Reklama
Reklama

Smädné detaily

My dbáme na detaily! Takto znel populárny slogan istého maďarského textilného podniku v osemdesiatych rokoch v pikantnom reklamnom spote budapeštianskej televízie. Detaily sú naozaj veľmi dôležité, kto by už o tom pochyboval. Detaily, hoci celkom mimohudobné, majú svoje miesto aj v našom hudobnom a koncertnom živote
Počet zobrazení: 1153

My dbáme na detaily! Takto znel populárny slogan istého maďarského textilného podniku v osemdesiatych rokoch v pikantnom reklamnom spote budapeštianskej televízie. Detaily sú naozaj veľmi dôležité, kto by už o tom pochyboval. Detaily, hoci celkom mimohudobné, majú svoje miesto aj v našom hudobnom a koncertnom živote. Zoberme si napríklad otázku možnosti občerstvenia pred, počas a po koncerte. Nik predsa od poslucháča nemôže chcieť, aby kaloricky hodnotnú hudobnú potravu konzumoval s prázdnym žalúdkom a so suchým hrdlom. Filharmonické bufety majú preto v hudobnej praxi všetkých čias nezastupiteľné miesto. Aj tie v Slovenskej filharmónii. Návštevník bratislavskej Reduty si môže hneď vybrať medzi viacerými možnosťami. Tí s tučnejšou peňaženkou a uprednostňovaním luxusného životného štýlu si môžu vo foyer dať šampanské. Tí ostatní sa môžu vybrať hore schodmi a pri balkónoch zatočiť doprava, do Filharmonického klubu. Toto obľúbené miesto vyrozprávania si koncertných dojmov a ostatných starostí (hudobníkmi, ale aj ich poslucháčmi) pred časom zmenilo svoj charakter i majiteľa. Nedávno sa v ňom konzumovalo za takzvané ľudové ceny: deci minerálky dve koruny, deci (dobrého) bieleho vína osem korún, deci ovocnej šťavy tri-štyri koruny. V jednoduchom, autentickom a prirodzenom prostredí s pekným výhľadom, v priestranných a príjemných priestoroch klubu, pri poháriku chutného vína sa dobre dávali na papier aj postrehy z práve doznievajúceho koncertu. To je však zrejme nenávratne preč. Noví majitelia sa rozhodli prestať prispôsobovať ceny nemajetnej klientele (s výnimkou kávy a čaju). Deci bieleho je odrazu za pätnásť korún, deci ovocnej šťavy za šesť, deci minerálky za štyri koruny. Písaniu kritík vo Filharmonickom klube odzvonilo... Ale klub aspoň naďalej existuje a utrápený, hoci fascinovaný poslucháč si môže dať v pauze prinajmenšom kafé. Túto možnosť návštevníci takej Moyzesovej siene pri Dunaji nemajú (ak si odmyslíme nápoj otáznej kvality z kávomatu). I tam sa diali veci: pred dvoma rokmi sieň dostala späť Filozofická fakulta UK. Jej úradníci vyhrabali akési hygienické predpisy a skromný bufet priamo pri šatni zrušili. Spôsobili tým vážnu trhlinu v kritickej reflexii najmä súčasnej hudby, pretože festival súčasnej hudby Melos-Étos sa odohráva prevažne v Moyzesovej sieni. Len si predstavte umoreného recenzenta, ako sa naložený náročnými intelektuálnymi „dobrodružstvami“ potáca z jedného koncertu na druhý a nemôže svoju unavenú myseľ osviežiť ani šálkou pressa. Potom má veru čo robiť, aby v šialenom slede prevratných hudobnofilozofických konklúzií náhodou nezadriemal. Pretože aj „kritik“ je len človek, aj keď možno nie všetci hudobníci s tým súhlasia. Veru, detaily sú dôležité. Prísť na koncert znamená určitý zabehnutý rituál, pri ktorom každá súčiastka „stroja“ má svoju nezastupiteľnú funkciu. Občerstvenie sme práve rozobrali. Pokračovanie hádam nabudúce.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.
CAPTCHA
This question is for testing whether or not you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama