Posledný boj
Po napadnutí Sovietskeho zväzu nacistickým Nemeckom a vyslaní 101. pluku Zaisťovacej divízie na východný front kapitán Ján Nálepka čoskoro nadviazal kontakty s partizánmi. Jednou z úloh, ktoré si ilegálna skupina pluku vytýčila, bola pomoc miestnemu obyvateľstvu potravinami, liekmi, muníciou a zbraňami pre partizánov, oslobodzovaním transportov, ktorými odsúvali mužov i ženy z Ukrajiny a Bieloruska na nútené práce do zbrojných fabrík v Nemecku. Koncom roka 1942 sa slovenskí vojaci presvedčovali o zverstvách, ktoré nacisti na tamojších občanoch páchali. Pod vplyvom tohto poznania bolo veľa z nich ochotných prejsť na sovietsku stranu. Na prechod väčšej časti pluku bola potrebná podpora delostrelcov, čo mal zaistiť dôstojník Čunderlik. Ten však oznámil tieto plány na veliteľstve divízie, odkiaľ išla správa Nemcom. Začalo sa vyšetrovanie, napokon však pluk preložili do inej oblasti a len niektorých dôstojníkov eskortovali na Slovensko. Plán citadela Nálepkovi sa i v nových podmienkach podarilo upevniť jednotu antifašisticky zmýšľajúcich dôstojníkov a vojakov a užšie spolupracovať s partizánskym zväzkom na čele s Alexandrom Nikolajevičom Saburovom. Jeho štáb denne dostával informácie o rozmiestnení nepriateľských posádok, o pripravovaných akciách proti partizánom a civilistom. Bližšie nám o tom rozprával generál Saburov počas svojej návštevy Bratislavy v roku 1964. Okrem iného spomínal, že Nálepka im doručil dokument so strategickým významom. Išlo o prípravu letnej ofenzívy Nemcov v oblasti Kurska Plán citadela. Po bitke pri Stalingrade totiž Adolf Hitler pripravoval odvetu. Saburov zdôraznil, že odhalenie tohto dokumentu pomohlo partizánom i veleniu Červenej armády paralyzovať nemecký útok, zachránilo tisíce ľudských životov a prispelo k urýchleniu ukončenia vojny. Na jar 1943 sa spolupráca s partizánmi prehĺbila. Fašistickí dôstojníci a ich agenti začali pátrať po tajomnej osobe, ktorou bol kapitán Repkin. Saburov preto vydal fingovaný príkaz partizánskym oddielom, aby zmiatol Nemcov: “Za Repkina sa vydáva nejaký dôstojník Nálepka. Je to kariérista a verne slúži Nemcom. Prikazujem ho zadržať, doviesť do štábu alebo na mieste zastreliť!” Napriek tomu veliteľ divízie plk. Pilfousek naliehal na urýchlené uskutočnenie súdneho pojednávania s Nálepkom. Justičné orgány po dlhších prieťahoch navrhli len disciplinárne pokračovanie. No Pilfousek jednoznačne žiadal vojenský súd. Keďže však vládol strach z vojenskej vzbury v prípade uväznenia Nálepku a jeho druhov, chceli ich poslať na Slovensko, aby ich tam súdili ako zradcov. Saburov ich 6. mája listom varoval a radil, aby čo najskôr prešli na sovietsku stranu. V noci zo 14. na 15. mája v smere Jeľsk - Dvižky - Remezy sa Nálepka spolu s ďalšími pripojil k partizánom. Velenie divízie nečakane prijalo bezpečnostné opatrenia, a tak sa nepodarilo prejsť na druhú stranu celému pluku alebo jeho väčšej časti. Na veliteľstve však nastalo zdesenie - udalosť mala morálny a politický vplyv na vojakov. Jednotky sa začali rozkladať napriek príchodu ministra obrany Ferdinanda Čatloša, ktorý im sľuboval návrat do vlasti. Nakoniec situáciu riešili presunom divízie do Talianska. Tým sa skončil bratovražedný boj slovenských vojakov proti Rusom, Ukrajincom a Bielorusom. Pri oslobodzovaní Ovruče Po prechode k partizánom dostal Nálepka možnosť odletieť do Moskvy a nastúpiť do Čs. armádneho zboru, no rozhodol sa zostať s partizánmi. Saburov 18. mája vydal rozkaz o vytvorení 1. čs. partizánskeho oddielu, za jeho veliteľa menoval Nálepku. Zároveň prikázal, aby doňho odvelili Slovákov zo všetkých ostatných jednotiek. V polovici mája prešli k partizánom ďalší naši vojaci. Ich úlohou bolo ničiť dopravné prostriedky, mínovať cesty a robiť prepady na nemecké kolóny a posádky. Ovruč bolo silne opevnené mesto, kde Nemci dislokovali okolo osemtisíc vojakov. Jeho oslobodenie malo pre Červenú armádu strategický význam, lebo okupanti sa chystali zničiť dôležité objekty. Šestnásteho novembra 1943 spustila partizánska delostrelecká batéria paľbu na kasárne a železničnú stanicu. Do bojov sa zapojil aj čs. oddiel, ktorý dostal za úlohu zaútočiť na časť obce Ziasky a dobyť most na rieke Norin. Keď to splnili, Nálepka odišiel na štáb. Tam sa dozvedel, že sa Nemci sústreďujú na železničnej stanici. Aj keď mu Saburov odporučil, aby si s oddielom odpočinul, Nálepkovi vojaci na stanicu odišli. Tam začali po príchode nemeckého práporu boj proti veľkej presile. Nálepku zasiahla osudová paľba z guľometu - 16 rán, ako i črepina z míny. Ešte zavelil: “Bite vrahov!” a vzápätí zraneniu podľahol. Účasť na dobytí Ovruče bola posledným bojom 1. čs. partizánskeho oddielu. Jeho príslušníci sa rozhodli pokračovať v zápase za oslobodenie vlasti už v zostave Svobodovej armády. Za odvahu a hrdinstvo pri plnení bojových úloh a za zvláštne zásluhy o rozvoj partizánskeho hnutia udelilo Prezídium Najvyššieho sovietu ZSSR Jánovi Nálepkovi ako jedinému Slovákovi titul Hrdina ZSSR. Mnohí slovenskí vojaci sa na Ukrajine a v Bielorusku zaslúžili o dobré meno našej vlasti za hranicami a aj oni prispeli k tomu, že sa Slovensko nezaradilo po druhej svetovej vojne k porazeným štátom.
