Už nejde o Mečiara a Dzurindu

Na Slovensku vládne „blbá nálada“, a preto bude účasť voličov na jesenných voľbách nízka. Túto vetu počuť často nielen od odborníkov, ale aj laikov. A tak už máme pocit, akoby šlo o klišé. Faktom však zostáva, že podľa výskumov verejnej mienky sa k volebným schránkam chystá okolo 60 percent Slovákov.
Počet zobrazení: 1136

Na Slovensku vládne „blbá nálada“, a preto bude účasť voličov na jesenných voľbách nízka. Túto vetu počuť často nielen od odborníkov, ale aj laikov. A tak už máme pocit, akoby šlo o klišé. Faktom však zostáva, že podľa výskumov verejnej mienky sa k volebným schránkam chystá okolo 60 percent Slovákov. Nízka účasť však nie je len problém Slovenska, ale aj ostatných krajín sveta. Podľa odborníkov aj preto zaviedli v niektorých štátoch voľbu prostredníctvom pošty. Tento týždeň sa oficiálne začína volebná kampaň. Podľa výskumov sa vo voľbách v roku 1998 dokonca tretina voličov rozhodla až počas kampane. Tentoraz nás ovplyvňuje už vyše dvoch mesiacov. Na Slovensku totiž nejde o bežné voľby, ako to bolo nedávno v susednej Českej republike. Tie neriešili zásadné problémy, pretože Česko sa radí medzi prosperujúcejšie krajiny. Všetko je to v prvom rade otázka ekonomického rozvoja. A keďže transformácia slovenskej ekonomiky neprebehla tak, ako ľudia v roku 1998 očakávali, voliči sú sklamaní a frustrovaní. Mnohí z nich mali dojem, že ich životná voľba je práve v posledných parlamentných voľbách. Mysleli si, že hlasovanie proti mečiarizmu rapídne zmení ich život. Nestalo sa. A teraz? Koho voliť? Toho, proti ktorému bojovali pred štyrmi rokmi? Alebo toho, ktorému vtedy strašne verili a dnes sú z jeho krokov sklamaní? Či niekoho nového, ktorý teraz síce pekne sľubuje, ale ešte nevedia, čo všetko od neho môžu očakávať? Nedávno som si vypočula rozhovor dvoch starších paní. Jedna povedala, že veď len dožívajú, a tak im je jedno, kto tu bude pri moci, niekoho už len zvolia. No ako sa potom budú správať prvo či druhovoliči? Veď práve tých najväčšmi ovplyvňujú najbližší rodinní príslušníci alebo rovesníci. Ak však uvidia, že ich rodičia nechcú ísť voliť, ako ich to ovplyvní? Na druhej strane, podľa Lindsaya Lloyda z Medzinárodného republikánskeho inštitútu, čím je volič starší, tým je pravdepodobnejšie, že voliť pôjde. V minulosti bolo totiž podľa neho hlasovanie viac-menej povinné a práve starší voliči ho preto dodnes považujú za svoju povinnosť. Čo však v prípade, že starší ľudia razia názor, že im je jedno, kto bude vládnuť? Nie je to hazard s ich hlasmi? Lenže voliči sa koncom septembra nebudú rozhodovať napríklad medzi HZDS-ĽS, Smerom či SDKÚ, ale medzi Vladimírom Mečiarom, Robertom Ficom a Mikulášom Dzurindom. Až tretina nerozhodnutých občanov má totiž podľa slov Miroslava Šveca z agentúry DICIO tendenciu rozhodovať sa na základe lídrov a len vyše 14 percent volí stranu aj podľa jej ostatných predstaviteľov. Koho nám však strany na billboardoch ponúkajú? Ľudí, ktorí kandidujú maximálne do piateho miesta. No mnohým občanom je program strán vzdialený. Málokto si prečíta, čo mu daný politický subjekt sľubuje. Je mu sympatický povedzme Mečiar, tak mu dá svoj hlas. Narastá teda nielen počet nerozhodnutých voličov, ale aj tých, ktorí nechcú ísť voliť. Ovplyvnia ich billboardy? Alebo vystúpenia politikov v televízii, či v krčmách? Ako ľudia pristúpia k voľbe o budúcnosti tejto krajiny? Ide o veľa. Dnes však už nielen o Mečiara či Dzurindu.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984