Reklama
Reklama

Židovská rodina

Východiskom pre pochopenie židovskej komunity v minulosti aj súčasnosti je rodina. Ovplyvňuje tradície i procesy asimilácie. V dlhodobom časovom vývoji prešla rodina zložitým vývojom. Od biblických čias predstavuje prirodzené centrum židovskej komunity, nenahraditeľné pre fungovanie jednotlivcov, ale aj celku. Biblickú rodinu charakterizovalo šesť základných znakov:
Počet zobrazení: 1821

Východiskom pre pochopenie židovskej komunity v minulosti aj súčasnosti je rodina. Ovplyvňuje tradície i procesy asimilácie. V dlhodobom časovom vývoji prešla rodina zložitým vývojom. Od biblických čias predstavuje prirodzené centrum židovskej komunity, nenahraditeľné pre fungovanie jednotlivcov, ale aj celku. Biblickú rodinu charakterizovalo šesť základných znakov: bola endogamná, patrilineárna, patriarchálna, patrilokálna, polygýnna a rozšírená. Podľa tóry - Mojžišových kníh - ju tvorili jednak príbuzní: otec (hlava rodiny), jeho ženy a vedľajšie ženy, slobodní synovia a dcéry, ženatí synovia s rodinami a jednak sluhovia a otroci, ktorí s nimi žili. Patriarcha vládol nad životom a smrťou členov svojej rodiny, mal právomoc sa rozviesť podľa vlastnej vôle, vyberať manželských partnerov pre synov a dcéry alebo ich predať do otroctva. V druhej polovici 10. storočia nemeckí rabíni prijali dve rozhodnutia - prvé z nich zakazuje rozvod bez súhlasu manželky, druhé odmieta polygýniu pod hrozbou exkomunikácie. Postavenie hlavy rodiny determinovalo aj akt rozvodu. Kým muž sa mohol rozviesť na základe svojho rozhodnutia v podstate bez problémov, možnosti ženy boli obmedzené. Znovu sa mohla vydať, len keď záväzok zanikol z dôvodu manželovej smrti, resp. keď jej vystavil rozvodový dokument „get“. Ochranu manželky už od biblických čias zaisťuje svadobná zmluva „ketuba“, ktorá je dodnes súčasťou svadobného obradu. Na Slovensku sa vyvinuli tri vývojové stupne rodiny, rozlišujúce sa najmä vzťahom k tóre, resp. k majoritnej spoločnosti. Z nedostatku iných pojmov sa označujú ako tradičná, adoptovaná a asimilovaná. Určitý čas existovali všetky tri formy súbežne, v súčasnosti prevláda historicky najnovšia asimilovaná forma. Tradičná (ortodoxná) rodina Tradičnú (ortodoxnú) rodinu charakterizuje jednoznačne dodržiavanie príkazov a zákazov, a to bez ohľadu na normy a postoje majoritnej spoločnosti. Charakteristickým prvkom je aj veľký počet detí. Príslušníci týchto rodín sa odlišovali od nežidovského okolia už na prvý pohľad vzhľadom a odevom, ešte väčšmi však spôsobom života. Tieto rozdiely viedli k vedomej izolácii od nežidovského okolia. Endogamia sa vzťahovala nielen na židovský pôvod, ale aj zhodnú religióznu orientáciu (príslušnosť k ortodoxnému, prípadne chasidskému smeru). Pri výbere manželského partnera sa okrem toho zohľadňovali ekonomické kritériá, no rovnocennú úlohu malo aj náboženské vzdelanie mužov. V relatívne malých a prepojených komunitách výber partnera predpokladal zložitý proces, do ktorého sa zapájali nielen zainteresovaní mladí ľudia, ale aj ich rodiny. Dôležitú úlohu zohrávali i profesionálni sprostredkovatelia sobášov tzv. šadchen. Inštitúcia profesionálnych dohadzovačov na Slovensku bežne fungovala ešte aj v medzivojnovom období. V 20. storočí sa tradičná rodina udržala predovšetkým vo vidieckom prostredí. Zachovalo sa však o nej pomerne málo priamych svedectiev. Živiteľmi v ortodoxných rodinách boli predovšetkým muži, kým ženy sa prioritne starali o deti a domácnosť, hoci podľa možnosti a potreby vypomáhali mužovi.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.
CAPTCHA
This question is for testing whether or not you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama