Hodnotový systém, zvyky a tradície Bosniakov
Tradície Bosnianske kultúrne tradície vychádzajú v mnohom z islamského kultúrneho okruhu. Len menšina obyvateľov je však založená nábožensky, vyznávajú ho predovšetkým starí ľudí a inak skôr jednotlivci, viac vidiek ako mesto. Od vojny sa môžeme stretnúť s mladými ženami a dievčatmi, oblečenými do dlhého kabáta a šatky. Ide o ideový import z Blízkeho východu, ktorý do Bosny priniesli vojenskí dobrovoľníci - mudžahidovia . Ostatným z islamu zostalo slávenie hlavných sviatkov Kurban a Bajram a Veľký Bajram, významom zhruba porovnateľných s našimi Vianocami a Veľkou nocou a vyhýbaním sa bravčovému mäsu. So sviatkami sa dnes spája pomerne málo tradičných zvykov. Z obradov si niektoré tradičné prvky udržal pohreb. Na pohrebe sa zúčastňujú fyzicky a finančne (aspoň symbolicky) prakticky všetci príbuzní, známi a susedia. K pozostalým potom chodia zhruba do jedného mesiaca po pohrebe susedia a známi na jednotlivé návštevy, „na smútok“, pričom prinášajú drobné darčeky (kávu, čokoládu, cigarety a podobne.) Veľa Bosniakov je pomerne poverčivých alebo veriacich v rôzne nadprirodzené javy. Podobne ako v okolitých krajinách sú veľmi obľúbené horoskopy, veštenie z ruky a podobne. Tradičným prvkom je veštenie budúcnosti z kávovej usadeniny - na tento účel sa používa tradičná malá bez ucha šálka (fidžan). Bosnianska kuchyňa je chutná a bohatá, mieša sa v nej niekoľko vplyvov. Typický Bosniak si dobré jedlo vychutnáva. Za národné jedlá by sa dala označiť pita - slaný závin, fazuľa a jahňacina na ražni. Veľkú tradíciu má príprava domáceho alkoholu: hlavne slivovica (v Bosne) či vínna pálenka (v Hercegovine). Tradičným nápojom Bosniakov je káva, neodmysliteľnou súčasťou vybavenia kuchyne je dodnes kávový servis (džezva, fildžany, tácka a ručný mlynček), často tepaný z medi. V bytoch možno nájsť aj ozveny orientálneho ducha - tepaný riad, vonný ružový olej, koberce, vankúše na sadenie... Modernizovaný kroj sa udržiava už len miestami na vidieku. Patrí k nim v prvom rade pokrývka hlavy - šatka u žien a čiapka „rádiovka“ u mužov (nahraška fezu). Jediný skutočne tradičný odevný prvok, s ktorým sa možno stretnúť, sú široko nariasené ženské nohavice - dimije. Bosniansky jazyk, variant srbochorvatčiny, ktorou Bosniaci hovoria, je dodnes pomiešaný „pôžičkami“ z iných jazykov, hlavne z turečtiny, perštiny a arabčiny, pretože tieto výrazy sú od konca minulého storočia na ústupe. Niektoré boli umelo oživené v priebehu vojny. Okrem toho je vidiecka bosniančina? plná špecifických fráz založených na turcizmoch, ich používanie je pre Bosniakov príznačné. Typickým prejavom bosnianskeho slovného folklóru, ktorý sa dosiaľ udržuje, ale nie je živý, sú tradičné milostné romance - sevdalinky. Spievajú sa v takej v podobe, v akej ich od konca 19. storočia zachytávajú interpreti špecializujúci sa na ich prednes. Najznámejšími centrami sevdalinky sú Mostar a Sarajevo.
