Veľká skúška obetavosti a humanity
Už začiatkom augusta, hneď ako sa svetom rozletela správa o záplavách v obci Ľubietová, sa Slovenský Červený kríž zaktivizoval a starosta obce Ján Jančík dostal od SČK 210 kilogramov suprachlóru. Poldruhakilogramové vedierka na dezinfekciu pivníc a zaplavených častí domov starosta rozdelil ihneď medzi občanov, aby sa po opadnutí záplavovej vody zabránilo šíreniu bakteriálnych nákaz a plesní. Vyše päťdesiatmiliónová škoda na 70 rodinných domoch však znamenala len hrozivý začiatok tohtoročného vyčíňania vodného živlu na Slovensku. V pochmúrny pondelok, 12. augusta, začali prichádzať signály SOS z celého Horehronia. A tak SČK urýchlene poskytol obci Čierny Balog, Osrblie, ale aj mestskej časti Banskej Bystrice - Králiky 160 kg pracích práškov, 216 kg suprachlóru, 150 litrov čistiaceho šampónu, čistiace potreby na osobné použitie na dodržanie minimálnych hygienických podmienok prvoradých pre zachovanie normálneho chodu života v obciach. K hygienickým prostriedkom pribudlo tiež sponzorsky získaných 200 kg sviečok, ktoré sa rozoslali tam, kde Horehronci zostali bez prúdu. Táto humanitná pomoc predchádzala vyhláseniu verejnej finančnej zbierky pre občanov horehronských obcí, ale aj mesta Brezna, ktoré utrpelo veľké povodňové škody. Za pár dní stovky občanov Slovenska prejavili svoju solidaritu a na pomoc Horehroniu poskytli do Fondu SČK Ľudia ľuďom 62 tisíc korún. Čoraz vážnejšia povodňová situácia v Českej republike, však viedla o dva dni, 14. augusta, k vyhláseniu ďalšej verejnej finančnej zbierky na Fond SČK Ľudia ľuďom, na pomoc občanom zaplavených oblastí Prahy, južných Čiech a Moravy. Len čo do tejto zbierky začali prichádzať prvé peniaze, bolo treba sa sústrediť aj na ďalšiu humanitnú pomoc, hneď po vyhlásení najvyššieho, 3. stupňa povodňového ohrozenia Bratislavy. Pätnásteho augusta popoludní vznikol krízový štáb zložený z profesionálnych i dobrovoľných pracovníkov SČK z celého Slovenska a začal operatívne s piatimi autami označenými červeným krížom poskytovať v ohrozených lokalitách Starého Mesta Bratislavy, na nábreží medzi starým a novým mostom SNP, ale aj na pravej strane Dunaja, či pod Slovnaftom, poskytovať teplý čaj a minerálku vojakom, ktorí napĺňali jutové vrecia pieskom a ukladali ich na najväčšmi ohrozených miestach. Teplý čaj ocenili aj požiarnici - záchranári, ktorí po celý deň, ale aj nasledujúcu noc, keď mal Dunaj kulminovať, neúnavne čerpali vodu všade, kde to bolo potrebné. Podobne aj stovky policajtov, ktorí sa v ohrozených zónach starali o udržanie bezpečnosti obyvateľstva. Noc v Devínskej Novej Vsi V kritickej noci, plnej obáv, pracovníci SČK prišli ponúknuť teplý čaj aj vojakom z vojenského útvaru z Vajnor i požiarnikom, ktorí čerpali vodu z domov v Devínskej Novej Vsi. Voda tu zatopila vyše dvadsať pivníc rodinných domov na Mýte, na Mlynskej ulici, na Vápencovej, Na hriadkach. Pracovníci miestneho úradu už skôr evakuovali jednu rodinu do kultúrneho domu a 95-ročnú babičku Teplíkovú sa podarilo zasa pracovníkom SČK umiestniť na geriatrickom oddelení na Krásnej Hôrke. Z jej domčeka požiarnici čerpali nepretržite vodu tri dni a tri noci. Veľa práce s čerpaním vody mali aj v dome Ivana Jankoviča, kde museli odpojiť elektrický prúd. Manželia Jankovičovci