Reklama
Reklama

Oživené legendy

Vitálna sila, túžba po slobodnom živote umožnila slovenskému národu prežiť všetky úskalia neslobody a nepriazne dejín. No súčasnosť, hoci už takmer desaťročnej samostatnosti, nie je priaznivo naklonená plnému rozvoju kultúry a umenia. Nečudo teda, že je vítaný každý tvorivý čin, ktorý hodnoty vracia na ich dôstojné miesto
Počet zobrazení: 866

Vitálna sila, túžba po slobodnom živote umožnila slovenskému národu prežiť všetky úskalia neslobody a nepriazne dejín. No súčasnosť, hoci už takmer desaťročnej samostatnosti, nie je priaznivo naklonená plnému rozvoju kultúry a umenia. Nečudo teda, že je vítaný každý tvorivý čin, ktorý hodnoty vracia na ich dôstojné miesto. V tomto smere nesmiernu a dosiaľ náležito neocenenú iniciatívu vyvíja herec, recitátor, inscenátor poézie a prózy, iniciátor poetických večerov Juraj Sarvaš. Propagácia knižných publikácií, klasických i súčasných básnických diel, umocňovania krásy a zmyslu básnického slova, oživovania dejinnej pamäti národa pri príležitosti jubileí významných literárnych osobností našla v ňom povolaného zapáleného interpreta. Stretnutie s Vladimírom Mináčom Podľa Sarvašovho autorského scenára a réžie sa 10. septembra vo V-klube Národného osvetového centra uskutočnil pri príležitosti nedožitého 80. výročia narodenia Vladimíra Mináča literárno-hudobný program. Záštitu nad ním prevzal prezident Rudolf Schuster. S pozdravným vyznaním vystúpil o. i. aj starosta Klenovca, Mináčovho rodiska, Pavel Struhár a ďalší Gemerčan – minister Pavel Koncoš. Za prítomnosti Mináčových najbližších príbuzných, priateľov, ctiteľov a čitateľov herci Mária Kráľovičová a Juraj Sarvaš za sprievodu klavírnych akordov Milana Dubovského a sólového spevu vynikajúcej sopranistky Márie Repkovej rozvinuli umelecké pásmo slova, hudby a spevu. Citlivo vybrané úryvky z románov Smrť chodí po horách a Nikdy nie si sama inscenovali Sarvašovi žiaci, študenti herectva Peter Kočiš a Jana Wernerová. Evokovali v nich nielen Mináčovo zobrazenie pohnutej doby, ale aj to, že ani hrmot zbraní nezahluší hlas srdca, echo lásky – ľudských vzťahov medzi mladými ľuďmi. Druhú časť večera vyplnil pozoruhodný dokumentárny film Pod hasprunskou slivkou scenáristu Petra Štrelingera a režiséra Matúša Oľhu. Pred jeho uvedením vystúpil s esejisticky ladeným zasväteným príhovorom kritik Pavol Števček, ktorý uviedol, že Mináč patril medzi veľké dejinotvorné osobnosti slovenskej kultúry v druhej polovici 20. storočia. Nik iný sa ustavične nesporil o dejiny, hodnoty, ľudskosť ako práve on, bol ustavične v spore s mocou i sám so sebou. Dosvedčuje to celé jeho prozaické dielo, esejistika i kultúrnopolitické pôsobenie. Mináča ako nezabudnuteľnú, charizmatickú postavu priblížil a oživil neobyčajne efektívnym spôsobom umelecký večer tak programovým pásmom, ako aj filmovým dokumentom. Clementisova Hádička Hra okolností, šťastná náhoda tak chcela, aby v slede za sebou 11. a 16. septembra na tom istom mieste – v bratislavskom ,,Véčku“ – nasledovali ďalšie dve kultúrne udalosti: divadelné predstavenie Hádička a hudobno-literárna kompozícia Pohreb sa nekonal. Obe podujatia spolu úzko súvisia. Týkajú sa jednej z najvýznamnejších a najdramatickejších osobností moderných slovenských dejín, tisoveckého rodáka Vladimíra Clementisa. Povestný „advokát chudobných“ bol viacrozmerným zjavom. Vynikol ako zakladateľ a vedúci predstaviteľ hnutia a revue DAV, neodmysliteľný účastník zahraničného odboja, oduševnený, intelektuálne disponovaný hlásateľ a komentátor stanice Londýn volá, po oslobodení