Nedá sa stále stavať na zelenej lúke

V URBION-e, inštitúcii s dlhoročným renomé, pôsobili viacerí riadiaci pracovníci, ktorí zostali v povedomí širšej verejnosti a ktorí ovplyvnili vznik vlastnej tradície slovenského urbanizmu. Ktorého osobne si vážite najväčšmi? – Medzi tých najrenomovanejších nepochybne patrili profesor Rudolf Šteis, neskôr inžinier Pavol Zibrin či Ján Kuklica. To sú vari tri najslávnejšie osobnosti, ktoré ovplyvňovali stav a vývin slovenského urbanizmu.
Počet zobrazení: 1920

Jan Králik, vedúci bratislavského strediska URBION-u

Narodil sa 7. júla 1944 v Morkoviciach (neďaleko Kroměříža). Vysokoškolské štúdium absolvoval v roku 1969 na Lesníckej fakulte VŠZ v Brne. V územnom plánovaní pracuje od roku 1976 ako špecialista pre životné prostredie a ekológiu krajiny, spolupracoval na štúdiách ekologickej optimalizácie SVD Gabčíkovo a na vypracovaní metodických pokynov územného plánovania. Od roku 1994 pôsobí vo funkcii vedúceho bratislavského strediska URBION-u, ktoré je súčasťou Centra územného rozvoja Slovenskej agentúry životného prostredia v Banskej Bystrici. V URBION-e, inštitúcii s dlhoročným renomé, pôsobili viacerí riadiaci pracovníci, ktorí zostali v povedomí širšej verejnosti a ktorí ovplyvnili vznik vlastnej tradície slovenského urbanizmu. Ktorého osobne si vážite najväčšmi? – Medzi tých najrenomovanejších nepochybne patrili profesor Rudolf Šteis, neskôr inžinier Pavol Zibrin či Ján Kuklica. To sú vari tri najslávnejšie osobnosti, ktoré ovplyvňovali stav a vývin slovenského urbanizmu. Podľa ústavy má mať Slovensko ekologické hospodárstvo. Vznikla tak nová dispozícia pre správanie sa urbanistu ako opatrovateľa teritoriálneho základu, civilizačného dedičstva a kvality hospodárskych i stavebných aktivít. Do akej miery sa to odzrkadľuje na činnosti URBION-u? – Organizačne pôsobil na Slovensku až do roku 1994 samostatne. Patril pod vtedajšiu Slovenskú komisiu pre životné prostredie, vzápätí však nastalo obdobie ekologizácie územného plánovania a plánovania vôbec, ktoré má výrazný predstih pred ekonomizáciou hospodárstva. Prvého júla 1993 bola založená Slovenská agentúra životného prostredia a nás de facto už o pol roka začlenili do jej štruktúr. Najskôr vznikli oblastné pobočky, ktoré zabezpečovali informačný systém, pomoc a rozvoj spolupráce s miestnou samosprávou a štátnou správou. Ďalšou reorganizáciou sa vytvorili špecializované strediská a to najmä Centrum územného rozvoja. Tam sa začlenilo to, čo spadalo do pôsobnosti URBION-u. Avšak zároveň vzniklo aj Centrum ochrany prírody, ktoré sa v roku 2000 osamostatnilo ako štátna organizácia, ďalej Centrum odpadového hospodárstva, Centrum informatiky a monitoringu, Centrum vplyvov na životné prostredie. Tých centier je dnes viacero, a to Centrum odpadového hospodárstva a environmentálneho manažérstva, Centrum územného rozvoja, Centrum environmentálnej regionalizácie v Košiciach, Centrum environmentalistiky a informatiky a Centrum environmentálnej výchovy a propagácie v Banskej Bystrici, Centrum ochrany kultúrnej krajiny a prírodného dedičstva v Banskej Štiavnici a nedávno zriadili Centrum krajinného plánovania v Prešove. Sú však stanoviská týchto organizácií pre ostatných záväzné? To bol problém niekdajšieho SUPSOP-u v oblasti obnovy pamiatok. – Žiadajú nás o stanoviská – samosprávne orgány, štátna správa aj výrobné organizácie – k určitým aktivitám na území republiky. Tie sa však nie vždy využijú tak, ako by sme chceli. V skutočnosti, keď sa to niekomu hodí, tak berú naše postoje na vedomie, a keď sa im to nehodí, tak nás nerešpektujú. V tom spočíva závažný problém, pritom súčasná situácia si žiada záväznosť vyjadrení štátu a zároveň aj jasné vymedzenie kompetencií. Treba si teda vyjasniť pôsobnosť agentúry a jej kompetencie. Napriek tomu i vďaka terajšiemu pôsobeniu URBION-u badať odborný prístup k správaniu sa stavebníka alebo rozporne podnikavých štruktúr. – Investorské zámery sa niekedy realizujú a neschváli sa celkový územný plán konkrétnej obce alebo mesta. V prípade územných plánov zóny – a to bez ohľadu na jej charakter, či teda ide o hospodársku alebo o obytnú zónu – náš názor berú do úvahy v dostatočnej miere. Ale v ostatných aktivitách, ktoré sa týkajú výstavby komunikácií, zástavby, uličných, susedských vzťahov alebo rozporov, nie je až taký výrazný. Stretávame sa aj s tým, že niektoré veci, a to i v environmente, sa obchádzajú a naše stanovisko nie je záväzné tak, ako by sme si predstavovali. Samozrejme, usilujeme sa, aby sme stanoviská nerobili sterilne, a teda aby neboli úplne zakazujúce. V tvorbe krajiny sa dá vždy nájsť kompromis. Pochopiteľne, ak to nie je územie, ktoré je záväzne legislatívne chránené. Aké sú vaše aktivity v otázke priemyselných parkov? – Agentúra spoločne s firmou ENVIGEO spracovala Vyhľadávaciu štúdiu priemyselných parkov ako podklad dotýkajúci sa celého Slovenska. Spracovali sme tiež dotazníkovú akciu, na základe ktorej sme získali vyše 600 záujemcov. Išlo o obce a mestá najmä z hľadiska ich ponuky a záujmu. Predstavu o priemyselnom parku má však každá samospráva inú, keďže sa tam vyskytujú plochy od jedného až do stoviek hektárov a nie všetky sú vhodné. Čo ma veľmi mrzí, sú zväčša na zelenej lúke. Pritom je u nás k dispozícii dosť areálov starých nefungujúcich výrob, a to nielen priemyselných, ktoré sme v URBION-e spracovávali v rokoch 1986 až 1988. Celý materiál je zachovaný. Máme kompletnú pasportizáciu, na báze ktorej sme zdokladovali, že okrem prihlásených 600 parkov vieme zhruba vytypovať potenciálne plochy týchto zón, kde je navyše k dispozícii kompletná infraštruktúra. Možno si predstaviť, o akú hodnotu budúcich investorských a stavebných aktivít tu ide. Ministerstvo hospodárstva SR je dostatočne aktívne vo využívaní takýchto pokladov? – Rokovali sme aj so sekciou, ktorej to na ministerstve hospodárstva prislúcha. Pochopiteľne, nemôžeme to poskytnúť my, ale je na Ministerstve životného prostredia SR. My chceme v tejto úlohe pokračovať, najmä vo vyhodnocovaní už existujúcich územno-výrobných zoskupení. Pretože niektoré sú funkčné, iné krachujú, a sú k dispozícii tiež opustené areály poľnohospodárskych družstiev a štátnych majetkov. Všetko toto je nesporne významný potenciál pre budovanie priemyselných parkov. Takže nechcete, aby sa konalo na úkor krajinného územia? – Nechcem, pretože, žiaľ, väčšina investorov uvažuje tak, ako sa to stáva aj v okolitých krajinách: Príde zahraničný podnikateľ a chce výlučne zelenú lúku. Všetko si vybuduje, dostane prázdniny na desať rokov a po desiatich rokoch sa nám poďakuje a zmizne. Zásadne takéto spôsoby odmietate? – Nie som za to, aby všetky takéto lokality boli na zelenej lúke. V prvom rade treba využiť tzv. hnedé plochy. A tam musí vláda jednoznačne povedať, je to plocha. kde sú k dispozícii vstupné predpoklady budovania priemyselného parku. Môžu tam byť hoci nevyhovujúce haly alebo infraštruktúra, ktorú treba opraviť. Môže tam byť aj stará environmentálna záťaž, no dávame to za korunu a do toho investujte predovšetkým. Alebo naopak, štát tam investuje, upraví to, no potom to treba zaplatiť. Ak sa však v súčasnom období ide do zelenej plochy, tak aj v návrhu zákona sa hovorí, že je nevyhnutný príspevok na uhradenie vyňatia z poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Ak teda štát takto prispeje, patrí sa, aby sa mu investícia aj vrátila. Nekonáte teda na úkor prírody? – Presne tak, veď je to vlastne tiež zásah do prírody, ochudobňovanie prírodného prostredia a sú to zároveň i zábery poľnohospodárskej pôdy. Deje sa tak najmä v tých oblastiach, kde nejde o prvotriednu bonitu alebo inú kvalitnú pôdu, ale dá sa využiť na iné činnosti. Súčasťou celého materiálu bude v ďalších krokoch aj environmentálne vyhodnotenie týchto lokalít. To znamená, že spracujeme kompletný monitoring infraštruktúry, kvality životného prostredia, nadväznosti na všetky ďalšie činnosti a tradície v tom území a spracujeme environmentálny zámer. Povieme teda, že lokalita vyhovuje z environmentálneho hľadiska a vyhovuje, či nevyhovuje aj uvažovaným, respektíve určitým činnostiam. To skráti proces schvaľovania lokality pre vybudovanie priemyselného parku. Čo by pomohlo výraznejšej efektívnosti práce, optimálnemu postaveniu urbanizmu v súčasných pomeroch? – URBION ako zložka Slovenskej agentúry životného prostredia nemá v súčasnom období projektové oprávnenie. To znamená, že nespracúva projekty územných plánov sídiel, miest a obcí alebo zón. Slovenskému urbanizmu by prospelo, keby sa zriadil Inštitút urbanizmu a územného plánovania tak, ako sa Slovenská republika k tomu zaviazala v HABITAT-e II v roku 1996. Považujete za vhodné komercializovať tieto činnosti na báze sprostredkovateľskej praxe a podnikateľskej samostatnosti autorov ako spracovateľov projektov? – Áno. Treba vytvoriť spomínaný inštitút, ktorý to bude metodicky usmerňovať. Všetky záujmy štátu na území, ktoré si potrebuje ochrániť, by mal spracovávať tento inštitút. Pretože sú kvalitné a menej kvalitné organizácie, ktoré v súčasnosti spracúvajú územné plány a nie všetky spĺňajú najmä tie podmienky, ktoré sú dané metodickými usmerneniami. Stredisko URBION spracovávalo metodiku pre veľký územný celok, Centrum územného rozvoja v Banskej Bystrici metodiku pre územný plán zóny a Košice metodiku pre územný plán obce. Takže metodicky sú tieto veci pripravené. Samozrejme, treba to všetko overiť. Veľké územné celky sa overovali pred niekoľkými rokmi pri riešení problematiky veľkých územných celkov. Kto by však mal byť investorom? Obce, mestá, kraje alebo štátna správa? – Investormi by mali byť nové územné regióny, ktoré vznikli, respektíve sa vytvoria, a, samozrejme, tiež združenia obcí, pretože štát by mal iba čiastočne zasiahnuť do toho, čo chce samospráva. Teda mal by si uplatňovať svoje právo v území. Prakticky ide o to, aby si mestá a obce zinvestovali predstavu o svojej budúcnosti? – Áno, to ostatné si musí obec premietnuť sama. Pochopiteľne, nesmie dôjsť k tomu, že sa z komerčných dôvodov presadí čosi, čo je v rozpore s predstavou o územnom usporiadaní sídla, obce a ich trvalo udržateľného rozvoja. Ono to niekedy vyzerá, že sa každý oháňa trvalo udržateľným rozvojom, ale to je základná vízia, na ktorej treba stavať. Pokiaľ sa územné a regionálne plánovanie nebude vyvíjať v súlade s environmentálnym a ekologickým plánovaním, ťažko sa dosiahne rovnováha a vyváženosť v krajine. Vidíme to v mestách, aj v Bratislave, kde nám postupne mizne zeleň. Vyskytli sa v tomto smere vo vašej práci v poslednom čase dajaké závažnejšie problémy? – Robili sme environmentálne štúdie na jednotlivé lokality, ktoré by mali byť predmetom zástavby, a to viac-menej obytnej zástavby, ale tiež aktivít vo vzťahu k agroturistike. Teda lokality, ktoré sú v kontakte s veľkoplošnými územiami v chránenej krajinnej oblasti, ako sú národné parky a ich ochranné pásma. No konkrétne problémy alebo spory, ktoré by sa z toho vynímali tak, že by bolo výslovne došlo k porušeniu legislatívnych noriem, tak to sme dosiaľ nemali. Všetky stanoviská, ktoré sme robili, sa usilujeme koncipovať, veci posudzovať objektívne a naše rozhodnutia vždy koordinujeme so štátnou ochranou prírody. Ak by sa na vás obrátila niektorá z politických strán so zadaním, aby ste vypracovali napríklad projekt alternatívnych možností zamestnanosti obyvateľstva, podarilo by sa urobiť niečo podobného? – To nie je taká jednoduchá záležitosť, pretože vytvoriť nejakú sieť zamestnanosti, tam vstupuje viacero komponentov. Nielen pracovná sila a jej kvalita, ale aj možnosti toho územia, tradície v určitých výrobách a v neposlednej miere i environmentálna kvalita územia. Vaše materiály však tieto aspekty reflektovali... – Áno, dali by sa z nich vybrať všetky takéto veci. Samozrejme, v spolupráci s regionalistami, ekonómami a pracovníkmi štátnej ochrany prírody by sme vedeli takúto štúdiu spracovať. Takže odporúčate to všetko nanovo preštudovať, čerpať z týchto záväzných podnetov? – Určite, vo všetkých územnoplánovacích dokumentoch, najmä veľkých územných celkov, v konkrétnych štúdiách, stratégiách je množstvo podkladov. Ak sa človek do toho zahĺbi, nájde v nich veľa podnetov. Sú to mimoriadne závažné podklady? – Obsahujú takmer všetko o vývoji obyvateľstva, o vzdelanosti, priemyselných aktivitách, infraštruktúre, chránených územiach, možnostiach poľnohospodárstva a lesného hospodárstva. Vlastne je projekt intenzívneho rozvoja hospodárstva Slovenska už dávno načrtnutý? – To určite. Myslím si, že základom môže byť hoci aj Koncepcia územného rozvoja Slovenska, ktorá tvorí prienik jednotlivých rezortov a ich usporiadanosti v tom území. Hoci rezorty to nemajú veľmi rady a presadzujú svoje koncepcie, v tom území sa musíme všetci predsa len dohodnúť. Ak sa nedohodneme, tak ten, kto si niečo presadí, poškodí nielen ostatné rezorty a ich záujmy, ale i krajinu. A ide predsa o to, aby krajina prosperovala a naďalej nám umožňovala, aby sme ju využívali pre vlastnú potrebu. Teda nie aby sme ju exploatovali a zaťažovali tak, že bude znamenať ďalší Žiar nad Hronom, Jelšavu či iné podobné lokality. Čo by prospelo niekdajšiemu URBION-u, vašej súčasnej zložke územného plánovania v rámci Slovenskej agentúry životného prostredia, a to nielen inštitucionálne, organizačne, či dotačne? - Veľmi by prospelo, keby sa územný plán v agentúre, na ministerstve a na Slovensku vôbec považoval za jeden zo základných nástrojov usporiadania územia. Finančné prostriedky vložené do dobre spracovaného územného plánu sa nikdy nestrácajú. Ide o dobrú investíciu, ktorá sa zúročí v budúcich rokoch. A samozrejme prospeje každému občanovi, ako aj prírode.

zhováral sa Ladislav Skrak

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984