sa obávali, že ich dom má porušenú statiku. Nebol to jediný prípad, kde požiarnici i vojaci pracovali s plným nasadením. V tejto obci museli spojiť svoje úsilie dobrovoľné požiarnické oddiely nielen z Devínskej Novej Vsi, ale aj Jaroviec, Ružinova, Dúbravky i Prievozu. Hodina H Blížila sa polnoc z 15. na 16. augusta, kritická hodina, keď sa očakával najvyšší stav Dunaja - 990 cm a oni nepretržite čerpali vodu, hoci mnohí mali celkom premočenú obuv. S plným nasadením pracovali aj mladí požiarnici Peter Fekiač a Martin Hupka. Tak ako iných aj ich striedali od utorka 13. augusta. Čas vykonal svoje a všetci už boli vyčerpaní. Obavy o životy obyvateľov však boli silnejšie. Na únavu vôbec nemysleli. Vydali sa do tmy v člne dole Vápencovou ulicou za obyvateľmi ohrozených domov, zistiť, či nepotrebujú pomoc. Z jedného domu na konci ulice hrozivo trčala v tme z vody len strecha. Situácia na Vápencovej 4 bola najkritickejšia, hovoril nám Ján Pšenčík, obyvateľ obce. Vedel, že ak sa podarí zavčasu odčerpať vodu z domu na Vápencovej 4, bude to znamenať úľavu pre celú ulicu. Problémy s technikou Čerpadlá však neraz vypovedali službu a bolo ich treba vymieňať. Keď čerpadlo zlyhalo, voda okamžite stúpala. Starosti boli aj s hadicami. Až neskôr si požiarnici uvedomili, že by mnohé vydržali oveľa viac, keby v obci hneď vylúčili autobusovú dopravu. Pretože, keď kolesá autobusu prejdú po hadici, už jej veľa života neostáva. Všetci však robili, čo bolo v ich silách. Starosta obce Vladimír Mráz aj jeho zástupca Peter Rajkovič sa starali o vojakov i požiarnikov, aby mali jedlo zabezpečené vo dne i v noci. Aj občania obce sa za námahu požiarnikom oplácali občerstvením, ktoré vďačne chystali aj v núdzových podmienkach. Podobne to bolo aj v obci Zohor, kde pracovníci SČK rozvážali teplý čaj. Na vojakov však nemali čas myslieť občania obce Sap (predtým Palkovičovo) a Ňárad pri Gabčíkove. Všetci chlapi z obidvoch dedín v nasledujúcu noc na hrádzi usilovne ukladali vrecia s pieskom proti priesakom vody. O kúsok ďalej pieskovali okolie priesakov aj vojaci po celý deň 16. i noc, 17. augusta. Vtedy v Bratislave hladina Dunaja už poklesla, ale tu všetci cítili, že ide nielen o majetok, ale aj o životy obyvateľov obidvoch dedín, lebo nebezpečenstvo sa ešte celkom nepominulo. A tak pracovali zo všetkých síl. Boli to vojaci zo 71. záchrannej brigády Civilnej ochrany z Malaciek, ktorí sa tu striedali v dvoch 40-členných skupinách. Aj im, ako aj obyvateľom obcí na hrádzi v nočných hodinách isto chutil chlieb, minerálka a paštéty, získané sponzorsky, ale aj aktimel, ktorý v malých plastových fľaškách poskytla SČK firma Danone. Dažďová voda už pred troma týždňami pred povodňovým ohrozením Bratislavy vyvolávala na viacerých miestach problémy, pretože v kanalizačnom systéme vznikal veľký tlak a voda odvaľovala poklopy kanála a tiekla von. Všetci vedeli, že je to zlé znamenie, ale vtedy netušili, že počas záplav nebudú môcť spať päť nocí. Zdá sa, že Bratislava má najhoršie už za sebou. Zostáva však veľa otázok. Napríklad, sme na vyčíňanie prírodných živlov naozaj dobre pripravení? Dokážeme sa povzniesť a odložiť politickú nevraživosť a spojiť sily, dokážeme pomáhať každému, kto pomoc potrebuje, kto je v ohrození, aj keď nie je sympatický?
