Moja práca je poslanie
Obonete S. Ubam, predseda Ligy etnických menšín Českej republiky V tomto roku ste rozbehli mediálnu kampaň proti rasizmu Projekt súžitia 2002. Čo konkrétne sa vám už podarilo dosiahnúť a aké úlohy máte ešte pred sebou? - Hodnotiť výsledky takejto kampane je vždy zložité. Hlavným dôvodom je fakt, že naším zámerom bolo prezentovať verejnosti akýsi „tolerančný balíček“, ktorý by pozostával z niekoľkých podobných kampaní. Pokúšame sa zmeniť zmýšľanie spoločnosti a nie predať nejaký výrobok, pre ktorý môže stačiť jedna kampaň. Doteraz sme realizovali tri a pripravujeme sa na štvrtú. Mala by mať rovnakú podobu ako tie predchádzajúce, pôjde teda o kombináciu televíznych spotov, billboardov a ďalších doplnkových aktivít. Naše kampane boli vždy silne emocionálne s dôrazom na kontroverzné motívy, ktorými sme chceli predovšetkým upozorniť na problém rasizmu a vyvolať istú spoločenskú diskusiu. Podarilo se nám prispieť k tomu, že problém rasismu a xenofóbie výrazne vystúpil v rebríčku priorít českých štátnych orgánov, už len preto, že se táto téma stala mediálne veľmi atraktívnou a publikovanou.Chceme preto ešte dokončiť štvrtú vlnu kampane, pravdepodobne začiatkom budúceho roku. Liga etnických menšín založila Fond pomoci obetiam rasového násilia. Ako ste už využili alebo chcete konkrétne využiť finančné prostriedky, ktoré doň ľudia vložili? - Fond pomoci je súčasťou asistenčného programu projektu Súžitie, ktorý sa už takmer rok pokúšame uviesť do praxe. Stretávame sa s určitými problémami strán finančného krytia, ale momentálne rokujeme o finančnej podpore so společnosťou United Colors of Benetton. Peniaze nahromádené v tomto fonde chceme využívať na okamžitú pomoc ľuďom, ktorí sa ocitnú v ťažkej životnej situácii po traume, ktorú utrpeli v súvislosti s rasistickým zločinom, ktorého sa stali obeťou. Niekoľkokrát sme sa stali svedkami situacií, keď ľudia takto poškodení, prišli o zdroj obživy. Do fondu chceme prispievať z výťažku všetkých akcií, ktoré organizujeme a takisto aj z každoročného predaje stužiek v Deň súžitia, ktorý sme vyhlásili na 21.marca, teda na Medzinárodný deň boja proti rasizmu. Pracovali ste v súkromných spoločnostiach, boli ste lektorom angličtiny na vysokej vojenskej škole i poradcom hlavného inšpektora ochrany ľudských práv v rezorte ministerstva obrany. Čím je pre vás práca v tejto mimovládnej organizácii iná a ako vás napĺňa? - Predovšetkým je to práca, z môjho pohľadu, veľmi osobná. Svoju činnosť v tejto nevládnej organizácii považujem predovšetkým za poslanie. Prví Afročesi, teda deti zo zmiešaných manželstiev, sa v Čechách začali rodiť v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch. Pocházam teda z prvej generácie Afročechov na našom území. To je zaväzujúce. Naša situácia a všeobecne situácia vizuálne odlišných etnických minorít nie je ani trochu jednoduchá a takou aj zostane ešte veľa rokov. Viem teda určite, že podobné problémy budú mať i moje deti. Čo podľa vás treba urobiť, aby sa tolerancia stala samozrejmou súčasťou nášho života? - Naša krajina bola, tak ako aj tá vaša, dlhý čas izolovaná od vplyvov, ktoré by podporovali rozvoj spoločenskej rôznorodosti. Vďaka tomu sme sa naučili žiť v etnicky homogénnom prostredí a stali sme sa veľmi etnocentrickými. Česká spoločnosť vo svojej podstate alebo skôr povahe, rasistická nie je, ale spôsob, akým sme počas dlhých desaťročí žili, nás naučil vnímať veci akosi čierno-bielo. To, čo nepoznáme, s čím nemáme osobnú skúsenosť v nás budí neistotu, a tá sa potom odráža v negatívnom postoji. To je základom českej xenofóbie. Ako hodnotíte našu iniciatívu a spoluprácu s ňou? - To, čo robíte, veľmi hlboko rešpektujem. Táto práca nie je jednoduchá u nás a na Slovensku nebude o nič jednoduchšia. Podľa toho, ako vašu prácu dlhodobo sledujem, myslím si, že vyžaduje maximálne úsilie a nasadenie a jej výsledky badať. Už pred niekoľkými mesiacmi sme začali spoločne uvažovať o tom, že by sa naša mediálna kampaň, osvedčená z Česka, realizovala i na Slovensku. Pevne verím, že se nám to v budúcnosti podarí, a že nám to otvorí cestu k ďalšej, ešte užšiej spolupráci. Môžem otvorene vyhlásiť, že vaša organizácia je najdôležitejším partnerom Ligy etnických menšín ČR na Slovensku. Čo by ste nám zaželali? - Veľa síl, odvahy a trpezlivosti. Tie budete ešte určite potrebovať. To mi môžete veriť.
