Miniatúrne dravce

Stredoeurópan si pod slovom Sibír zbyčajne predstaví chladnú, pustú, života zbavenú krajinu. V podvedomí televízneho diváka sa vynárajú obrazy vysídľovania a pracovných táborov. Svet za Uralom má však mnoho tvárí, neprevládajú tie odľudštené.
Počet zobrazení: 1571

Stredoeurópan si pod slovom Sibír zbyčajne predstaví chladnú, pustú, života zbavenú krajinu. V podvedomí televízneho diváka sa vynárajú obrazy vysídľovania a pracovných táborov. Svet za Uralom má však mnoho tvárí, neprevládajú tie odľudštené. Vnútrozemské podnebie spôsobuje kontrastné rozdiely medzi zimou a letom, dňom a nocou, suchom a obdobiami dažďov. Hry matky prírody s náhlymi zmenami počasia pripomínajú kolobeh ruských dejín. Po obdobiach dlhej stability prichádzajú nečakané zlomy. Z pomalého rýchlika Transibírskej magistrály pozorujem slnkom roztavenú zabajkalskú tajgu. Aromatické výlučky nekonečných ihličnatých lesov, plných zveri a lesných plodov, previevajú aj naše kupé. Z času na čas vôňu živice nahradí dym. Obrovské teplo a sucho spôsobili v okolí Bajkalu - najväčšej zásobárne pitnej vody na svete - samovznietivé požiare. Pri rieke Oľcha pred Irkutskom sme vystúpili. Lákali nás skalné útvary pripomínajúce Český raj. Za staničnou chalúpkou nás hneď prepadli. Nie banditi, ale roje malých miniatúrnych mušiek. Hrýzli hlava-nehlava. Dostali sa všade - pod nohavice aj vetrovku. Najviac ich priťahovala tvár vrátane očí. Spomenul som si vtedy na tie najhlúpejšie televízne horory. Agresivita irkutských mušiek, ktoré volajú Rusi ustáleným slovom gnus, prekonala všetky očakávania. Komáre, ktoré sa medzi ne zatúlali, sa správali popri nich ako milé zvieratká. Mnohé, ináč pozitívne vlastnosti Sibírčanov muškám v skazonosnom diele pomáhali. Húževnatosť, pracovitosť, súdržnosť, boj o život a najmä úsilie všetko najlepšie urobiť pre novú generáciu sa zrazu obracali proti nám. Stali sa, a nech mi to ochrancovia zvierat prepáčia, našimi nepriateľmi číslo jeden. Skúšali sme všetko - tlieskať v ich roji, mávať borovicovými vetvami alebo zrýchliť krok. Ochranné repelenty, kúpené v našej drogérii, sme vláčili zbytočne. Neostávalo nič iné, iba sa obliecť, ako keby nás obkľúčili treskúce mrazy. Nezabudli sme ani na rukavice, lebo prsty sme si už necítili. Ale náš zvýšený pot v tropickom auguste priťahoval ďalšie príšery. Najzložitejšia operácia nastala pri stavaní stanu. Ledva sme si spokojne ľahli do spacích vriec, smrtonosný zvuk krúžiaceho hmyzu pripomenul, že aj v dobre uzavretom silonovom príbytku si našiel škáru. Krátke vyslobodenie nás čakalo až ráno na skaliskách, kde povieval vietor, pred ktorým jediným majú nevítané spoločníčky rešpekt. V tajge sa im darí zásluhou večne zamrznutej pôdy, ktorá sa ťahá ako nepriepustná vrstva niekoľko metrov pod povrchom. Jej výskyt zabraňuje zrážkam vsiaknuť hlbšie do zeme a tak je letný les plný močiarov. Dotieravý hmyz nezmizne niekde ani s prvými mrazmi. Len čo septembrové slnko roztopí inovať, na obed mušky ožijú. Skutočné vykúpenie turistov príde až so snehom. Na irkutskom letisku, postavenom na okraji suchej tajgy, sme sa po piatich týždňoch znovu pozreli na televíznu obrazovku. V hlavnej spravodajskej relácii Rusi ukazovali povodne z Drážďan, Prahy a Bratislavy. Parížski študenti, len čo sa presvedčili, že sa ich vlasť vyhla katastrofám, kupovali šampanské. My sme na oslavu náladu nemali. „Z toho si nerobte ťažkú hlavu,“ utešovali nás, postihnutých, pasažieri z Jakutska. „Naša Lena, keď sa ju na jar pokúsia zastaviť topiace ľadovce, sa tiež postaví na zadné. Skoro každý rok takto vyvádza. Aj tak život ide ďalej.“ Keď sa doma Dunaj upokojil a na Bratislavčanov sa vyrojili roje komárov, spomenul som si opäť na ruskú tajgu. Veď máločo býva také hrozné, ako sa na prvý pohľad zdá.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984