HZDS a HZD považujem za pravicové strany
Robert Fico, predseda strany Smer
Slovenská spoločnosť bola počas uplynulých rokov polarizovaná na osi mečiarizmus vs. antimečiarizmus. Týmito voľbami sa táto éra pomaly končí. Čím bude žiť slovenská politika v nadchádzajúcom období? - Neočakávam, že by slovenská politika dostala čarovný obsah. V nasledujúcom období to určite bude súboj medzi koalíciou a opozíciou, ale nebude to súboj týkajúci sa nejakých zaujímavých tém, pretože pokiaľ ide o vstup do Európskej únie a Severoatlantickej aliancie, tak tu sa prakticky zhodujeme. Medzi stranami by však mohlo dôjsť k sporom o ďalší charakter štátu. Možno práve toto bude hlavná deliaca čiara. Bohužiaľ, v najbližších troch – štyroch rokoch nemôžeme očakávať takú politickú kultúru, na akú sme zvyknutí napríklad v západnom svete alebo aj v susednej Českej republike. Na svojich billboardoch vyhlasujete, aby vás občania išli voliť za premiéra. Prečo vlastne chcete šéfovať vláde v krajine, ktorú na iných plagátoch označujete za ,,rozkradnutú a vypredanú“? - Patrím medzi politikov, ktorí od samého začiatku pomenúvajú veci pravým menom, tak ako to vnímam ja. Či je to objektívne, to je druhá vec. Aj keď to niekedy vyvoláva negatívne reakcie, ľudia to zväčša oceňujú. Odmietam tvrdiť, že na Slovensku máme nejakého ,,otca národa“. Rozdelenie Československa nebolo z vôle pána Klausa a pána Mečiara, ale bol to jednoducho medzinárodný scenár, lebo nikto nemal záujem, aby tu existovalo nejaké Československo. Rovnako nie som padnutý na hlavu, aby som uveril, že študenti v roku 1989 urobili revolúciu, to boli úplne iné scenáre. Aj preto, ak sme zakladali stranu v roku 1999, išli sme do toho z pozície strany, ktorá má buď vyhrať voľby, alebo byť rozhodujúca pri zostavovaní vlády. Vytvárať politickú stranu len tak pre zábavu, akože nemám čo robiť, to pre mňa jednoducho nie je. Keď sa do niečoho púšťam, tak mám záujem, aby to bolo naozaj dobré, kvalitné a profesionálne. Ak začnem písať knihu, tak chcem, aby bola úspešná, aby to nebola kniha, ktorá skončí na pultoch bez toho, že si ju niekto všimne. S takouto veľkou ambíciou musí prísť aj ambícia osobná. Ak staviame stranu, ktorá má zostavovať vládu, tak treba pripustiť, že s tým je spojená aj ambícia byť predsedom vlády. Nebáli ste sa reakcie ľudí? - Vôbec sa necítim byť v žiadnom prípade druhoradý, alebo menej pripravený na tento post, ako boli doterajší premiéri. Nemám ani vzdelanostný deficit, ani pokiaľ ide o prax. Mám za sebou 16 rokov právnickej praxe a desať rokov som vo vrcholnej politike. Preto sa nemusím obávať, že by som vyzeral smiešne pred verejnosťou, keby som s takouto ambíciou prišiel. Zdá sa mi, že verejnosť to naopak plne akceptuje. Keď sa stretávam s ľuďmi, tak to berú, že konečne niekto povedal jasne, čo chce byť. Áno, robím to preto, lebo chcem vyhrať voľby a zostavovať vládu. Iba ten, kto má štátnu moc, môže meniť veci. Kto ju nemá, sedí v parlamente a kváka ako kačica. Doteraz ste však aj vy sedeli v parlamente a iba rozprávali. Zatiaľ ste nemali nijakú skúsenosť s výkonnou mocou. Nepociťujete to ako hendikep? - Predseda vlády sa stáva vždy niekto prvýkrát. Keď išiel prvý raz Mikuláš Dzurinda za premiéra, tiež nemal žiadne skúsenosti, rovnako aj Vladimír Mečiar. Obaja však už predtým mali skúsenosť s riadením ministerstva... - Mám 37 rokov. Pretože sa nachádzame na Slovensku v období transformácie, tak je to vek, v ktorom ľudia riadia významné hospodárske celky a sú zodpovední za dôležité rozhodnutia. Nie som človek, ktorý by spadol z neba ako manna, prešiel som určitým vývojom. V rokoch 1990 -1994 som riadil organizáciu, ktorá mala viac ako sto ľudí. Bol som zástupcom riaditeľa právnického inštitútu ministerstva spravodlivosti. Som advokát. Okrem toho v špičkovej politike, či už na poste podpredsedu SDĽ, alebo predsedu Smeru, mám možnosť vidieť ako funguje štát. Predsa na to, byť predseda vlády, nie je kvalifikácia. Na to sa buď človek pripraví a ide mu to, alebo sa môže tváriť ako života skúsený šesťdesiatnik, a pritom nebude vedieť urobiť prvý krok. V budúcej vláde budú podľa všetkého dominovať pravicové subjekty. Nebojíte sa, že skončíte podobne ako SDĽ? - Bude to jedna z najťažších koalícií, aká tu doteraz existovala. My si ale nebudeme môcť partnerov vyberať, lebo v parlamente budú iba pravicové strany a Smer. No vo vláde sa budeme správať úplne inak ako SDĽ alebo SOP. Nemám problém buchnúť po stole, povedať: ,,Páni, stačilo! Ďakujem pekne, môžete si to robiť sami, keď chcete, ale bez Smeru!“ a postaviť sa a odísť. Toto, bohužiaľ, nevedela SDĽ urobiť. Smer po pôsobení SDĽ a SOP vo vláde má presne pripravené mechanizmy, ako pritlačiť aj na tie najpravicovejšie strany. Ktorý politický subjekt považujete za vášho najbližšieho partnera? - Z tých strán, ktoré sa rysujú v budúcom parlamente, nemá Smer prirodzeného partnera. Ostatné strany sú jasne liberálne alebo konzervatívne. Odchodom Ivana Gašparoviča z HZDS sa takpovediac mnohé problémy v slovenskej politike ,,vyriešili sami od seba“. Volič dostal možnosť voliť HZDS bez Mečiara. Môže byť Hnutie za demokraciu (HZD) takpovediac vašou oporou v budúcej vláde? - Trochu sa usmievam nad Ivanom Gašparovičom. Ak je niekto špičkovým politikom v HZDS desať rokov, a HZDS neustále kričí – my sme ľudová konzervatívna strana, tak nemôžu tí istí ľudia, ktorí sa odštiepia, o tri týždne povedať – my sme ľavicová politická strana. Ľudia nemajú takú krátku pamäť. V roku 1998 ste povedali, že HZDS na čele s Mečiarom a Gašparovičom je pre vás neprijateľné. Platí to stále? - HZD rovnako ako HZDS považujem za konzervatívnu pravicovú stranu. Nová vláda bude o dôvere medzi partnermi, ako kvalitne bude vypracovaná koaličná zmluva. A či v nej budú také mechanizmy, že ak sa niečo nebude plniť z programového vyhlásenia, aby ostatné politické strany, ktoré majú záujem ho plniť, mohli zakročiť. Čiže to je opäť skúsenosť z roku 1998, keď koaličná zmluva nebola dobre pripravená. Sú pre vás páni Mečiar a Gašparovič stále neprijateľní? - Keď Smer urobil vyhlásenie, že vylučujeme spoluprácu s pánmi Mečiarom, Dzurindom a Miklošom, tak sme chceli symbolicky vybrať tri osoby, ktoré najviac zodpovedajú za roky 1994 až 2002. V rokoch 1998 až 2002 som musel pomenovať dve osoby, lebo M. Dzurinda nebol ani zďaleka taký dominantný ako V. Mečiar. Za týmito osobami sa skrýva konkrétna zodpovednosť a konkrétny štýl vládnutia. Takže áno, či nie? - Všetko závisí od percent. Ak bude mať SDKÚ šesť percent a my 16, tak vám garantujem, že ani Dzurinda, ani Mikloš v tej vláde nebudú. Ak však Smer získa osem percent a SDKÚ bude mať rovnakú výšku preferencií, tak asi ťažko budeme môcť povedať, že ani Mikloš, ani Dzurinda tam nemôžu byť. Všetko je o percentách a všetky naše požiadavky, ktoré kladieme, sú viazané na silné postavenie Smeru vo vláde. Prečo asi teraz tak makáme a prečo to tak profesionálne robíme? Lebo vieme, že každé pol percento, ktoré pribudne k výsledku, je neuveriteľne dôležité na rokovaniach o zostavení vlády. Vláda Slovenskej republiky potrebuje jednu silnú dominantnú stranu. Okolo nej môžu byť menšie subjekty, ktoré ju budú vyvažovať. Ak sa to skončí tak, že vo vláde bude päť alebo šesť strán s rovnakým výsledkom, tak pán Boh ochraňuj túto krajinu. Hovoríte o tom, že musíte byť dominantná strana. Aj keď už Smer existuje niekoľko rokov, ste stále nová strana, ktorá ide prvýkrát do volieb. Čo ak sa zopakuje scenár z roku 1998, keď sa pred voľbami preferencie SOP dlhodobo pohybovali na úrovni 15 percent, ale reálne získala iba osem? - Skôr by som očakával, že budete vidieť nejaké rozdiely medzi SOP a Smerom... SOP bol klasický mediálny výtvor, ktorý stál iba na podpore TV Markíza. Okrem toho, vznikla iba päť mesiacov pred voľbami a brala všetko, čo sa postavilo do cesty a kývalo ,,SOP, zastav, radi by sme nastúpili!“ Smer je tu už tretí rok bez podpory médií, s regionálnymi štruktúrami. Prečo máme takú úspešnú kampaň? Nuž preto, lebo máme okresné štruktúry a šesť tisíc členov. Riadenie strany je postavené na profesionálnom manažérskom prístupe. Rozdiel medzi nami a SOP je úplne evidentný. Naši voliči nám nedávajú hlasy preto, že ma vidia od rána do večera na obrazovke. Veď ja som nebol napríklad v relácii Na telo už dva roky! Aj preto si myslíme, že preferencie Smeru sú reálne. Podľa prieskumov však spolu s ANO, ako nové politické subjekty, máte najmenej loajálnych voličov... - Neviem, či sa po troch rokoch dá povedať, že sme nový politický subjekt. Predsa SDKÚ vznikla neskôr ako Smer. SDKÚ však stále u voličov evokuje bývalú SDK. - No dobre, ale čo to bolo za stranu SDK? Programovo sme uchytili časť jej voličov. Boli by ste prekvapení, ako ľudia reagujú na tretiu cestu. To iba ,,politológovia“ typu Mikuláša Dzurindu môžu spochybňovať tretiu cestu, ktorá je realistická. Smer sa jej dobre chytil a u verejnosti je veľmi atraktívna. Keď ľudia chodia na mítingy, tak asi majú nejaký dôvod. Asi nie sú zvedaví iba na to, aký oblek budem mať oblečený a akú kravatu. Prečo príde na dedine na míting dvesto občanov o druhej hodine? Asi majú nejaký dôvod. Nie iba preto, že chcú vidieť Moniku Beňovú. Chcú počuť to, čo hovoríme. Ľudia veľmi oceňujú naše heslo: Poriadok. Tri roky sme s touto témou poctivo pracovali. Vo svojom programe kladiete dôraz na politiku tretej cesty. Prečo sa potom otvorene nehlásite k sociálnej demokracii? - Tretia cesta už nie je klasická sociálna demokracia. To je omyl. Aj na Západe sú jej hlásateľmi predsa sociálni demokrati... - Slovenská sociálna demokracia si myslela, že stačí, ak povie – my sme tretia cesta – a tým sa vyrieši jej problém. To bol omyl. Je iba veľmi malá pravdepodobnosť, že z tejto politickej strany ešte niekedy niečo bude. Vy to vnímate len inštitucionálne alebo ideovo. To sa nedá oddeliť. Táto myšlienka predsa vzišla od socialistov, ktorí sa pokúsili o reformu ,,starej ľavice“ na ,,novú ľavicu“. Tretia cesta je agendou sociálnych demokratov a nepresadzujú ju konzervatívci alebo kresťanskí demokrati... - Tretia cesta je pre nás uznanie podnikania a súkromného vlastníctva ako hybných motorov spoločnosti, ktoré