Bašta verná Mečiarovi
Handlová je známa predovšetkým ťažbou hnedého uhlia. Pred rokom 1989 patrili baníci medzi tých, ktorí sa mali viac ako dobre. Po roku 1989 vyžijú len tak-tak, ako sa hovorí, od výplaty k výplate. Často sú živiteľmi rodiny iba oni, pretože ženy v mestečku nemajú veľké vyhliadky na zamestnanie, nie to ešte na dobre platené zamestnanie. Ak k tomu pridáme fakt, že bane raz zavrú, syndrómom optimizmu tu netrpí veľa občanov. A hoci tu nájdete supermarket (veď, kde ešte nie sú ), s ostatnými službami je to horšie. Čomu sa skutočne darí, to sú krčmy. Do Handlovej som dorazila v sobotu krátko popoludní. Rýchlo som si vzala občiansky preukaz a šla spraviť to, čo mal podľa mňa urobiť každý. Boli to moje druhé voľby. Tentoraz, napriek tomu, že som bola už dávno rozhodnutá, koho budem voliť, som do volebnej miestnosti vstupovala s menšou dušičkou ako pred štyrmi rokmi. Srdce mi bije vľavo, no podľa predvolebných výskumov sme boli v menšine. Nestihla som ani predložiť preukaz a už ma jedna mladá členka komisie oslovila menom: ,,Veronika Flochová.“ Najprv som nechápala, pretože do Handlovej už tak často nechodím a nie som zvyknutá, že pri pohľade na mňa ľuďom príde na um moje meno. Neskôr som si spomenula, že slečnu spoza stola poznám ešte z gymnaziálneho štúdia. Chcela som pristúpiť k pani, ktorá mi podávala kôpku volebných lístkov. Nebolo to však také jednoduché. V miestnosti sa nahromadilo veľa ľudí, tlačili sa na stôl, za ktorým sedela komisia. Na výzvu, aby odstúpili, vôbec nereagovali. Nakoniec sa mi do rúk dostali volebné lístky. Vyšla som spoza plenty, zalepenú obálku som zasunula do volebnej schránky. A mám to za sebou, pomyslela som si. Slečnu, ktorá má takú dobrú pamäť na mená a tváre, som si vzala bokom. Zaujímali ma postrehy z priebehu volieb. Nič nezvyčajné sa nestalo. Väčšina odvolila už v piatok. Prevahu mali starší. Večer som sa mala stretnúť so známymi v jednej z mnohých krčiem. Hneď ma zaujala skupinka mužov. Traja z nich sedeli v oblekoch, to sa tam často nevidí, a viedli reči o predbežných výsledkoch. Dvíhajúc poháriky pozerali na TA 3, síce bez zvuku, ale čísla nepustia. Časom začala intenzita ich hlasov stúpať, vyzeralo to na dramatické vyvrcholenie, a tak sme radšej zmenili lokál. Mladí sa vôbec nebavili o voľbách, ale o všeličom inom. Neboli to však reči optimistické. Na druhý deň na teletexte miestnej televízie uverejnili volebné výsledky. Prekvapenie sa nekonalo. Tak ako pred štyrmi rokmi aj tentoraz tu vyhralo Mečiarovo hnutie. Handlová je súčasťou Trenčianskeho kraja, baštou HZDS. Asi ňou ešte nejaký čas ostane. V poslednom čase sa tu zviditeľnili aj mládenci, od ktorých nejeden spoluobčan pocítil úder, prípadne niečo rozbili v miestnych podnikoch. Hlásia sa k hnutiu Skinheads. Zrejme aj vďaka nim PSNS získala 7,38 percenta. Inak zo 14 113 Handlovčanov oprávnených voliť využilo svoje právo 64,22 percenta. Po HZDS ako druhá strana skončil Smer, SDKÚ bola tretia, po nej nasledovala ANO, KSS a spomínaná PSNS. Aj tu úplne prepadla SDA (2,3) a SDĽ (1,7). Čoraz častejšie sa hovorí o konci éry mečiarizmu na Slovensku. Či to bude platiť aj v Handlovej, sa dozvieme zrejme až v najbližších parlamentných voľbách.