renomovaný štátny tajomník a potom minister zahraničných vecí ČSR. Až sa napokon stal obeťou politických justičných represálií. Význam slávnostnej premiéry hry Petra Štrelingera podtrhoval aj fakt, že ju uvádzali pod záštitou prezidenta Rudolfa Schustera a ministra Pavla Koncoša. Azda najbolestnejšiu drámu životného príbehu Dr. Clementisa a jeho manželky Lídy, dôverne nazývanej Hádička, ktorá do konca svojho života verila, že jej Vlado kdesi ďaleko žije a vráti sa, v zainteresovanom príhovore k prítomnému publiku sprítomnil spisovateľ a publicista Drahoslav Machala. Hru uviedli umelci Divadla SNP v Martine. V réžii Matúša Oľhu bolestný údel Hádičky presvedčivo, emotívne a citlivo zahrala Jana Oľhová, postavu Clementisa precízne stvárnil Ján Kožuch. Dojímavé bolo sledovať dialógy a výjavy medzi manželmi, ktorých spájali čisté, vrúcne vzťahy lásky, porozumenia, vzájomnej úcty a rešpektu. A to napriek tomu, že sa nad nimi sťahovali čierne mraky vojny, dlhého, nechceného, ale nevyhnutného odlúčenia po vojne, keď by im malo natrvalo svietiť slnko šťastia, neobišla ich psychóza strachu, hrozba čistiek, väzenského trýznenia a Vladova likvidácia. To na Hádičku doliehalo ako krutý, nezaslúžený trest. Hra je adekvátnym obrazom jej tragiky. Pohreb sa nekonal Dramatická kompozícia k 100. výročiu narodenia a 50. výročiu tragického úmrtia Vladimíra Clementisa bola poslednou z podujatí, ktoré pripomínali dvoch Vladimírov – gemerských intelektuálov – Mináča a Clementisa. Otvoril ju v mene Prípravného výboru Clementisovho roka a Klubu nového slova šéfredaktor týždenníka SLOVO Martin Krno, ktorý spomenul všetky početné podujatia venované Clementisovým jubileám v Tisovci, Handlovej, Prahe a Bratislave. Nasledovali príhovory primátora Tisovca Petra Mináča a štátneho tajomníka Ministerstva kultúry SR Štefana Gacíka. Ten zdôraznil, že bez našich gemerských velikánov by slovenská novodobá história nebola úplná. Prítomní uvítali repertoár obľúbených ľudových piesní v podaní amatérskeho Mužského spevokolu Dr. Samuela Daxnera z Tisovca, predvedený na profesionálnej umeleckej úrovni. Súbor má dlhoročnú tradíciu, práve v tomto roku si pripomína 120. výročie svojho vzniku. Nesmierny záujem vyvolalo samotné pásmo, ktoré je prierezom dôležitých priesečníkov života a kultúrnopolitického účinkovania Clementisa – od detských rokov, rodinnej idyly, spolužitia s Lídou, až po predčasný koniec. Juraj Sarvaš, scenárista a režisér, je hovorcom nespravodlivo obžalovaného, súdeného a odsúdeného Clementisa. Na javisku prebieha fiktívny súdny proces s prokurátorom (Ján Valentík) a sudcom (Jozef Šimonovič), počas ktorého sa odvíjajú výjavy z protagonistovho života i väzenia. Jeho manželka Lída (Eva Kristínová) citlivo vníma a prežíva chvíle šťastia i tragické udalosti. Jednotlivé prestrihy vhodne vypĺňa klavírna hudba majstra Milana Dubovského a ľudové piesne speváčky Angela Vargicovej. Sarvašove literárno-hudobné pásma majú svojrázny charakter malých javiskových foriem. Sprítomňujú veľkosť literárnych a kultúrnych osobností takmer v divadelnej forme – rečou umeleckého slova. Nie inak tomu je aj v kompozícii Pohreb sa nekonal. Akoby ten, „o ktorom mladá generácia nič nevie, stredná si ho už nepamätá a staršia naň zabúda“, vstával z mŕtvych. Akoby krutosť osudu, ktorá Clementisa postihla, bola mementom do budúcnosti. Naisto jeho intelekt, jeho ľudskosť sa prihovára dnešku.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.
CAPTCHA
This question is for testing whether or not you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama