Matematika na Slovensku neplatí

Predstavme si niekoho, kto má zložiť reparát. Na prípravu mu zostávajú už iba necelé dva mesiace. Uvedomuje si svoju zodpovednosť a chce dobehnúť kamarátov. Preto logicky musí šturmovať. Takto nejako vyzerá aj príbeh Slovenska dnešných dní
Počet zobrazení: 1144

Predstavme si niekoho, kto má zložiť reparát. Na prípravu mu zostávajú už iba necelé dva mesiace. Uvedomuje si svoju zodpovednosť a chce dobehnúť kamarátov. Preto logicky musí šturmovať. Takto nejako vyzerá aj príbeh Slovenska dnešných dní. Rýchlosť, s akou sa štvorkoalícia SDKÚ/SMK/ KDH/ANO pustila do rokovania o podobe novej vlády je pre mnohých pozitívnym prekvapením. Ak zostaneme iba v stredoeurópskom rámci, tak pri porovnaní so zostavovaním Medgyessyho kabinetu v Maďarsku, či niekoľkomesačnej odysey rakúskeho kancelára Wolfganga Schüssela pred tromi rokmi sa javí počínanie Mikuláša Dzurindu a jeho partnerov ako bezprecedentné. „Štvorka“ však robí iba to, čo treba. Pražský summit NATO totiž klope na dvere. Tam už musí nová vláda zažiariť v plnom lesku. Handrkovanie sa o jednotlivé ministerské kreslá, napriek pozitívnym signálom od Severoatlantickej aliancie po voľbách, by pôsobilo rušivo. Prezidentova hra na čas Vcelku jednoznačnú situáciu sa v duchu spôsobov jemu vlastných pokúsil na chvíľu skomplikovať prezident Rudolf Schuster. Pre človeka s takým veľkým budovateľským a vizionárskym zápalom sú kompetencie zverené hlave štátu zjavne zväzujúce. Ústava však definuje úlohu prezidenta pri vzniku novej vlády veľmi stroho: ,,Predsedu vlády vymenúva a odvoláva prezident SR... Za predsedu vlády môže byť vymenovaný každý občan SR, ktorý je voliteľný do Národnej rady SR.“ Niet tu nijakej zmienky o tom, že to musí byť reprezentant najsilnejšieho politického subjektu, a nie je tu uvedený ani iný ,,návod na použitie“. Logika zákona káže, že hlava štátu sa bude správať tak, aby zabezpečila chod ústavných orgánov. A to sa dosiahne tým, že prezidentom vymenovaný premiér zostaví kabinet, ktorý dostane v parlamente dôveru. Minulý pondelok Mikuláš Dzurinda na schôdzke s prezidentom deklaroval, že budúca vláda má podporu 78 poslancov, teda väčšiny v parlamente, ale poverenie nedostal. A to napriek predchádzajúcim Schusterovým výrokom, že keď niekto príde s písomným dokladom, že má nadpolovičnú podporu v Národnej rade SR ,,tak potom prosím, môže začať rokovania o zostavení vlády“. Schuster sa takýmto spôsobom ešte pokúsil zamiešať karty. Je zrejmé, že bývalá vládna garnitúra nebola celkom podľa jeho gusta a na čele novej si želal vidieť niekoho iného, konkrétne Roberta Fica. Tento scenár však nevyšiel. Centristicko-pravicové zoskupenie vedomé si toho, že ako jediné je schopné vytvoriť nový kabinet, začalo s rokovaniami hneď po vyhlásení výsledkov volieb. Päťdňová lehota na vyjednávanie bola preto úplne zbytočná. Fico sám priznal odchod do opozície a s Mečiarom sa ani nik nestretol. Prezident napokon poveril Dzurindu zostavením vlády. Maďar nie, ani keby bol z Detvy Rokovania stredo-pravej koalície samozrejme nie sú prechádzkou po ružovom sade. Z kuloárov prenikli informácie, že pri obsadzovaní jednotlivých vládnych a parlamentných postov sa vedú tvrdé spory. Napokon lídri SDKÚ, SMK, KDH a ANO informovali verejnosť o rozdelení ministerstiev medzi jednotlivé strany podľa kľúča 6 – 4 – 3 – 3. Zatiaľ ešte nepadli konkrétne mená, ale určité kontúry sú načrtnuté. Jediné, s čím si môžeme byť istí, je to, že slovenskému parlamentu nebude predsedať Béla Bugár. Jednoduchou matematikou síce dospejeme k výsledku, že pokiaľ najsilnejšia strana obsadila funkciu premiéra, tak druhá v poradí by mala delegovať svojho zástupcu na čelo zákonodarného zboru. Táto matematika však na Slovensku momentálne neplatí. Predstava, že by príslušník národnostnej menšiny, ešte k tomu Maďar, šéfoval slovenskému parlamentu, je zatiaľ nestráviteľná nielen pre nacionalistov z opozície, ale aj pre ,,vládnych demokratov“. Tým však unikla jedna dôležitá maličkosť. Vďaka ostrakizácii svojho šéfa SMK získala oveľa lukratívnejšie posty, cez ktoré budú v nadchádzajúcich štyroch rokoch prúdiť miliardy z eurofondov. Rezorty životného prostredia, výstavby a regionálneho rozvoja a poľnohospodárstva ešte len získajú na svojej dôležitosti. A tak svoje rozhodnutie, ovplyvnené nacionalistickými predsudkami, môže ,,slovenský“ zvyšok koalície po čase tvrdo oľutovať. Koniec koncov, koľko bolo pred štyrmi rokmi rečí, keď mala SMK vstúpiť do vlády, a čo sa napokon stalo? Nič, iba sa ukázalo, že Bugár je schopný podpredseda parlamentu a László Miklós odborník v rezorte životného prostredia. Prečo teda budúca vláda, ak sú v nej skutoční demokrati nemohla urobiť ďalšie gesto búrajúce bariéry etnických predsudkov? Alebo sa drží Koncošovho výroku, že do určitých funkcií nemôžu byť vymenovaní Maďari, ,,aj keby boli z Detvy“? Otázniky ďalej vyvoláva nominácia Ľudovíta Kaníka na post ministra práce a sociálnych vecí, ako aj obsadenie ministerstva kultúry Alianciou nového občana. Pri prvom spomínanom ide o osobu ako takú, ktorá si tento ,,flek“ vyslúžila ako trafiku za stiahnutie kandidátky DS. Pri rezorte kultúry nejde o osobu Rudolfa Chmela, ktorý na poli slovenskej kultúry vykonal množstvo záslužnej práce, ale o subjekt, ktorý tento post získal. Pôsobenie televízneho produktu TV Markíza – strany ANO na tomto ministerstve môže mať také dôsledky, ako keď sa z capa stane záhradník. Už sa neviem dočkať novelizácií zákonov v mediálnej oblasti... a Pavol Rusko určite tiež.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984