jediné sú schopné naplniť víziu tretej cesty – sociálny štát. My sme pripravení presadzovať také hodnoty, akými sú sociálna spravodlivosť a solidarita. Najskôr na to však musí byť štát ekonomicky výkonný. O tom hovorí aj Blair so Schröderom. To už nie je klasická sociálna demokracia. Pokúšame sa z tretej cesty urobiť štandardný politický prúd, ktorý sa nebude priraďovať ani k sociálnej demokracii, ani nikde inde. Priznávam, že po parlamentných voľbách chceme prehĺbiť kontakty s SPD a Labour Party. A chceme byť aj zaradení do medzinárodných štruktúr, v ktorých sa tieto strany pohybujú. Takže predsa len pripúšťate, že po voľbách vykryjete priestor po SDĽ a SDA? - Nechceme vykrývať priestor po SDĽ a SDA. My sme nová strana s vlastnou filozofiou. Boli by sme radi, keby sa ukázalo, že politika SDĽ a SDA nemá na Slovensku priestor a že potrebujeme iný, racionálnejší a pragmatickejší prístup. S týmto chceme potom obsadzovať aj medzinárodný priestor. Jednou z vašich programových priorít je zákon o preukazovaní pôvodu majetku. Ak chcete transparentnosť od druhých, v prvom rade by malo byť jasné financovanie vašej strany. Odkiaľ beriete prostriedky na kampaň? - Som trpezlivý človek a už som to vysvetľoval aspoň stokrát, poviem to aj stoprvý. Smer je úplne normálne financovaná strana – z členských príspevkov, máme šesťtisíc členov. Prostriedky taktiež získavame od sponzorov. Nedostali sme žiadne peniaze od štátu. Za mňa síce dostala SDĽ príspevok, ale ja som si od nej žiadne peniaze nenárokoval, lebo pre mňa veľa urobila. Ste za dostavbu Jadrovej elektrárne v Mochovciach. Odkiaľ by mal štát na to zobrať peniaze? - Dnes vyvážame 12 percent produkcie elektrickej energie. Po zatvorení Jaslovských Bohuníc budeme elektrinu dovážať. Ukážte mi jednu krajinu na svete, ktorá by sa takto hlúpo správala, že namiesto vývozu začne dovážať. Ide o zatvorenie elektrárne, do ktorej sme za posledných päť rokov investovali 8,5 miliardy korún. To je niečo, čo ja nazývam ,,ekonomická vlastizrada“. Aj preto treba nájsť riešenie, či Mochovce treba alebo netreba dostavať. Dostavba Mochoviec má význam iba vtedy, ak to bude ekonomicky výhodné. Robí sa predsa feasibility studies, študuje sa, do akej miery to je atraktívne. Slovenská republika na to nemá, a preto treba zdroje hľadať v zahraničí. Sú tu záujemcovia z Francúzska aj z Ruskej federácie. Je jasné, že aj oni chcú na tom zarobiť, ale elektráreň odtiaľto predsa potom nemôžu vytrhnúť zo zeme. Táto moderná elektráreň by Slovensku zabezpečila energetickú sebestačnosť. Smer často kritizoval privatizáciu SPP. Ak by ste sa dostali do vlády, uvažujete o reprivatizácii tohto podniku? - To neprichádza do úvahy. Nemôžeme spochybňovať súčasných vlastníkov. Hoci tento predaj považujem za nevýhodný, za ekonomickú vlastizradu. Jediné, čo môžeme urobiť, je pozrieť sa na motív politikov, ktorí o tejto nevýhodnej privatizácii rozhodli. Či už išlo o Slovenské telekomunikácie, SPP alebo ďalšie podniky. Ste za bezplatné vysokoškolské vzdelanie? - Považujem to, čo je napísané v ústave, dnes už len za fikciu. Školstvo ani zdravotníctvo totiž už nie sú bezplatné. Smer je za to, aby základné, stredné a denné vysoké školstvo bolo bezplatné. Čo sa týka bezplatného externého štúdia, štát nemá na dotáciu tejto oblasti. Je nekorektné tvrdiť, že je to inak.
S hosťom SLOVA sa zhovárali Jana Matúšová a Marián Repa
