Spojené národy na križovatke vojny

Organizácia Spojených národov práve čelí najťažšej skúške vo svojich dejinách. Priebeh irackej krízy prezradí nielen to, či je svetové spoločenstvo schopné vynucovať plnenie rezolúcií Bezpečnostnej rady. Nepresadenie mierového riešenia americko-irackého sporu by zároveň mohlo odštartovať destabilizáciu celého systému OSN. Terajšie 57. zasadnutie Valného zhromaždenia OSN sa začalo v období vystupňovania konfliktu USA proti Iraku. Politické prostredie, v ktorom sa rokovanie odohrávalo, výrazne ovplyvňoval i fakt, že cyklus úvodných zasadnutí bezprostredne nadväzoval na deň, počas ktorého si Spojené štáty pripomínajú minuloročný útok na New York. Do rokovania Valného zhromaždenia sa tak zásadným spôsobom premietla otázka medzinárodného terorizmu. Zabrániť ozbrojenému konfliktu Nový predseda VZ OSN, s ktorým SLOVO prináša rozhovor, prevzal riadenie v kritickej chvíli. Na jednej strane stáli Spojené štáty, ktorých predstavitelia hovorili v kuloároch i o možnosti vojny bez mandátu Bezpečnostnej rady, a na druhej strane skupina krajín združených v Lige arabských štátov (LAŠ). Ich delegáti boli podľa informácií zo zasadnutia LAŠ pripravené navrhnúť rezolúciu, označujúcu vojenské riešenie irackej krízy, ak by sa začalo bez posvätenia BR OSN, za akt agresie. Podľa zákulisných informácií mali arabské krajiny dokonca predrokovanú väčšinu asi 140 štátov, ktoré boli za rezolúciu pripravené hlasovať. Nový predseda Jan Kavan sa tak hneď na začiatku svojho úradovania ocitol pred úlohou vyjednať pri súkromných stretnutiach s delegátmi kompromisné riešenie, ktoré by odvrátilo diplomatický konflikt hroziaci na pôde OSN. Svetová organizácia musela byť za každú cenu zachovaná ako priestor pre diplomatické riešenie hroziaceho vojnového konfliktu. Séria Kavanových bilaterálnych rokovaní vyvrcholila stretnutím s americkým prezidentom Georgeom Bushom, ktoré nasledovalo hneď po očakávanom Bushovom prejave. Výsledok - iniciatíva ostala na pôde OSN. Otázkou je, na ako dlho? Víťazstvo diplomacie To, že USA odovzdali iniciatívu v riešení irackého problému do rúk OSN, možno pripísať i čulej diplomatickej aktivite európskych štátov. Podarilo sa im presvedčiť arabské krajiny, aby vystupňovali tlak na Irak, aby prijal späť zbrojných inšpektorov. To sa ukázalo ako kľúčové. Hlavne signály štátov bezprostredne susediacich s Irakom naznačovali, že by v prípade ďalšieho irackého odmietnutia inšpektorov boli ochotné hlasovať i za rezolúciu v prospech vojenského riešenia. Ale výlučne pod patronátom OSN. „Tohtoročná debata mala zásadný vplyv na utváranie medzinárodnej politickej situácie. Zhromaždenie sa stalo priestorom, kde väčšina krajín vyslovila svoj postoj k terorizmu a konkrétne k problematike Iraku,“ povedal Jan Kavan. Podľa neho to bol faktor, ktorý, aspoň zatiaľ, posunul vývoj smerom k nevojenskému riešeniu. Postoj väčšiny krajín sveta pripomenul Kavan i vo svojom prejave, ktorý prvý cyklus rokovaní uzavrel: „Členské krajiny OSN zväzujú vyriešenie otázky Iraku s plnením rezolúcií OSN a multilaterálnym vyjednávaním, nie s jednostranným postupom.“ Jednoznačnosť postojov drvivej väčšiny členských štátov podľa neho stojí za faktom, že svet si mohol zatiaľ vydýchnuť. Inšpektori idú do Iraku, vojna sa zatiaľ nekoná. Veľa problémov ostáva Významným bodom debaty bolo i znepokojenie nad vývojom izraelsko-palestínskeho konfliktu. „Všetky krajiny sveta privítali rokovania diplomatického kvarteta (OSN, EÚ, USA a Rusko), ktoré navrhlo trojstupňový plán na vytvorenie palestínskeho štátu a jeho mierového spolužitia po boku Izraela,“ zhrnul J. Kavan. Oba problémy budú podľa neho hlavným predmetom záujmu i počas ďalších zasadnutí súčasného Valného zhromaždenia. Bez trvalého riešenia totiž v oblasti Blízkeho východu nebude pokoj. Symboliku zmien a význam medzinárodného spoločenstva pripomenula i prítomnosť demokraticky zvoleného afganského prezidenta Karzaího. Ešte počas minuloročného zasadnutia bol Afganistan vojnou zničenou krajinou. „OSN, medzinárodné spoločenstvo a darcovia budú naďalej hrať významnú úlohu v zmenách prebiehajúcich v tejto krajine,“ upozornil Kavan. Postupná obnova štátu, ktorá by mala vniesť viac stability aj do celého regiónu, sa však už začala. Práve na príklade Afganistanu Kavan demonštroval, že rozvoj a prosperita neexistujú bez mieru a stability. A naopak, že mier a stabilitu nemožno očakávať v oblasti zmietanej hospodárskymi a sociálnymi problémami. Veľa členov OSN právom pripomína, že v ďalšom rokovaní sa bude treba sústrediť na problémy chudoby, AIDS, životného prostredia a na nadviazanie na konferencie v Monterrey a Johannesburgu. Mimoriadne miesto v programe 57. zasadnutia VZ si preto získali i rokovania o novej iniciatíve OSN Nové partnerstvá pre rozvoj Afriky.