V hlavnej úlohe: lobisti
Tento týždeň sa poslanci stretli na poslednej schôdzi parlamentu. Vďaka prezidentovi Rudolfovi Schusterovi sa nenudili. Jednou z právnych noriem, ktorú Rudolf Schuster vrátil parlamentu späť na prerokovanie bol aj zákon o obaloch. Prezident namietal, že sa v ňom používa nejasné spojenie ,,obaly nebezpečné pre životné prostredie“, dávajúce priestor na subjektívne rozhodovanie o tom, ktoré obaly to sú. Necháme sa dirigovať To, že prezident, na základe odborných podkladov, nevie posúdiť, že jednorazové plastové PET- fľaše sú pre životné prostredie nebezpečnejšie ako vratné sklené fľaše je smutné, ale je to jeho problém. Každý racionálne uvažujúci človek to už dávno vie. Otázkou však je, prečo svojou neznalosťou znovu zaťažoval parlament a kto mu pri jeho rozhodovaní radil. Lobisti zo Slovenského priemyselného združenia pre obaly a životné prostredie (SLICPEN) alebo priamo niekto z firmy Coca- Cola? Predtým ako prezident zákon vrátil sa mal najprv zamyslieť - načo asi pracovala rok a pol pracovná skupina pri MŽP zložená z rôznych odborníkov a načo o zákone predtým hlasovali poslanci národnej rady? Možno mu stačilo sa len rozpomenúť, či mu napríklad v innsbruckej nemocnici niekedy doniesli minerálku v plastovej fľaške. V Rakúsku či Nemecku by sa mu to mohlo stať iba veľmi ťažko a v takom Švajčiarsku je to úplne vylúčené. To iba my na Slovensku sa necháme dirigovať od veľkých firiem a ešte si to aj radi zaplatíme. Bolo by preto určite zaujímavé sledovať, ako by lobisti zo SLIPCEN-u uspeli v uvedených krajinách... Úsmev na tvári vyvoláva aj kváziargument, že ,,občanovi sa (…) zvýšia finančné náklady pri kúpe výrobku v jednorazovom obale a záloha sa mu vráti až pri vrátení obalu. Tieto náklady sa mu zvýšia bez ohľadu na skutočnosť, či sa mu v dôsledku vrátenia obalov znížia poplatky za zber odpadu.“ Samotná záloha predsa neznamená žiadnu finančnú záťaž pre spotrebiteľov! Naopak vďaka zálohovaniu obalov nebudú musieť občania platiť za jednorazové obaly dvakrát, ale iba raz - už sa bude platiť iba za obal a nie za odvoz a zneškodňovanie tohto obalu ako odpadu. Nepriamo sa tým tiež podporia vratné opakovane používané obaly, ktoré sú pre spotrebiteľov lacnejšie o niekoľko korún na fľašu. Našťastie väčšina poslancov chápe, že doteraz si vlastne veľký výrobcovia nápojov prostredníctvom nevratných plastových fľiaš znižovali náklady na úkor občana. A tak sa v pondelok zachovali ako skutoční zástupcovia väčšiny občanov a odhlasovali zákon o obaloch v pôvodnom znení. Zdravý rozum tak napokon zvíťazil nad takmer všemocným lobingom. V tejto súvislosti som si spomenul na výbornú komédiu Voskovca a Wericha Hej Rup!. V tomto filme z 30. rokov skupina nadšencov presvedčená o dobrej veci napokon spoločnými silami zvíťazí nad všemocným továrnikom Worstom. Našťastie peniaze skutočne nie sú úplne všemocné, čo je taká malá dobrá správa pre Slovensko. Ja tlačím, ty tlačíš V bloku takzvaných protikomunistických zákonov sa už neopakovali zmätené hlasovania a ešte zmätenejšie vysvetľovania. Zdá sa, že všetci poslanci už teraz vedeli, za čo a proti čomu hlasujú. Zákon o pamäti národa opäť prijali. Na prezidenta sa ešte z úst Františka Mikloška zniesla kopa kritiky, v ktorej bol obvinený z povyšovania samého seba nad budúcnosť krajiny a nedodržania sľubu. Opustili sme tým klub krajín nevysporiadaných s komunistickou minulosťou, v ktorom podľa F. Mikloška ostala už len KĽDR, Čína a Kuba. A zasa