Držme palce gréckym demonštrantom

Grécko sa stalo pre Európu problémom. A nielen Grécko, ale aj Taliansko, Španielsko a Portugalsko. Pre tieto južné krajiny už dokonca vymysleli aj hanlivú prezývku v angličtine – PIGS (Portugal, Italy, Greece, Spain). Pigs ako prasatá.
Počet zobrazení: 1441
12-010-20_21-ilustracna foto-SITA AP Photo Marita Pappa-m.jpg

Grécko sa stalo pre Európu problémom. A nielen Grécko, ale aj Taliansko, Španielsko a Portugalsko. Pre tieto južné krajiny už dokonca vymysleli aj hanlivú prezývku v angličtine – PIGS (Portugal, Italy, Greece, Spain). Pigs ako prasatá. Prečo takéto škaredé označenie? Jednoducho preto, lebo tieto krajiny pre svoju nezodpovednú fiškálnu politiku dostali do ťažkostí celú eurozónu, ba celú Európsku úniu. A za všetko môžu Gréci, Taliani, Španieli či Portugalci. Zvykli si na štedré sociálne výdobytky a nie sú ochotní pristúpiť na rozpočtové škrty. Kto môže za problémy Akýkoľvek pokus vlády o ozdravenie verejných financií sabotujú veľkými demonštráciami, sociálnymi nepokojmi a hrozbami generálnych štrajkov. A na ich rozmaznanosť dopláca celá Európa. Najlepšie by bolo, ak by z eurozóny, či dokonca z únie čím skôr vypadli. Veď ak nedokážu byť zodpovední, nemajú v Európe čo hľadať. Iba nás všetkých ťahajú dolu... Takto nejako dnes mnohí Európania hľadia na južné štáty. Na demonštrácie a štrajky Grékov sa pozerajú s nepochopením. „Čo by ešte nechceli?“ pýtajú sa rozhorčene mnohí bežní Slováci, keď im naše „nestranné“ médiá podsúvajú manipulačné informácie o tom, aké úžasné sociálne benefity majú grécki zamestnanci. Nemali by sa však Slováci pýtať inak? Napríklad, prečo by sa ľudia práce nemali brániť proti asociálnym reformám? Prečo by mali Gréci súhlasiť s okresávaním sociál­neho štátu? Prečo by mali skákať od radosti, že im chce niekto zobrať sociálne výdobytky? Kapitalistov sa predsa nik nepýta, či si svoje ohromné zisky a nákladný životný štýl zaslúžia. Prečo by sme teda mali pochybovať o tom, či si svoje sociálne výdobytky zaslúžia grécki zamestnanci? Dokázali si ich vybojovať a dnes bojujú za to, aby im ich vláda nevzala. Zaslúžia si to, pretože nie sú naivní a vedia, že zadarmo im nikto nič nedá. Naivní sú skôr tí európski zamestnanci, ktorí ich sociálne protesty nepodporujú. Pretože rad príde aj na nich. Bojujú aj za Slovákov Každé jedno sociálne právo, ktorým dnes disponujú bežní zamestnanci v ktorejkoľvek európskej krajine, je výsledkom tvrdých sociálnych zápasov z minulosti. Každému sociálnemu benefitu predchádzali nátlakové akcie odborov, sociálnych hnutí, ľavicových aktivistov či zamestnancov. Ani jeden sociálny štát v Európe nevznikol z dobrosrdečnosti a veľkorysosti podnikateľov či politikov, ale iba vďaka tlakom zdola. Prečo si niekto myslí, že vyspelé demokratické spoločnosti sa dajú obrať o všetky sociálne výdobytky, ktoré si za desaťročia namáhavo vybojovali? Prečo si niekto myslí, že títo ľudia budú ticho sedieť doma, keď ich pripravujú o ich životnú úroveň, sociálne práva a ťažko vybojované benefity? Preto, že my by sme zrejme nevyšli do ulíc, ani keby sa vrátil feudalizmus a museli by sme opäť chodiť na panské, musia vari všetky európske národy slepo nasledovať rozhodnutia elít? Prečo si nik nevšíma, že Gréci dnes bojujú nielen za svoje, ale aj za naše práva, aj za náš životný štandard, aj za náš sociálny štát? Ak sa podarí „zlomiť“ Grékov, Talianov či Španielov, ktorí sa nikdy v histórii nebáli demonštrovať za svoje záujmy, nás, holúbkov zo Slovenska už pripravia o sociálne práva bez mihnutia oka. My sa totiž búriť nebudeme. Žiaľ, nemáme to veľmi vo zvyku. Ide o uhol pohľadu Z histórie Európy za posledných dvesto rokov vyplýva, že najlepšie sociálne podmienky majú tie krajiny, kde robotnícke hnutie dokázalo za svoje práva vyraziť do ulíc. Bez politického boja nevybojuje nikto nikdy nič. A čudovať sa dnes Grékom, že protestujú proti drakonickým opatreniam súčasnej vlády, to je prejav priam patogénnej subordinácie ľudí, ktorí nepochopiteľne zabúdajú na to, aké sú ich ekonomické záujmy. Radšej špekulujú nad tým, ako udržať maastrichtské kritériá a fiškálnu disciplínu. Akoby mali zamestnanci nejaký osobný záujem na vyrovnanom štátnom rozpočte. Akoby nám malo zo všetkého najviac záležať na tom, či nejaká nadnárodná korporácia nepríde o svoje zisky pre štrajk gréckych zamestnancov. Sme európski bankári, ministri financií, rozpočtoví analytici? Alebo sme bežní ľudia práce? Prečo by mal byť náš najvyšší cieľ fiškálna disciplína a ekonomická efektivita? Kto nám chce vnútiť tento uhol pohľadu? Kto si z nás robí bláznov? Sociálne systémy v rozklade Zamestnanci z celej Európy by mali Grékov podporovať. Namiesto toho na nich nadávajú. Potom sa však nemožno čudovať, že sociálne systémy v Európe sú v rozklade a kapitál si už môže mädliť ruky, že demontáž sociálneho štátu prebieha tak bezbolestne. Zisky korporácií rastú. Prečo by sa neradovali? To, že na úkor sociálnych práv zamestnancov, to nie je ich problém. Žiaľ, mnohí pracujúci ľudia doposiaľ nepochopili, že problém majú oni sami. Žijú ako robotníci, ale rozmýšľajú ako kapitalisti. Odpor voči protestom Grékov je príklad nepochopenia svojich vlastných záujmov. Naozaj nie je nič naivnejšie, ako sa dnes spájať so záujmami kapitálu a pravicových vlád a nadávať na gréckych ľavicových aktivistov. Možno si na túto naivitu spomenieme, keď budú o sociálne práva oberať aj pracujúcich ľudí na Slovensku. Ale potom už bude neskoro. Závidieť alebo obdivovať? Čoraz častejšie dnes počúvame o tom, akí sú Gréci či Taliani nevýkonní, ako obľubujú svoju siestu, ako sa im nechce robiť. Mnohí ľudia na Slovensku odrazu považujú ležérnosť Juhoeurópanov takmer za zločin proti ľudskosti. Akoby bol vinný ten, koho životným cieľom nie je drieť až do zbláznenia. Je naozaj zmyslom života, aby sme sa od rána do večera pachtili vo fabrikách, nosili si prácu domov, prežívali celé dni pod tlakom a v strese? Je naozaj také dôležité, aby sme práci obetovali celý svoj súkromný život? A kvôli čomu? Kvôli ziskom vlastníkov a „zlatým padákom“ manažérov? Veď kto je na tom lepšie? Tí, čo od „nevidím do nevidím“ robia iba preto, aby akcionári a manažéri veľkých korporácií vykazovali vyššie zisky, z ktorých zamestnanci dostanú len omrvinky? Alebo tí, ktorí nepodľahli germánskemu a anglosaskému „náboženstvu“ výkonnosti a disciplíny a vedia si aj dopriať oddych a pohodu? Nemali by sme sa už konečne odvrátiť od amerického „žijem, aby som pracoval“ a vrátiť sa k humanistickému „pracujem, aby som žil“? Juhoeurópske národy by pre nás nemali byť odstrašujúcim príkladom. Gréci či Taliani si svoje práva vážia a nedajú si skákať po hlavách. A každým svojím sociálnym protestom bojujú aj za to, aby v Európe nevznikol nebezpečný precedens v celej Európe: že si vlády jednotlivých štátov povedia, že globálnu ekonomickú krízu nechajú na pleciach bežných ľudí. Naozaj máme na Grékov nadávať? Radšej ich obdivujme. Doplácajú bežní smrteľníci Kapitál na krízu nedopláca. Má niekto pocit, že by po slovenských cestách jazdilo menej audín a mercedesov? Má niekto pocit, že by zbohatlíci a veľkí manažéri na krízu doplácali? Nie, na krízu doplácajú zamestnanci – prichádzajú o prácu, o svoje práva a sociálne istoty. Na Slovensku sa vláda, našťastie, rozhodla, že na krízu nebudú doplácať tí najviac zraniteľní. Grécka, paradoxne ľavicová, vláda sa rozhodla inak. A keď jej občania celkom prirodzene vyšli do ulíc protestovať, znamená to, že bežný Slovák má ich protesty odmietať? Kapitalizmus je v kríze. Bude ešte horšie. Práce bude menej, sociálnych práv bude postupne ubúdať, príjmy budú klesať. Možno nastal čas, aby ľudia konečne pochopili, že na tento proces nebudú doplácať v pozícii Slovákov, Grékov či Talianov, ale v pozícii zamestnancov a bežných ľudí, ktorí nevlastnia kapitál. Je najvyšší čas si opäť uvedomiť, že pracujúci ľudia majú svoje spoločné záujmy a ich hnev by sa mal obrátiť nie proti protestujúcim Grékom, ale voči upadajúcemu ekonomickému systému, ktorý bude musieť byť skôr či neskôr nahradený. Gréci dnes bojujú za našu budúcnosť. Ak tento boj prehrajú, časom to zabolí aj nás. Mali by sme im držať palce, nech si svoje sociálne výdobytky udržia. Lebo ich raz stratíme všetci. Autor je filozof a politológ

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984