Austin Powers po tretíkrát

V Hollywoode platí nepísané pravidlo: Keď má nejaký film finančný úspech, je okamžite priam nevyhnutné uvažovať o jeho pokračovaní. Pokračovanie sa už dopredu vyrába s úmyslom zarobiť čo najviac peňazí (najlepšie aspoň dvojnásobok). Pri takýchto štúdiových kalkuláciách však často utrpí celková kvalita produkovaného diela
Počet zobrazení: 870

V Hollywoode platí nepísané pravidlo: Keď má nejaký film finančný úspech, je okamžite priam nevyhnutné uvažovať o jeho pokračovaní. Pokračovanie sa už dopredu vyrába s úmyslom zarobiť čo najviac peňazí (najlepšie aspoň dvojnásobok). Pri takýchto štúdiových kalkuláciách však často utrpí celková kvalita produkovaného diela. Obeťou tohto pravidla sa stalo aj zatiaľ posledné pokračovanie série filmov o britskom tajnom agentovi Austinovi Powersovi (podoba s Jamesom Bondom nie je vôbec náhodná). Pod výtvor tejto obskúrnej postavy sa podpísal predovšetkým americký komik Mike Myers. Ten v roku 1997 nakrútil prvý diel (dnes už trilógie) nazvaný Austin Powers: Intenational Man of Mystery, u nás uvedený pod distribučným názvom Špionátor. Myers mal vtedy za sebou prácu v americkej zábavnej šou televízie NBC Staurday Night Live. Táto kultová šou ovplyvňuje tvár amerického humoru od roku 1975. Tu začínala väčšina komikov, ktorí sa neskôr uplatnili v Hollywoode. Okrem iných tu začínali napríklad Eddie Murphy, Adam Sandler alebo Dan Aykroyd a John Belushi, ktorí neskôr vytvorili legendárnych Blues Brothers. Podobne tu komediálne rástol aj Myers. Mimo USA sa preslávil spolu s kolegom Danom Carveym, s ktorým vytvoril dvojicu tínedžerov zo chicagského predmestia vo filme Waynov svet. Recyklovaná tretia časť Pri realizácii tretieho pokračovania Austina Powersa sa Mike Myers opäť zišiel s režisérom Jayom Roachom. Ako to už teda v Hollywoode býva, každé povinné pokračovanie úspešných titulov väčšinou kvalitatívne postupne degeneruje, a to nepriamou úmerou: čím väčšie číslo, tým nižšia kvalita. Austin Powers v zlatom úde taktiež trpí na tento nevyliečiteľný hollywoodsky syndróm. Vtipy strácajú na originalite, scenáristom Myersovi a Michaelovi McCullersovi dochádza dych. Originalitu nahradila vulgárnosť a záchodový humor (ktorý si do Austina Powersa hľadal cestu už v druhom pokračovaní cez postavu obézneho škóta s nemenej vulgárnym menom Fat Bastard). Autori tiež stavili na recyklovanie starých vtipov z predchádzajúcich dielov. Tak sa z Myersových vtipných výstupov v úlohe Dr. Evila stáva rutina, v ktorej donekonečna obmieňa tie isté postupy. Austin Powers bol od začiatku poňatý sčasti ako paródia a teda odkázaný na citácie filmov o Jamesovi Bondovi. Postupne však podiel citácií v každom pokračovaní narastal, až dosiahol, podľa môjho názoru, neúnosnú mieru práve v poslednej časti. Film je doslova „precitovaný“, keď okrem filmovej klasiky (Spievanie v daždi) cituje aj predchádzajúce diely „trilógie“. Plejáda myersovských postavičiek sa rozširuje Základný príbeh sa nemení. Dr. Evil sa opäť raz vracia na Zem, aby mohol uskutočniť svoj najnovší plán ako ju ovládnuť. Keďže sa mu to v minulosti kvôli Austinovi Powersovi samému nepodarilo, rozhodne sa prizvať na pomoc úchylného Holanďana zo sedemdesiatych rokov Zlatoúda (Mike Myers). Ten, ako poistku, unesie Austinovho otca Nigela Powersa (Michael Caine). Austin Powers je znova nútený