Rok po tom
Boj s terorizmom je dnes najvýznamnejšou prioritou medzinárodnej politiky. Stal sa ňou vo chvíli, keď dramaticky vzrástol počet obetí v Spojených štátoch, ale zároveň došlo k poklesu počtu aktov medzinárodného terorizmu. Nie je jasné, ako bude tento boj pokračovať. Teroristický útok proti USA z 11. septembra minulého roku výrazne zmenil medzinárodnú situáciu. Odvtedy začal byť terorizmus vnímaný ako najbezprostrednejšie globálne nebezpečenstvo. Politici, novinári a teoretici sa takmer vzápätí po tomto zločine začali predbiehať v hľadaní dôkazu, že svet predtým a dnes sú dve odlišné skutočnosti. Je nesporné, že v zahraničnej politike mnohých štátov sa vytvorili nové priority a následne i vzťahy medzi nimi. Zodpovedajúco sa upravila i slovná zásoba: veľa vášnivých bojovníkov za ľudské práva sa cez noc zmenilo na rovnako nadšených bojovníkov proti medzinárodnému terorizmu. Nie je však celkom isté, či sú to premeny trvalé. Idea medzinárodného spoločenstva Aj keď mnohí politici a propagandisti v roku 1999 hovorili o medzinárodnom spoločenstve, vtedajšia akcia NATO nemala podporu OSN a proti bombardovaniu tvrdo protestovali také štáty ako Rusko, Čína alebo India. V súčasnosti je však situácia iná. Antiteroristická koalícia nie je frázou, ale pomerne zjavným empirickým faktom: - Legitimita akcií proti medzinárodnému terorizmu sa opiera o skutočnosť, že už 12. novembra 2001 Bezpečnostná rada OSN útok proti USA odsúdila a zdôraznila, že právo na sebaobranu je v súlade s Chartou OSN. - Podobne dvadsaťjeden ministrov zahraničných vecí Organizácie amerických štátov priznalo rovnaké právo podľa doložky Zmluvy z Ria. - NATO 5. októbra zdôraznilo, že teroristický útok proti USA sa dá interpretovať podľa článku 5 Washingtonskej zmluvy a teda útok proti Spojeným štátom možno pokladať za útok proti všetkým členom aliancie. - Podľa oficiálnych amerických údajov ponúklo vojenskú pomoc v akciách proti medzinárodnému terorizmu 136 štátov. - Z nich 89 udelilo americkým vojenským lietadlám právo preletu ponad svoje územie. - Právo pristávať dostali americké vojenské lietadlá od 76 krajín. - Ozbrojené sily 55 štátov tou či onou formou podporili vojenskú operáciu USA v Afganistane. - Súhlas ozbrojeným silám Spojených štátov a ich koaličným partnerom s použitím svojho územia na vojenskú operáciu v Afganistane udelilo 23 krajín. V tejto štatistike sa nedá vyjadriť spolupráca spravodajských služieb po celom svete, aká nemá v dejinách obdobu. Výsledkom bol nielen pomerne hladký priebeh vojenskej operácie v Afganistane, ale i zatknutie vyše tisícky pravdepodobných teroristov a, samozrejme, tiež útok na finančnú infraštruktúru svetového terorizmu. Na základe rozhodnutia Bezpečnostnej rady OSN podalo do konca minuloročného septembra viac ako sto krajín správu, aké opatrenia prijmú na zablokovanie financií teroristov. Na konci minulého roka vydali Spojené štáty zoznam 158 teroristov, teroristických organizácií a finančných sietí, ktorých účty boli zmrazené. Podobne postupovalo približne 150 štátov sveta. Správa o terorizme Podľa správy, každoročne vydávanej Ministerstvom zahraničných vecí USA, sa nedá rok 2001 charakterizovať ako začiatok teroristickej ofenzívy. Z hľadiska počtu činov medzinárodného terorizmu je to dokonca naopak – napriek hororovým udalostiam z 11. septembra došlo k poklesu útokov, a to zo 426 