Vytrhnuté z internetu
Hoci som už nedávno spomínal internetovú stránku KSS, bol to iba jeden jej aspekt. Okrem obligátnej angličtiny a samozrejmej slovenčiny tu nájdeme aj texty v maďarčine a ruštine. Hoci pochybujem, že to bola práve internetová stránka na adrese www.kss.sk, ktorá pomohla strane do parlamentu, predsa len patrí medzi tie podarenejšie. Kladne napríklad musím oceniť, že sprístupňuje komunistické noviny Úsvit. Ostatne, kto prejaví záujem, môže dostávať pravidelne mail, ktorý avizuje, že vyšlo nové číslo. Pravda, ešte viac musím vychváliť stránku KSČM, od ktorej by sa KSS ešte stále mala čo učiť. Na adrese www.kscm.cz môžeme nájsť všetko, čo nás o činnosti tejto strany zaujíma. Okrem obligátnych informácií o predstaviteľoch KSČM, výsledkoch volieb, straníckych dokumentov, nájdeme napríklad aj elektronickú podobu kníh, ktoré by sme márne zháňali po kníhkupectvách. Tí, čo by chceli obviňovať KSČM z priveľkého nostalgizmu, nech si nájdu webovú stránku KSČ (adresa znie www.ksc-uv.cz), kde si môžu prečítať, že „v Českej republike existuje iba jediná autentická komunistická strana. Je ňou Komunistická strana Československa - KSČ.“ Treba pripomenúť, že jej lídrom je „tvrdý muž“ osemdesiatych rokov minulého storočia - Miroslav Štěpán. K tomu hádam ani netreba nič dodávať, možno iba to, že noviny tejto strany majú názov Jiskra. O Štěpánovej strane sme hádam aj čosi vedeli. Existuje však v Česku ďalšia autentická komunistická strana - Komunistická strana Československa - Československá strana práce. Jej reprezentanti sú Ludvík Zifčák a Dávid Pěcha. Jej internetová adresa znie ksc-cssp.webpark.cz. Pravda, situácia na českej ľavicovej scéne je možno ešte zložitejšia ako u nás na Slovensku. Zlúčením Ľavého bloku a Strany demokratickej ľavice vznikla Strana demokratického socializmu. Jej webová stránka sa nachádza na adrese www.sds.cz. Zastúpenie v českom parlamente však má iba KSČM. Počet hlasov, ktoré sú schopné získať tieto zvyšné strany, sa môže rátať hádam len na stovky. Kedysi dávno som prejavoval nadšenie nad fenoménom, ktorý by sa dal nazvať „internetovský komunizmus“. Všetko, čo tam bolo, bolo zadarmo. Najprv sa začalo platiť za prístup na erotické stránky, potom na periodiká s takými informáciami, o ktoré majú zákazníci záujem, napríklad ekonomickými. Zadarmo samozrejme nie je ani prístup na stránky tlačových agentúr, tie nanajvýš dajú nejaké lákadlá. Od 30. septembra 2002 sa bude musieť platiť spoločnosti Euroweb aj za možnosť mať internetovú adresu s koncovkou *.sk. Zatiaľ to bude 600 korún ročne.
