Význam OSN rastie s globalizáciou
Jan Kavan
Narodil sa 10. septembra 1946 v Londýne, študoval žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej. Zo štúdií ho vylúčili pre angažovanosť v radikálnom študentskom hnutí. V roku 1969 emigroval do Veľkej Británie, kde vyštudoval medzinárodné vzťahy na London School of Economics and Political Science (1974). Z Británie organizoval distribúciu literatúry zakázanej v ČSSR a zahraničných diel disidentských autorov. V rokoch 1974 až 1990 pracoval ako riaditeľ tlačovej agentúry Palach Press. Po návrate do vlasti bol v roku 1990 za Občianske fórum kooptovaný do Federálneho zhromaždenia. Ako federálny poslanec pôsobil i v rokoch 1990-1992. V roku 1996 ho zvolili za senátora za ČSSD. V rokoch 1998 až 2002 zastával post ministra zahraničných vecí Zemanovej vlády, od roku 2000 i vicepremiéra. Za predsedu 57. zasadnutia VZ OSN ho zvolili 8. júla 2002. Funkcie sa oficiálne ujal 10. septembra. V roku 1967 vstúpil do KSČ – vzápätí ho vylúčili. Členom Labour Party bol v rokoch 1982 až 1990. Od roku 1993 je členom ČSSD. Je podpredsedom Výboru pre strednú a východnú Európu Socialistickej internacionály. Je ženatý, má štyri deti. Ako hodnotíte súčasnú Organizáciu Spojených národov? – OSN je najväčšia svetová organizácia, ktorá združuje 189 krajín. Koncom septembra bude mať už 191 členských štátov. Najväčšie exekutívne právomoci má Bezpečnostná rada, ale najvširšie demokratické fórum je Valné zhromaždenie OSN. Medzinárodné spoločenstvo v súčasnosti čelí mnohým výzvam, ktoré so sebou prináša proces globalizácie, rozvoj komunikačných a informačných technológií a stagnácia či pokles medzinárodnej spolupráce. Súbežne s postupujúcimi zmenami sveta, v ktorom žijeme, musia jednotlivé štáty neraz prispôsobovať svoju politiku a vzájomnú spoluprácu prostredníctvom medzinárodných organizácií. Voči týmto výzvam nie je imúnna ani OSN. Musí reagovať na požiadavky udržania mieru a stability, zaistenia udržateľného rozvoja, ochrany životného prostredia a v neposlednom rade i zachovania kultúrnej pestrosti svetového dedičstva. Jednotné svetové organizácie schopné dosiahnuť konsenzus v mnohých problematických otázkach sú naďalej potrebné. Musia sa však naučiť čeliť výzvam, ktoré pred ne stavia súčasný vývoj. Význam OSN ako jedinej univerzálnej organizácie rastie spolu s prehlbujúcim sa procesom globalizácie. Druhou otázkou je, či svoje funkcie plní efektívne. A tu si musíme priznať, že treba veľa zdokonaliť. Aké miesto zaujíma OSN v súčasnom svete? – Jej poslaním ako celosvetovej organizácie je udržovanie mieru a bezpečnosti a podpora medzinárodnej spolupráce. OSN je jediným fórom vytvárajúcim všetkým štátom sveta permanentnú možnosť vyjadrovať sa k aktuálnym problémom, diskutovať o globálnych otázkach celosvetového významu, nachádzať prijateľné riešenia a prijímať príslušné odporúčania a záväzky. Počas 57. zasadnutia Valného zhromaždenia, ktorému mám tú česť predsedať, budú prijatí ďalší dvaja členovia – Švajčiarsko a Východný Timor. Ich prijímanie je symbolické a svedčí o významnej úlohe, ktorú OSN v súčasnom svete hrá. Oba štáty sa svojou ekonomickou a sociálnou situáciou nachádzajú na opačných póloch spektra krajín sveta. Žiadajú o prijatie do OSN na základe diametrálne odlišnej cesty. Oba však hľadajú porozumenie v globalizovanom svete, ktorý so sebou nesie spoločnú zodpovednosť za vývoj sveta, ale