Nie je apel ako apel

Konferencia biskupov Slovenska (KBS) sa rozhodla, že dva týždne pred voľbami osloví veriacich prostredníctvom pastierskeho listu, ktorý čítali v rímsko- i gréckokatolíckych kostoloch: „Je našou povinnosťou ísť voliť a voliť podľa najlepšieho vedomia a svedomia.
Počet zobrazení: 1705

Konferencia biskupov Slovenska (KBS) sa rozhodla, že dva týždne pred voľbami osloví veriacich prostredníctvom pastierskeho listu, ktorý čítali v rímsko- i gréckokatolíckych kostoloch: „Je našou povinnosťou ísť voliť a voliť podľa najlepšieho vedomia a svedomia. Kto nejde voliť, tiež volí, lebo jeho hlas si rozdelia práve tí, ktorých on nechce.“ O ,,povinnosti voliť“ a o osude ,,nehlasov“ by sa síce dalo diskutovať, ale v podstate s týmto apelom možno súhlasiť. Prinajmenšom s argumentom, že ten, kto sa k volebnej schránke ani nepriblíži, nech potom veľmi nefrfle na nové prerozdelenie legislatívnej a exekutívnej moci. Pastiersky list vyjadruje obavy, že sa ,,do vedenia krajiny môžu dostať ľudia, ktorí si nevážia práva ľudské ani kresťanské hodnoty (militantní ateisti? - pozn. red.). Ľudia, ktorí v mene slobody umožnia a dokonca sami podporia šírenie zla v mnohorakej forme (liberáli?). Takto sa v našej spoločnosti môže zakoreniť agresivita, vulgárnosť, nemorálnosť, bezbožnosť a také ponuky najmä mladým ľuďom, ktoré rozvrátia ich charaktery a povedú k rozličným závislostiam (marihuana?). V mene slobody môžeme mladého človeka uvrhnúť do toho najhoršieho otroctva vlastných vášní (pornografia?). Ak sa tento trend nenápadne dostane do školských osnov a učebníc (joga?), do kultúrnej tvorby, do všadeprítomnej reklamy (tzv. televízne politické strany?), môže sa stať veľkým nebezpečenstvom predovšetkým pre našu mladú generáciu“. Orodovanie za Tisu aktuálne? Dokument teda môže vyvolávať určité pochybnosti, ale vyplýva z neho všeobecne platné, úprimné znepokojenie, či výchova mládeže a vývoj jej hodnotového rebríčka ide tým správnym smerom. Aj keď názorov na správny smer s malým ,,s“ môže byť takisto viacero. Katolícki biskupi dospeli k tomuto listu do dlhej debate, no prijali ho konsenzom. Podpredseda KBS Ján Sokol, bratislavsko-trnavský arcibiskup, však išiel omnoho ďalej. V katolíckych kostol na západnom Slovensku sa objavili letáčiky, v ktorých viac-menej priamo odporúča, koho veriaci nemajú voliť do Národnej rady SR. Sokolov letáčik najprv prináša Modlitbu pred voľbami - zo 14. mája 1946. Bolo krátko po prijatí tzv. aprílovej dohody medzi zväčša luteránskym vedením DS a zástupcami katolíckeho duchovenstva. O. i. zaväzovala urobiť všetko pre záchranu dr. Jozefa Tisu pred trestom smrti, a tak sa autori tohto dokumentu v modlitbách obracali aj na ,,kňaza Jozefa, prvého slovenského prezidenta“, ktorý je spolu s ostatnými ,,pýchou nášho národa“. Monsignore Sokol, odvolávajúci sa na vstup Slovenska do NATO a Európskej únie, budovanej mimochodom aj na tradíciách boja za demokraciu a proti fašizmu, však dodáva, že táto modlitba ,,nič nestratila zo svojej aktuálnosti“. Pri otázke, koho príslušníci jeho národnostne zmiešanej diecézy nemajú voliť, je oveľa otvorenejší: ,,stranu a vodcov, ktorí nám z billboardov ukazujú holé zadky. A nebudeme voliť ani tú stranu, ktorej vodca cez svoju televíziu znemravňuje náš národ a jej najcennejšiu vrstvu – mládež“. Brojí proti politickým subjektom, ,,ktoré majú ateistický základ alebo ich vodcami sú neveriaci, liberáli a bývalí komunisti. My slovenskí kresťania-katolíci chceme, aby sa o verejné záležitosti v našom štáte starali v čo najväčšom počte politici, ktorí sú kresťanmi-katolíkmi a Slovákmi. Preto volíme kresťanov-katolíkov, ktorí sú aj dobrými vlastencami, Slovákmi.“ Teda nielen ateisti a liberáli, ale ani katolícki Maďari z SMK nie sú pre predstaviteľa univerzálnej cirkvi vhodní kandidáti. Nepodceňujme našich ľudí Na holé pologule z plagátov si asi každý vytvoril svoj názor. Veď základ Flašíkovej politickej propagácie vždy spočíval v šokovej terapii, či už išlo o hodiny odbíjajúce prezidentovi čas odchodu do dôchodku alebo o slovenskú krajinku pod švajčiarskymi Alpami. Svoj náhľad majú ľudia i na vymývanie mozgov divákov najsledovanejšej televízie, ako aj na morálku niekdajších komunistických aktivistov, ktorí sa po novembri 1989 predbiehajú v účasti na bohoslužbách. Tentoraz to arcibiskup Sokol naozaj prestrelil. Možno aj preto, lebo je v podstate jediný cirkevný, no i významný verejný činiteľ, ktorý nastúpil do úradu ešte za predchádzajúceho režimu (v máji 1988 bol zvolený na titulárneho biskupa, v júli 1989 vymenovaný za trnavského arcibiskupa). Akoby doháňal zásluhy ostatných kolegov, ktorí kedysi nemali na ružiach ustlané. Nie nadarmo sa predseda KBS, spišský diecézny biskup František Tondra od svojho podpredsedu striktne dištancoval. Zrejme to, čo sa Sokolovi nepodarilo presadiť na zasadaní biskupov, zhrnul do svojho letáčika. Mimochodom, svoje ovečky oslovuje v množnom čísle: ,,My, vaši pastieri“, hoci ide výlučne o jeho osobnú aktivitu. ,,Ja sa pod obsah tohto textu rozhodne nepodpisujem a s touto iniciatívou nesúhlasím,“ zdôraznil F. Tondra a dodáva, že každý volič by sa mal rozhodnúť podľa vlastného svedomia a rozumu. S tým sa dá iba súhlasiť.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984