cestovať v čase, aby prekazil plány Dr. Evila. Takto tvorcovia zapracovali do filmu celé desaťročie. (Myers tu v osobe Zlatoúda ako majiteľa Klubu 69 paroduje postavu majiteľa legendárneho klubu 54, ktorú sám stvárnil v rovnomennom filme). Plejáda myersovských postavičiek, ktoré zvyčajne balansujú medzi paródiou a toaletným humorom, sa tak rozširuje o ďalší exemplár. Ten sa, žiaľ, dostal ďaleko za hranice dobrého vkusu (všeličo už naznačuje meno postavy) a stáva sa tak akousi personifikáciou celkového úpadku filmu. Táto postava obľubujúca konzumovanie kúskov mŕtvej kože, ktoré si odlupuje z vlastného tela, môže diváka akurát len znechutiť. Ani jeden z filmov o Austinovi Powersovi neponúka silnejší alebo dramaturgicky prepracovanejší príbeh. Myers sa skôr sústreďuje na krátke vypointované scénky, ktorých formu si piloval počas štyroch sezón v americkej televízii. Bol preto odvážny krok zmeniť už overenú schému príbehu z predchádzajúcich dielov. V „trojke“ sa totiž zaužívaná dvojica Austin Powers a sexy agentka mení na dvojicu Austin Powers a jeho otec. Do filmu sa tak dostáva cudzorodý prvok akéhosi povrchného melodramatického zobrazenia konfliktu nevšímavého otca a syna, ktorý sa všemožne usiluje vydobyť si jeho pozornosť. Aj napriek tejto zmene tu, samozrejme, sexy agentka nechýba. Po Vanesse z deväťdesiatych rokov a Felicity z rokov šesťdesiatych, prichádza na rad černošská agentka zo sedemdesiatych rokov, Foxxy Kleopatra (Beyoncé Knowles). Podobne ako je Powersov predchodca James Bond, predchodkyňu Foxxy Kleoptry by sme našli v kultových postavách černošských hrdiniek z akčných filmov sedemdesiatych rokov. Z týchto najznámejšia bola Foxy Brown, ktorú stvárnila Pam Greir (dnešnému publiku známa skôr z Tarantinovho retro filmu Jackie Brown). Bez znalosti angličtiny nelez do kina Uvedenie tohto filmu v slovenských kinách sprevádza jeden špecifický problém, ktorý sa však nevzťahuje len na túto snímku. Myers v poslednom Austinovi Powersovi využíva do značnej miery slovný humor. A akoby to nestačilo, paroduje černošský slang. Tento Myersov ťah sa ukázal ako neprekonateľná prekážka pre slovenských prekladateľov. Autori tak nakrútili film, ktorého „sofistikovanejšie“ vtipy a odkazy na iné filmy sú, najmä pre slovenského diváka, ťažko zrozumiteľné. Celkovej zrozumiteľnosti filmu (čím myslím otázku: Čo tým chcel autor povedať?) nenapomáha ani už tradične veľmi jednoduchý príbeh. Tentokrát sa do popredia dostávajú jednotlivé výstupy. Mike Myers sa tak vracia ku kompozícii televíznych skečov zo Saturday Night Live. Film však rozbíja natoľko, že už to nie sú výstupy nalepené na príbehu (ako to bolo v prvých dvoch filmoch), ale príbeh nalepený na výstupoch. Filmy o agentovi Austinovi Powersovi neboli nikdy postavené na humore pre intelektuálov. Posledné pokračovania však mieria až priveľmi nízko. Chabú invenciu sa scenáristi snažia oživiť množstvom citácií, ktoré vzhľadom na slovenské špecifiká robia film ešte ťažšie čitateľným. Každý slovenský divák s priemernými znalosťami angličtiny tak zostáva v kine odkázaný výlučne na vnímanie prízemného humoru. Preto by som väčšine divákov odporúčal pred vzhliadnutím filmu zapísať sa na intenzívny kurz amerického slangu. Nie som si však istý, či Austin Powers v Zlatom úde stojí za tú námahu.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984