aj pomoc v prípade núdze. V období po teroristických útokoch z 11. septembra 2001 sa viac ako inokedy dostala do popredia revitalizácia myšlienok, s ktorými bola OSN zakladaná – t.j. zaistenie medzinárodného mieru a bezpečnosti, rozvíjanie priateľských vzťahov medzi národmi založených na rešpektovaní zásad rovnoprávnosti a práva na sebaurčenie národov a spolupráca pri riešení medzinárodných ekonomických, sociálnych, kultúrnych a humanitárnych otázok a pri podporovaní ľudských práv a základných slobôd. Problematikou mieru a bezpečnosti sa zaoberá predovšetkým Bezpečnostná rada OSN, ale v mnohých ohľadoch sa dotýka aj práce Valného zhromaždenia, Hospodárskej a sociálnej rady a ďalších orgánov a organizácií OSN. Rastúca chudoba, pretrvávajúca rozsiahla negramotnosť a nefunkčná či nedemokratická vláda sú častými príčinami vzniku konfliktov. Som presvedčený, že extrémna chudoba je jedna z významných ingrediencií, ktoré v kombinácii s dlho neriešenými politickými konfliktmi, pocitmi beznádeje, bezmocného hnevu a frustrácie môžu vytvoriť živú pôdu pre podporu medzinárodného terorizmu. OSN má všetky predpoklady, aby sa zaoberala existujúcimi problémami komplexne. Valné zhromaždenie môže prispieť k zabráneniu vzniku potenciálnych ohnísk konfliktov. Je preto pochopiteľné, že toto úsilie patrí medzi hlavné priority českého predsedníctva. Do nášho plánu sa premieta aj zámer realizácie záverov monterreyského konsenzu z minulého roka a kľúčových článkov Deklarácie tisícročia z roku 2000, ktorých terčom je chudoba, rastúca priepasť medzi vyspelým svetom a rozvojovými krajinami. Cesta k prevencii konfliktov, k väčšej stabilite a mieru vedie práve tade. Ale vo svete sa stále bojuje. Čo by mala OSN urobiť, aby boje prestali? – Problematikou udržovania mieru a bezpečnosti sa zaoberá tak Valné zhromaždenie (VZ), ako aj Bezpečnostná rada (BR). Zatiaľ čo sa BR koncentruje prevažne na aktuálne konflikty, ich priebeh a možnosti riešenia, VZ sa zaoberá otázkami mieru a bezpečnosti vo všeobecnejšej polohe, posudzuje problémy v ich súvislostiach a v dlhodobejšej perspektíve. Na základe rozpravy potom prijíma rezolúcie so všeobecnejšími odporúčaniami, veľakrát však s konkrétnymi praktickými dôsledkami. Príkladom môže byť rezolúcia o boji proti terorizmu, ktorá sa prijala bezprostredne po 11. septembri a významne prispela k vytvoreniu mnohonárodnej koalície v boji proti medzinárodnému terorizmu. OSN sa v posledných rokoch usiluje o zmenu prístupu k vojenským konfliktom. Zatiaľ čo v minulosti bol prístup OSN vo väčšine prípadov charakteristický zásahom až po vypuknutí konfliktu, v súčasnosti sa kladie dôraz na preventívne akcie, ktoré by mali vzniku konfliktu zabrániť. Úspešné preventívne akcie výrazne znižujú rozsah civilných obetí potenciálnych konfliktov, materiálnych škôd spôsobených vojnou, poskytujú lepšie východiskové podmienky na urovnanie sporu a sú oveľa menej finančne náročné. Nevyhnutnosť rozvoja konceptu prevencie konfliktov a úlohy, ktorú tu môže OSN zohrať, sa prejavila počas 90. rokov, keď došlo k vzniku značného počtu subregionálnych a miestnych konfliktov, ktorých obeťami sa stali predovšetkým civilisti. K rozvoju myšlienky prispel najmä generálny tajomník Kofi Annan. Ten na naliehavosť prevencie konfliktov poukázal v správe Summit tisícročia. V minulom roku vypracoval i zvláštnu Správu k prevencii ozbrojených konfliktov