v roku 2000 na 346 akcií v roku 2001. Pritom viac ako polovica z nich spadá na konto útokov proti ropovodom patriacim nadnárodným monopolom v Kolumbii (v roku 2000 to bolo 40 percent) Citované americké analýzy zároveň ukazujú, kde sa nachádza zdroj zmeneného politického postoja k medzinárodnému terorizmu. Najmä v dôsledku zločinu z 11. septembra dramaticky vzrástol počet obetí – v roku 2001 bolo pri útokoch medzinárodných teroristov zavraždených 3547 ľudí, čo je najviac za celý čas, čo sa vedie štatistika. Na porovnanie možno uviesť, že v dôsledku týchto akcií zomrelo rok predtým 406 ľudí. Ďalšou dôležitou minuloročnou zmenou je, že boli zasiahnuté priamo Spojené štáty. Zmienená správa Ministerstva zahraničných vecí USA uvádza, že v roku 2001 boli v Severnej Amerike spáchané štyri medzinárodné teroristické útoky, zatiaľ čo v predchádzajúcom roku ani jeden. Všeobecne platí, že posledných šesť rokov je oblasť Severnej Ameriky svetovým regiónom, ktorý je najmenej sužovaný touto globálnou chorobou. Z uvedených čísel vyplýva, že medzinárodný terorizmus dlhodobo predstavuje mimoriadne závažné nebezpečenstvo, samotný 11. september však nemôže slúžiť ako dôkaz zásadnej a trvalej premeny medzinárodných vzťahov. Štatisticky vzaté, bol útok spáchaný medzinárodnými teroristami proti Spojeným štátom niečím výnimočným – a pravdepodobne len veľmi ťažko opakovateľným. Zároveň, mohutná odvetná reakcia vo svete, na všetkých frontoch, zvlášť v USA, stavia podobným zločinom hrádzu. To všetko neznamená, že protiteroristická operácia bude zastavená. Pre jej trvanie hovoria tri hlavné dôvody: - Napriek tomu, že propaganda a mnohí politici zjednodušujú problém sústreďovaním pozornosti len na teroristickú skupinu al-Káida, najrôznejšie prehľady ukazujú, že vo svete existuje asi 35 organizácií používajúcich teror ako hlavný nástroj politického boja, ktoré sú pravdepodobne schopné medzinárodných akcií. - Jedným z aspektov terorizmu je neurčitosť, a to pokiaľ ide o cieľ útoku, jeho nástroje a čas. Aj najmenšie nebezpečenstvo vyžaduje ostražitosť a bezpečnostnú a vojenskú prípravu. Pretože nijaký politik nebude riskovať obvinenia, že nebezpečenstvo podcenil, protiteroristické aktivity budú narastať. - Logicky možno predpokladať solidaritu politických elít, ktoré sú terorizmom, a destabilizáciou všeobecne, ohrozované vo svojom postavení. Je tiež prirodzené, že predstavitelia rozličných štátov spájajú s protiteroristickými aktivitami odlišné ciele. I keď dlhodobé štatistiky ukazujú, že americké spravodajské služby sú v boji proti medzinárodnému terorizmu v zásade úspešné, 11. september sa právom pokladá za ich zlyhanie. Na túto skutočnosť reaguje vláda Georgea Busha vytváraním nového Úradu pre vnútornú bezpečnosť, ktorý sa má svojím rozpočtom 37 miliárd dolárov ročne a 170 tisícmi zamestnancami stať hneď po ministerstve obrany druhou najväčšou vládnou inštitúciou v USA. Návrh rozpočtu na budúci fiskálny rok však predpokladá i výrazný rast rozpočtu ministerstva obrany, a to na 369 miliárd dolárov, plus ďalších 10 miliárd podľa potreby, pre boj s terorizmom. V pôvodnom liste Kongresu prezident G. Bush upozorňoval, že takýto vojenský rozpočet predstavuje najväčší nárast výdavkov za posledných dvadsať rokov. Problémom však je, že v rámci boja proti terorizmu podobne postupuje veľa štátov. Výdavky na spravodajské služby a armády