Gaunerstvo na účet podniku
Predstavte si deň, v ktorom sa tešíte na známych, dobrú náladu a ono známe vyhodnie si z kopýtka. V ten istý večer vojdete do podniku, kdesi v blízkosti vysokoškolského internátu Družba. Možno vám zíde na um to isté ako mne, že jeho názov s „Kej“ na začiatku má niečo spoločné so supermarketovým symbolom slovenského postkomunistikého kapitalizmu - veľa dizajnu, cien a chlastu zo zahraničia, predávaného tuzemským personálom. Na kvalitne „vyhulenú“, ale gýčovito nekvalitnú muziku si privyknete pomerne rýchlo. Horšie je to s niekoľkými chlapíkmi - akože ináč - v čiernych tričkách s anglickým nápisom Security. Ich nápadne dlhé a prenikavé pohľady strážia každý neopatrný krok na parkete a dbajú okato na to, aby sa nenarušila zrejme krehká bezpečnosť a krátky mier, panujúci v tomto podniku. Istou útechou môže byť myšlienka, že pri cene tequilly (85 korún za pohárik) si môžete nárokovať stálu pozornosť majiteľa podniku. Ak sa však pri bare pritrafí jedna-dve po papuli za prítomnosti člena Security a vy vôbec netušíte za čo, môžete si nanajvýš povedať: aj holohlaváči chcú poskytnúť v rámci večernej šou niečo extra - zážitok bolesti mimo bratislavských umeleckých galérií. Potom už ani neprekáža, že dvadsať minút pred záverečnou sa vyhadzuje, hoci sa tri minúty predtým ešte nalieva. Večer sa končí, nálada mizerná. Nič už neprekvapí. Ani to, že vám ktosi ukradol bicykel odstavený tri kroky od stráženého vchodu do podniku. To všetko za peniaze, ktoré vy a ja platíme dobrovoľne personálu a majiteľovi podniku. Musí to byť naozaj? Nemusí, ak sa vyhnete tomuto miestu a odporučíte to isté aj iným slušným ľuďom, ktorých poznáte. Že je to málo? Prinajmenšom výška účtu, ktorý tam necháte, si to určite zaslúži.