a predkladá jednotlivým zložkám OSN konkrétne odporúčania. Teraz sa na pôde OSN prerokováva návrh rezolúcie, ktorá sa zaoberá práve prevenciou ozbrojených konfliktov a obsahuje i mechanizmy ich predchádzania, počítajúc aktívnym zapojením OSN. České predsedníctvo považuje prevenciu konfliktov za jednu zo svojich hlavných priorít. Spomenuli ste priority. Čo obsahuje programové vyhlásenie českého predsedníctva? – České predsedníctvo sa usiluje o zlepšenie kontaktov a spolupráce medzi hlavnými orgánmi OSN, najmä medzi Valným zhromaždením, Bezpečnostnou radou a Hospodárskou a sociálnou radou (HSR). Doterajšia prax viac-menej izolovanej práce jednotlivých orgánov s minimom vzájomného informovania nie je zdravá. Preto budeme iniciovať pravidelné neformálne schôdzky predsedov VZ, BR a HSR s generálnym tajomníkom Kofi Annanom. Za veľmi významné považujeme podobné schôdzky i s predstaviteľmi brettonwoodskych inštitúcií (Svetová banka a Medzinárodný menový fond). Už zmienená Deklarácia tisícročia celkom novým spôsobom definuje úlohu OSN v 21. storočí. Jej súčasťou sú i takzvané rozvojové ciele (Millennium Declaration Development Goals). K ich plneniu sa zaviazali jednotlivé členské štáty OSN. Ide najmä o otázky boja proti chudobe, poskytnutia možností všeobecného základného vzdelania, boja proti HIV/AIDS, malárii a iným nebezpečným chorobám a ďalšie. Splniť by sa mali väčšinou do roku 2015. Najdôležitejšie pre ďalšiu medzinárodnú spoluprácu však je, že rozvojové ciele Deklarácie tisícročia dosiahli všeobecné uznanie a stali sa kľúčovou úlohou nielen pre systém OSN, ale aj pre brettonwoodske inštitúcie, regionálne rozvojové banky a iné medzinárodné organizácie. Okrem prehĺbenia spolupráce medzi OSN, brettonwoodskymi inštitúciami a ďalšími kľúčovými hráčmi na medzinárodnej scéne, ktorá sa v posledných rokoch začala úspešne rozvíjať, je významná nová ústretovosť OSN voči nevládnym subjektom i voči spolupráci s podnikateľským sektorom. Záujem o túto spoluprácu som si nemohol nevšimnúť na summite v mexickom Monterrey, na ktorom som sa zúčastnil minulý rok na jeseň. V súvislosti s naštartovaním týchto procesov sa hovorí o reforme OSN... – Reformné návrhy uskutočňuje OSN celé 90. roky. Prvé reformné opatrenia navrhol už generálny tajomník Butrus Butrus Ghálí. K skutočne zásadnej reforme sa prikročilo až na základe dokumentu generálneho tajomníka Kofi Annana Obnova OSN: program reformy, ktorý priniesol komplexnú predstavu o reforme organizácie. Veľa z navrhnutých reformných opatrení sa už realizovalo. Priniesli značné úspory v rozpočtových výdavkoch, vyššiu efektívnosť a zjednodušenie štruktúry organizácie. Ešte však veľa zostáva na presadenie a uvedenie do praxe. Rád by som pripomenul Záverečnú deklaráciu Summitu tisícročia, ktorá si kladie ambiciózne ciele vo všetkých oblastiach práce organizácie a na ňu nadväzujúcu tzv. Road Map, ktorá určila konkrétne postupy, ako tieto ciele dosiahnuť. Teraz sa pracuje na dokončení dokumentu, ktorý má obsahovať návrh opatrenia na zvýšenie efektívnosti práce sekretariátu OSN. Prerokuje sa počas českého predsedníctva. Zvýšenú pozornosť chceme venovať i ďalším dvom významným krokom – reforme Bezpečnostnej rady a revitalizácii Valného zhromaždenia. Na oboch problémoch pracujú pracovné skupiny. V oboch prípadoch stojí v ich čele predseda Valného zhromaždenia. Chcete odstrániť formalizmus z práce