Reklama
Reklama

Koniec experimentu

„Bordel, ktorý sa v Rakúsku začal, sa musí v Rakúsku aj skončiť.“ Tieto slová Alfreda Gussenbauera, predsedu Sociálnodemokratickej strany Rakúska (SPÖ) sa zdajú blízko naplnenia. Neslávna rakúska vláda, vytvorená pravicovým radikálom Jörgom Haiderom (FPÖ) a ľudovcom Wolfgangom Schlüsselom (ÖVP), sa rozpadla. Haiderova strana je v neporiadku,
Počet zobrazení: 1082

„Bordel, ktorý sa v Rakúsku začal, sa musí v Rakúsku aj skončiť.“ Tieto slová Alfreda Gussenbauera, predsedu Sociálnodemokratickej strany Rakúska (SPÖ) sa zdajú blízko naplnenia. Neslávna rakúska vláda, vytvorená pravicovým radikálom Jörgom Haiderom (FPÖ) a ľudovcom Wolfgangom Schlüsselom (ÖVP), sa rozpadla. Haiderova strana je v neporiadku, nie je pripravená na predčasné voľby, ktoré sa budú konať pravdepodobne 24. novembra. Perspektíva pre sociálnych demokratov vyzerá naopak svetlo. Svojou očakávanou výhrou môžu opäť vyslať do Európy signál - tentoraz však inej farby. Za posledného dva a pol roka sledovala čierno-modrá vláda v podstate neoliberálnu agendu. Vo verejnej správe sa znížil počet pracovných miest a boli vymenovaní noví úradníci blízki pravicovej vláde. Verejné investície sa zastavili – ďalší úder pre zamestnanosť. Zvýšili sa alebo nanovo zaviedli mnohé predtým neexistujúce poplatky. Systém zdravotníctva, tradične spravovaný spoločne zamestnávateľmi a odbormi, sa dostal pod prísnu štátnu kontrolu, po prvýkrát sa vyžadovali poplatky za niektoré služby. Zaviedlo sa i školné pre študentov univerzít, celý vysokoškolský systém sa stal objektom problematickej „reformy“. Rast dôchodkov ostal hlboko pod mierou rastu životných nákladov. To všetko sa dialo pod sloganom dosiahnutia rozpočtového nulového deficitu. Aj keď sa v roku 2001 tento cieľ podarilo dosiahnuť, vďaka masívnemu predaju verejného majetku, v tomto roku sa už očakáva deficit minimálne 1,5 percenta, pričom môže stúpnuť až na tri percentá. Nezamestnanosť zároveň v auguste vzrástla na najvyššiu úroveň od roku 1950. Prvé konflikty Túto politiku vykonávala vláda, ktorá sa hrdila svojou „harmóniou“ a nekonfliktnou kooperáciou. Haider bol vtedy súčasťou koaličnej rady, koordinačného výboru vládnych strán, a hovorilo sa, že dáva takmer denne „rady“ každému ministrovi. Po čase jeho kontrola nad vládou oslabla. Nakoniec radu opustil a opakovane hovoril o odchode z celonárodnej politiky. Usilujúc sa upevniť si pozíciu v spolkovej krajine Korutánsko, kde je na poste hajtmana, bol čím ďalej tým väčšmi nespokojný, cítil sa odsunutý nabok. Po prvých „medových týždňoch“ medzi vládou a voličmi začali ľudia skutočne cítiť výsledky tohto druhu politiky. Miestne voľby minulý rok, najmä vo Viedni, v ktorej SPÖ získala absolútnu väčšinu, ukázali, ako veľmi boli mnohí bývalí voliči FPÖ sklamaní. Na jar 2002 sa preferencie strán začali formovať priaznivo pre sociálnych demokratov. Ľudovci kancelára Schlüssela sa jemne posilnili (z 27 percent v posledných voľbách na 29), FPÖ dramaticky klesla (z 27 percent asi na 20) a socialisti získali jasnú prevahu (z 33 na 37 percent). Narástla aj popularita zelených (zo 7,5 na 14 percent). Vo výskumoch stratila vláda väčšinu. Najhoršie dôsledky to však malo na haiderovcov. V strane rástli rozpory. Pred posledným kongresom v júni 2002 sa Jörg Haider ponúkol, že opäť preberie funkciu predsedu, čo vicepremiérka Sussane Riessová-Passerová, zvolená za predsedníčku v máji 2000, odmietla. Po odmietnutí začal Haider ešte agresívnejšie sledovať rolu „enfant terrible“ rakúskej politiky. „Súkromná“ návšteva u Saddáma Husajna, úsilie vytvoriť spolu s podobne zmýšľajúcimi stranami európske pravicové zoskupenie a jeho rastúca kritika na adresu vlády i predstaviteľov vlastnej strany v nej zostrili politickú debatu. Odloženie znižovania daní Jedným z hlavných sľubov vlády bolo zníženie daní. Malo byť účinné od roku 2003, aby tak ľuďom vyvážilo rast životných nákladov spôsobený opatreniami prijatými na dosiahnutie vyrovnaného rozpočtu. Nakopený fiskálny deficit, menší príjem z daní spôsobený recesiou a rastúca nezamestnanosť urobili splnenie sľubu nerealistickým. Ničivé záplavy, ktoré zasiahli Rakúsko v auguste, použila vláda ako ospravedlnenie odloženia zníženia daní: náklady na kompenzáciu obetiam povodní to nedovoľujú. Zároveň sa však rozhodla investovať dve miliardy eur do nákupu nových stíhačiek. V tej chvíli sa konflikt vyostril – Haider napadol vládu, najmä členov vlastnej strany, a hrozil naštartovaním petície, ktorá by požadovala redukciu daní. Vicepremiérka Riessová-Passerová, vtedy ešte vždy predsedníčka FPÖ, útok vrátila vyhlásením, že otázku urobí témou referenda. Načas sa v strane dosiahnlo neisté prímerie. Haider späť pri kormidle Konflikt sa však zďaleka nepodarilo zažehnať. Haiderov tábor a vládny tím FPÖ si vymieňali ostré slová. S podporou ľudovcov a väčšinou rakúskych médií na svojej strane očakávala predsedníčka Riessová-Passerová, že počas stretnutia rozhodovacieho orgánu strany presadí svoju líniu. Bola však nečakane konfrontovaná s petíciou podpísanou viac ako polovicou delegátov kongresu FPÖ volajúcou po mimoriadnom zjazde, ktorý by rozhodol o otázke zníženia daní. Pohrozila, že v prípade jeho konania rezignuje, a Haider navrhol „diskusiu“ so signatármi. Na stretnutí delegátov zvolanom na 7. septembra, Riessová-Passerová sa na ňom neukázala, urobil pravý opak: spolu so svojimi zástancami mimoriadny kongres iba odložil do januára 2003. Zároveň rozhodli, že ak bude sa splnila séria požiadaviek zo zoznamu schváleného na stretnutí, medzi nimi bolo i zrušenie daní, mimoriadny kongres sa konať nebude. Vicepremiérka pochopila, že stratila kontrolu nad stranou a ohlásila rezignáciu ako členka vlády, aj ako predsedníčka. Spolu s ňou oznámil odstúpenie minister financií Karl-Heinz Grasser a vodca parlamentnej skupiny FPÖ Westenthalter. O deň na to ich nasledoval minister infraštruktúry Michael Schmid. Nebolo hneď jasné, kto sa vlastne na čelo strany postaví. Ani dočasný predseda, minister obrany Herbert Schreibner, ani Haider sám pôvodne nomináciu neakceptovali. Nakoniec Haider súhlasil, pričom jeho súperom bol minister sociálnych vecí Herbert Haupt. Výsledok nebol neočakávaný – staronovým predsedom Slobodnej strany Rakúska sa stal Jörg Haider, čo mnohí považujú za opätovný posun ku krajnej pravici. Konflikt v FPÖ sa podľa pozorovateľov ešte neskončil a zdá sa, že neprebieha celkom podľa Haiderových predstáv. Po rezignácii polovice jeho ministrov, najmä populárneho ministra financií, zisťujú členovia a priaznivci FPÖ, čo sa vlastne stalo. Podľa správ opúšťajú stranu stovky členov, desiatky funkcionárov skladajú funkcie a rozpúšťajú sa miestne kluby. Zdá sa, že Haider bol, z druhej strany, zaskočený aktivitou skupiny ešte krajnejšie pravicových študentov, vedených bývalým predsedom parlamentnej skupiny Ewald Stadlerom. Aj vývoj situácie bol očividne prirýchly na jeho potreby. Väčšmi by mu vyhovovalo, ak by sa ku kormidlu v strane dostal až v januári, keď by séria miestnych volieb, v ktorých sa očakáva porážka FPÖ, z neho urobila spasiteľa strany. Predčasné voľby a stratégia strán Kancelárovi Schlüsselovi trvalo dva dni, kým prerušil svoje zvyčajné ticho a formálne vyhlásil mimoriadne voľby. Chválil pri tom však „úspešnú“ a „plodnú“ spoluprácu s odchádzajúcou vládou a otvorene povedal, že koalícia s FPÖ preňho prirodzene zostáva otvorenou možnosťou. Ľudovci si verejne vytýčili za cieľ stať sa vedúcou stranou v Rakúsku, vyzývajúc tých stúpencov Haiderovej strany, ktorí sú verní „úspechom“ vlády, aby tentoraz volili ich. Zároveň sa, podľa niektorých správ, usilovali prilákať