rastú po celom svete. Kde je záruka, že premena priorít v politike mocností, ktorú vyvolá nejaký zatiaľ neznámy impulz, nepostaví tieto zdokonaľované a rastúce potenciály proti sebe? Útok proti Iraku Povaha zápasu o verejnú mienku v USA vyžaduje, aby po skončení akcie v Afganistane nasledovala čo najskôr ďalšia úspešná akcia. Aj diskusia vnútri politickej elity USA, týkajúca sa prípadného útoku proti Iraku, sa vedie v rovine sporu, či je väčším rizikom útok, alebo zachovanie súčasného stavu. Rozštiepila sa vláda a autority v Republikánskej strane – proti útoku je minister zahraničia Colin Powell, najbojovnejší je viceprezident Dick Cheney a minister obrany Donald Rumsfeld. Navyše sa údajne dostali do sporu pozemné vojsko a letectvo: vedenie letectva a špeciálnych jednotiek, opojené úspechom v Afganistane a novou generáciou zbraňových systémov, vraj tvrdí, že útok proti Iraku zvládnu sami, bez potreby rozsiahlej pozemnej operácie. Lenže útok proti Iraku nie je len technický problém, ale aj otázka sporu vo vnútri americkej vládnucej elity. Posledné výroky amerického viceprezidenta o potrebe preventívneho útoku proti Iraku zdvihli ceny ropy, hovorí sa o raste inflácie a oslabovaní dolára voči euru, čo vyvoláva odpor niektorých podnikateľských skupín. Predovšetkým je však proti útoku väčšina amerických spojencov v Európe, tvrdo nesúhlasia arabské štáty, Rusko, Čína, India a veľa iných krajín. Inak povedané, chápať útok proti Iraku ako pokračovanie antiteroristickej operácie je prinajmenšom zavádzajúce – výsledkom by bol rozpad medzinárodnej protiteroristickej koalície, ale i pozoruhodného vedomia globálnej vzájomnosti, ktoré po 11. septembri vyrástli z trosiek Svetového obchodného centra v New Yorku. Nezabudnuteľnou skutočnosťou je fakt, že minuloročná správa Ministerstva zahraničných vecí USA o medzinárodnom terorizme, ktorá bola zverejnená necelých päť mesiacov pred 11. septembrom, nevymenovávala medzi štátmi podporujúcimi medzinárodný terorizmus Afganistan. Aj dnes medzinárodný front boja proti terorizmu stále narúša tendencia vnímať niektorých teroristov ako dobrých a iných zasa zlých. Aj snaha známkovať štáty a prisvojiť si právo správať sa ku krajinám „osi zla“ inak, než sa vyžaduje od spojencov, nie je najlepšia cesta k upevneniu protiteroristickej koalície. Stačí pripomenúť, že pri tohtoročnej návšteve amerického prezidenta Georgea Busha v Petrohrade upozornil jeho ruský kolega Vladimir Putin, že kritici síce vyčítajú Rusku jeho podiel na výstavbe jadrovej elektrárne v Iráne, ale Spojené štáty stavajú podobný typ elektrárne v KĽDR. Tragické udalosti z 11. septembra pomohli pochopiť, že medzinárodný terorizmus patrí medzi najzávažnejšie bezpečnostné riziká tak pre mnoho krajín, ako i stabilitu medzinárodného politického systému. Je zrejmé, že nebezpečenstvo terorizmu sa nedá spájať s náhodnými udalosťami, ale že ide o cieľavedomú stratégiu a starostlivo organizovanú aktivitu niekoľkých desiatok skupín. Ak má byť boj proti terorizmu naďalej dostatočne efektívny, treba sa starať o udržanie medzinárodnej solidarity tých krajín, inštitúcií a jednotlivcov, ktorí sa kvôli tomuto zápasu spojili. Nemenej významné je i ďalšie rozšírenie boja proti terorizmu z oblasti vojensko-bezpečnostnej na vytváranie sociálnych podmienok života, ktoré sťažia, či dokonca vylúčia vznik politického terorizmu.