VZ, o ktorom sa hovorí v kuloároch? – V oblasti revitalizácie Valného zhromaždenia bude české predsedníctvo nadväzovať tak na prácu Hariho Holkeriho, fínskeho predsedu 55. zasadnutia, ktorý významne prispel k zjednodušeniu práce VZ, ako aj na úsilie doterajšieho kórejského predsedníctva. Výsledkom tohtoročných rokovaní bolo prijatie rezolúcie, ktorá zavádza voľbu predsedu VZ s časovým predstihom a zabezpečuje tak kontinuitu a plynulé odovzdávanie tejto funkcie. Našou úlohou bude urobiť prácu VZ dynamickejšou, lepšie organizovanou a efektívnejšou. Ide najmä o organizáciu agendy Valného zhromaždenia a spôsob jej prerokovávania. Dávame prednosť interaktívnym diskusiám pred čítaním oficiálnych stanovísk. Budeme presadzovať racionálne rozdelenie práce medzi plénom (v ktorom zasadajú všetci delegáti) a výbormi i zavádzanie nových informačných technológií. Už pred faktickým prevzatím funkcie sa nášmu tímu podarilo dosiahnuť, aby sekretariát prvýkrát v histórii OSN pripravil program celého jesenného zasadania. Body s podobnou alebo nadväzujúcou problematikou sú v ňom vecne sústredené. To nám umožní zorganizovať spoločnú rozpravu k niekoľkým spolu súvisiacim otázkam. Mohlo by to viesť i k nahradeniu mimoriadnych a nákladných tematických konferencií. Významným politikom a odborníkom členských štátov by to umožnilo zúčastniť sa na práci VZ. Politicky pálčivým problémom je však reforma Bezpečnostnej rady... – Činnosť pracovnej skupiny k reforme BR zahŕňa rozhodovacie otázky, vrátane práva veta, rozšírenie členstva v kategórii stálych i nestálych členov, pracovné metódy BR a transparentnosť jej práce. Štruktúra členstva Bezpečnostnej rady odráža výsledok druhej svetovej vojny a nie súčasnú reálnu geopolitickú váhu mnohých krajín sveta. Preto je rozšírenie členstva rady mottom jej reformy. Základnou otázkou však zostáva, či rozšíriť BR v oboch kategóriách, alebo sa obmedziť len na kategóriu nestálych členov, a aký by mal byť celkový počet jej členov. Na tom sa členské štáty nevedia zhodnúť. Veľkým úspechom českého predsedníctva by bolo dosiahnutie konsenzu o potrebe zvýšenia počtu stálych a nestálych členov BR. Ďalšou nesmierne citlivou otázkou je právo veta. Veto, samozrejme, dáva stálym členom BR nadštandardné právomoci. Jeho zrušenie by nastolilo spravodlivejší a demokratickejší charakter rozhodovacieho procesu. Možnosť, že by sa ktorýkoľvek zo stálych členov vzdal práva veta, je však nerealistická. Východiskom by mohlo byť určité – dobrovoľné – zrieknutie sa práva veta alebo formálne vymedzenie procedurálnych otázok, na ktoré by sa veto neaplikovalo. Práca reformnej skupiny je však veľmi ťažká, pretože ide o otvorenú skupinu, ktorej členmi sú všetky členské štáty. Pri súčasnom rozložení síl a za podmienky, že akékoľvek rozhodnutia v súvislosti s reformou BR sa musia prijať konsenzom, sa zdá akýkoľvek posun takmer nemožný. Tohtoročné rokovanie pod vedením kórejského predsedníctva sa sústredilo najmä na procedurálne aspekty a neprinieslo nijaký posun v obsahových otázkach. České predsedníctvo sa usiluje dodať práci skupiny nový impulz, k čomu by mohlo prispieť i desiate jubileum jej činnosti. Ako to chcete dosiahnuť? – Zásadným faktorom pre úspech reformných návrhov je predovšetkým politická vôľa jednotlivých členských štátov. Vo všetkých reformných oblastiach je veľa dobrých návrhov na stole, ale doteraz sa realizovali len tie, ktoré získali podporu všetkých členských štátov OSN. Úspech reformy závisí nielen od dobrých myšlienok a konštruktívnych riešení, ale tiež a predovšetkým od schopnosti predsedu VZ presvedčiť členské štáty, aby sa dohodli. Bude samozrejme záležať na autorite predsedu VZ i na jeho diplomatických schopnostiach. Plánujeme organizovať neformálne konzultácie členských štátov, schôdzky vplyvných delegátov, predstaviteľov rozličných regionálnych a záujmových skupín, sprostredkovávať a vysvetľovať protichodné stanoviská, hľadať kompromisné riešenia, presviedčať a získavať podporu pre žiaduce rozhodnutia. Mimochodom, takýto aktívny prístup sa očakáva od predsedu vo všetkých problematických bodoch programu VZ, t.j. tých, kde sa členské krajiny nemôžu z rôznych dôvodov dohodnúť na znení rezolúcie alebo rozhodnutia. Otázka reformy je len jedna z nich. A špecializované agentúry OSN ako UNICEF, UNESCO a podobne? – Špecializované agentúry sú zvláštnou skupinou relatívne samostatných organizácií, ktoré majú veľmi špecifický odborný mandát. Ich činnosť riadi vlastný riadiaci orgán, ktorý sa skladá vždy zo zástupcov členských štátov, nie VZ OSN. Väzba špecializovaných agentúr na činnosť VZ je veľmi voľná a k spolupráci dochádza len pri prípadnom rokovaní o spoločnej problematike. VZ sa nezaoberá hodnotením ich činnosti ani efektívnosťou týchto agentúr. Ako hodnotíte vytvorenie Medzinárodného trestného tribunálu? – Veľmi pozitívne. Medzinárodný trestný súd (International Criminal Court, ICC) je historicky prvým stálym medzinárodným trestným súdom s univerzálnou jurisdikciou vo vzťahu k zločinom zakotveným v tzv. Rímskom štatúte Medzinárodného trestného súdu, t.j. voči zločinom proti ľudskosti, vojnovým zločinom, zločinom genocídy a zločinom agresie. Rímsky štatút bol prijatý 17. júla 1998 na Rímskej diplomatickej konferencii. V súlade s čl. 112 vstúpil do platnosti 1. júla 2002. K 12. júlu 2002 bolo zmluvnou stranou Rímskeho štatútu už 76 štátov. ČR ho podpísala už 14. apríla 1999, no doteraz neratifikovala. Poslanecká snemovňa totiž odmietla prijať novelu ústavy, ktorá je potrebná na to, aby ČR bola schopná plniť záväzky vyplývajúce z jeho prijatia. Som však optimistický, lebo podpora ICC je zakotvená i vo vládnej koaličnej dohode. Dúfam, že potrebu tohto súdu pochopí i KSČM a ODS. Samozrejme si uvedomujem, že hoci ICC má plnú podporu napríklad celej Európskej únie či Kanady, tak kritické stanovisko voči nemu zaujali USA. Predpokladám, že sa USA budú usilovať uzavrieť čo najväčší počet bilaterálnych dohôd, ktoré vyjmú amerických príslušníkov ozbrojených síl z akejkoľvek jurisdikcie súdu. Ako predseda VZ OSN sa pochopiteľne budem usilovať prispieť k nájdeniu riešenia prijateľného pre všetky strany. Máme záujem na spolupráci medzi OSN a USA. Bude kodifikovaná i medzinárodná legislatíva v širšom rozsahu, ako je dnešné medzinárodne právo – napr. medzinárodný trestný, obchodný a pracovný zákonník, globálne daňové pravidlá či medzinárodné zákony na ochranu prírody? – Myslím si, že sa nedá hovoriť o medzinárodnej legislatíve, kodifikácii medzinárodnej legislatívy, medzinárodnom zákonníku atď., pretože nič také neexistuje a pravdepodobne ani existovať nebude. Samotný pojem akéhokoľvek medzinárodného zákona je nezmyselný, keďže zákon nie je prameňom medzinárodného práva. Čo existuje a rozvíja sa, je kodifikácia medzinárodného práva. Tá prebieha, ale jej produktom nebude medzinárodný trestný zákonník, ktorý by obsahoval register trestných činov, tresty, ktoré sa za ich spáchanie uložia, a podobné ustanovenia, známe z vnútroštátneho práva. Výsledkom kodifikácie môže byť napr. Kódex zločinov proti mieru a bezpečnosti ľudstva. V oblasti pracovného práva už existuje systém zmlúv Medzinárodnej organizácie práce. V oblasti ochrany životného prostredia existuje veľké množstvo medzinárodných zmlúv a konvencií, ktoré upravujú záväzky štátov v oblasti ochrany životného prostredia. Možno predpokladať, že i v budúcnosti budú vznikať zmluvy. No vždy bude záležať na štátoch ako zvrchovaných subjektoch medzinárodného práva, či sa stanú ich zmluvnou stranou. Ako tu môže pomôcť OSN? – Článok 13 odstavec 1a Charty OSN určuje Valnému zhromaždeniu OSN posilňovať pokrokový rozvoj medzinárodného práva a jeho kodifikáciu. Roky po druhej svetovej vojne sprevádzal optimizmus, pokiaľ ide o kodifikáciu medzinárodného práva. Pod patronátom VZ OSN sa zišlo niekoľko veľkolepých diplomatických konferencií a úspešne kodifikovali niektoré dôležité oblasti medzinárodného práva ako Viedenskú zmluvu o zmluvnom práve z roku 1969. Univerzálna účasť štátov na konferenciách a jednoznačné prijatie kodifikačných návrhov v záverečných hlasovaniach vzbudili predstavu, že sa medzinárodná zmluva stala priamym prostriedkom tvorby, zmien a rozvoja noriem všeobecného medzinárodného práva záväzného pre všetky štáty. V súčasnosti dochádza k určitému zreálneniu predstáv, ktoré sa dajú očakávať od kodifikácie medzinárodného práva. V súvislosti s rýchlym vývojom medzinárodných vzťahov začali vystupovať na povrch nevýhody strnulej úpravy v univerzálnych zmluvách, ktoré v niektorých prípadoch rýchlo zastarávajú. K zmenám zmlúv môže dôjsť len za formálne komplikovaných podmienok a v praxi sa takáto možnosť využíva minimálne. Proces prípravy zmlúv býva zdĺhavý, niekedy trvá dokonca aj desiatky rokov. Medzi schválením návrhu univerzálnej zmluvy a jej vstupom do platnosti uplynie aj desať i viac rokov. Okruh strán kodifikačných zmlúv nezriedka zostal prekvapivo nízky. Vysvetliť sa to dá aj tým, že schválený návrh predstavuje kompromis, ktorý vlastne neuspokojuje nikoho a nemotivuje k ratifikácii či k prístupu. A potom je tu problém vymáhania ich dodržovania... – Medzinárodné právo už pozná rozhodujúce a súdne orgány, ktoré vynášajú rozsudky, ale nemajú nijakú právomoc vynucovať ich splnenie. V súdnom konaní má vôľa zvrchovaných štátov – zmluvných strán opäť rozhodujúci význam, a to tak na založenie príslušnosti súdu, ako aj na začatie konania pred ním. Príkladom medzinárodného súdneho orgánu je napríklad Medzinárodný súdny dvor zriadený Chartou OSN, vami zmienený Medzinárodný trestný súd alebo súdne tribunály. Pri vynucovaní plnenia sa v prvom rade predpokladá, že štáty po tom, čo prijmú jurisdikciu medzinárodného súdneho orgánu, budú rešpektovať jeho rozhodnutie a budú tieto rozhodnutia plniť. V prípade, že to tak nie je, má medzinárodné právo opäť odlišné protriedky donútenia od práva vnútroštátneho. Štáty používajú na donútenie opatrenia rozličného charakteru. Ide napríklad o diplomatické opatrenia ako prerušenie diplomatických stykov, o opatrenia ekonomického charakteru, ako sú sankcie, komunikačného charakteru ako prerušenie dopravných stykov a podobne.
S hosťom SLOVA sa zhováral Martin Kunštek