pár predstaviteľov slobodných na vlastnú kandidátku. Je prirodzené, že Schlüssel nazýva výsledky svojej vlády úspechom a sám seba „skúseným“ kancelárom – oproti „neskúsenému“ lídrovi sociálnych demokratov Alfredovi Gussenbauerovi. Aj keď pritom nevylučuje úplne koalíciu s SPÖ (prirodzene pod svojím vedením), do budúcnosti verí, že ľudovci s haiderovcami získajú väčšinu a on bude môcť pokračovať ako premiér na čele koalície s „obnovenou“ FPÖ. Mnohí pozorovatelia veria, že rakúska ľudová strana môže získať nejaké body navyše od teraz už bývalého koaličného partnera, zároveň však pripomínajú, že vedúce miesto medzi rakúskymi stranami je mimo jej dosahu. Pokiaľ ide o haiderovcov, je otázne, nakoľko budú schopní poskytnúť koherentný program. Zatiaľ hovoria o „nepotrebnosti“ predčasných volieb, čím dávajú jasný signál, že si vedia predstaviť i pokračovanie spolupráce s Rakúskou ľudovou stranou. Dá sa očakávať, že do volieb pôjdu s kampaňou požadujúcou nielen skoré zníženie daní, ale zahŕňajúcou i ich typickú protiimigračnú rétoriku, spolu so zásadnou opozíciou voči rozšíreniu Európskej únie. Podporu sa budú usilovať získať aj atakovaním Česka a Slovinska pre povojnové dekréty (Benešove a Avnojove) a svojich severných susedov aj pre jadrovú elektráreň Temelín. Hoci je Haider brilantným vodcom kampane, terajší stav jeho strany a evidentná nespokojnosť veľkej časti bývalých stúpencov sa podpíšu pravdepodobne na výsledku pohybujúcom sa niekde okolo 20 percent, o sedem menej ako v roku 1999. Z toho vyplýva, že obnovená väčšina modro-čiernej koalície sa nedá úplne vylúčiť. Zelení sa jasne vyjadrili, že koalícia s SPÖ je pre nich jedinou možnosťou na vstup do vlády. Ich kampaň sa bude podobať na sociálnodemokratickú a budú oslovovať rovnakú skupinu – predovšetkým liberálnych mestských voličov. Je rakúskou tradíciu, že zelení získavajú vo voľbách nakoniec menej, ako im dávajú predvolebné prieskumy. Na ich pätnásť percent preto treba hľadieť s rezervou. Socialisti ako alternatíva? Gussenbauerovi sociálni demokrati sa na voľby dobre pripravili. Pomohla aj zhoda okolností – nezávisle pripravená kampaň proti nákupu stíhačiek sa hodila do predvolebného boja. Predseda Alfred Gussenbauer sa tiež stáva populárnou osobnosťou. V lete sa dostal v prieskumoch o najprijateľnejšej osobe na post budúceho kancelára na prvé miesto a jeho strana má už dva roky stabilnú podporu 36 až 38 percent. V prospech SPÖ hovorí i fakt, že na rozdiel od vládnych strán vo svojom politickom jazyku nemusia zmeniť ani slovo. Veľa zákonov, proti ktorým sa v parlamente postavili, sľubujú po nástupe k moci zmeniť. Sociálni demokrati nemôžu z elektorátu ľudovcov získať nič. Väčšina dodatočných hlasov bude musieť pochádzať od sklamaných voličov – tých, ktorí sa v predchádzajúcich voľbách od SPÖ odvrátili a teraz sa vrátia späť, alebo voličov znechutených z Haiderovej strany, ktorá nijaký zo svojich predvolebných sľubov nesplnila. Bola to najmä veľká skupina robotníkov a spolu s nimi aj starší ľudia, ktorú sa im v minuloročných viedenských miestnych voľbách podarilo získať späť. Cieľom je samozrejme vytvoriť v parlamente takú situáciu, v ktorej bude pravicová väčšina zlomená, a preto je ďalšia čierno-modrá koalícia nemožná. Aj vďaka vyhláseniam vládnych strán, že napriek rozpadu ich koalície je po voľbách obnovenie spolupráce možné, je zabránenie druhej vláde ÖVP - FPÖ pre mnohých voličov dobrým dôvodom ísť voliť niekoho iného. Po tom by sa socialisti ocitli pred dvoma možnosťami – pribrať do vlády zelených, alebo opäť, ako v nedávnej minulosti, spolupracovať s ľudovcami, ktorí by už však asi museli mať nové vedenie.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.
CAPTCHA
This question is for testing whether or not you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama