aby sa veci na Slovensku zmenili. Rozmýšľam, kde som to už počul. Samozrejme v relácii Tucet na TV Markíza, ako inak! Po ňom nastupuje Zajac. Nezávislý odborník na zdravotníctvo. Javí sa mi ako slušný človek. Stále nechápem, čo robí v tejto Ruskovej partii. Vraj chce priložiť ruku k dielu, niečo zmeniť a nie iba ,,pindať“. V poriadku, však uvidíme. Nasledujú otázky z publika: ,,Je to pravda, že vás platí Pavol Rusko? Čo urobíte s neakreditovanými vysokými školami?“ Ozve sa jeden rozhorčený pán. Kritika smeruje na Lintnera: „To sú všetko len také reči. Skúste vyžiť z osemtisíc na mesiac ako my tu!“ Dvojka ANO je zjavne nahnevaná a badať to aj na hlase. Obhajuje sa tým, že peniaze si poctivo zarobil a argumentuje osudom šičiek zo Svitu, ktoré zarábajú iba štyritisíc. Záverečné vety patria riaditeľovi gymnázia Františkovi Tóthovi. Hovorí sa o systéme kupónov na žiakov a o zrušení prijímacích pohovorov na stredné školy. Manipuláror O štvrť na desať sa míting končí. Uvažujem, či presvedčil ľudí. Nevyzerajú veľmi nadšene. To sa však nedá povedať o ich ratolestiach. Tie sú celé bez seba, veď majú podpis od Joža Pročka! Predpoklad stratégov ANO, že cez deti budú môcť ,,spracovať“ aj rodičov, je dosť cynický. Lenže čo môžeme čakať od takého človeka, akým je Pavol Rusko, ktorý svoje manipulátorské ,,kvality“ preukázal už dávno. Každý prostriedok je predsa dobrý! Ak by bolo dobré byť sociálny demokrat, tak by sa ním stal. Keď zistil, že ľavičiarstvo pre podnikateľa nie je tá „správna parketa“, tak sa stal liberálom. Čo bude nasledovať? Logicky presadzovanie vlastných záujmov na pôde parlamentu a lobizmus. Áno či áno?