máme dôvod cítiť sa lepšie. V prípade kontroverznej Langošovej novely Trestného zákona, ktorá postihovala i verejné popieranie, spochybňovanie, schvaľovanie alebo ospravedlňovanie zločinov komunizmu si tentokrát všetci poslanci vopred zopakovali, ktoré tlačidlo na čo slúži. Až na Milana Ištvána, ktorý sa zdržal, hlasovali poslanci SDĽ proti, takže potrebných 76 hlasov sa nenazbieralo. Lavice opozície boli obsadené len riedko. Zmena názoru bežná Desať hlasov chýbalo aj na opätovné schválenie zákona o obchodných reťazcoch, ktorý už pri prvom schvaľovaní vyvolal ostrú diskusiu. Právna norma podľa obchodníkov obmedzovala práva jedného subjektu na úkor druhého. „Prinesie to zvýšenie cien, korupciu a súdne procesy,“ tvrdil vtedy prezident Zväzu obchodu Pavol Konštiak. Najprv tlaku obchodníkov podľahol prezident, ktorý mal námietky najmä voči ustanoveniu o proporcionálnom zastúpení slovenských výrobkov v obchodných reťazcoch. To znamená, že chcel vynechať jedny z najdôležitejších návrhov celého zákona. Teda tých, ktoré mali predstavovať akúsi barličku pre slovenských výrobcov. Zdá sa teda, že s podporou domácich výrobkov si to rozmysleli aj samotní zákonodarcovia. O lobingu pri schvaľovaní tohto zákona totiž hovorí aj podpredseda parlamentu Pavol Hrušovský. ST víťazne Rovnako sa vraj lobovalo aj pri novele telekomunikačného zákona. Tá je zrejme tŕňom v oku nielen Slovenským telekomunikáciám (ST), ktoré by jej schválením stratili svoj monopol, ale aj poslancom blízkym telekomunikačnej loby. Práve predstavitelia ST na jednej strane tvrdia, že konkurenciu neodmietajú. No jedným dychom sa vyhrážajú, že prípadné rozhodnutie poslancov uvoľniť miestne vedenia od 1. januára 2003 bude mať negatívny dopad na rozvoj a budovanie telekomunikačnej infraštruktúry. „Následné zníženie investícií do telekomunikačnej infraštruktúry môže v konečnom dôsledku znamenať rýchlejšie znižovanie počtu pracovníkov spoločnosti, ako jedného z najväčších zamestnávateľov na Slovensku. To môže narušiť aj sociálnu a ekonomickú situáciu zamestnancov Slovenských telekomunikácií, a.s., a sociálny zmier,“ uvádza sa v stanovisku telekomunikačného monopolu. Takže, naozaj sa neboja konkurencie? Nie je to skôr tak, že topiaci sa len slamky chytá? A potom, čo sa im nepodarilo v gestorskom výbore cez poslancov SDKÚ Pavla Prokopoviča a Gabriela Palcku presadiť, aby sa monopol telekomunikácií predĺžil do roku 2004, vyšlo im to na poslednej schôdzi parlamentu. Pritom zákon predtým vetoval prezident, ktorý vôbec nenamietal proti zrušeniu monopolu. Zrejme sa teda dvadsať poslancov, prevažne z SMK a KDH, inak vyspalo, a tentokrát novelu telekomunikačného zákona nepodporilo. Ktovie, kto všetko bude z predĺženia monopolu ST profitovať. Veď mnohí zákonodarcovia sedeli v utorok v poslaneckých laviciach naposledy a vyskúšať si to opäť budú môcť iba pri príležitosti dňa otvorených dverí v NR SR. O svoje kreslo tesne pred voľbami prišiel aj ďalší šéf verejnoprávnej mediálnej inštitúcie – tentoraz riaditeľ STV Milan Materák. Bez riaditeľa je už niekoľko týždňov aj štátna TASR. Aj podľa viacerých členov Mediálneho výboru NR SR však nie je vhodné, aby STV v čase volebnej kampane zostala bez ústredného riaditeľa a riadil by ju len štatutár. Pritom aj poslanci si museli pri neschválení Mariána Kleisa na túto pozíciu uvedomiť, že bez riaditeľa sa STV stane v predvolebnej kampani ľahko manipulovateľnou a zneužívateľnou. Alebo o to vlastne zákonodarcom išlo?
