Slovenská diplomacia bez princípov

Začiatkom minulého týždňa Európska únia prostredníctvom svojich ministrov zahraničných vecí verejne spochybnila vôľu chrániť Rímsky štatút, zmluvu, ktorá umožnila existenciu Medzinárodného trestného súdu (ICC). Bola to obava z ďalšieho transatlantického konfliktu, ktorých v týchto mesiacoch pribúda, alebo EÚ znovu dokázala, že nemá celkom jasno v tom, ako to so „spoločnou“ zahraničnou politikou myslí
Počet zobrazení: 1135

Začiatkom minulého týždňa Európska únia prostredníctvom svojich ministrov zahraničných vecí verejne spochybnila vôľu chrániť Rímsky štatút, zmluvu, ktorá umožnila existenciu Medzinárodného trestného súdu (ICC). Bola to obava z ďalšieho transatlantického konfliktu, ktorých v týchto mesiacoch pribúda, alebo EÚ znovu dokázala, že nemá celkom jasno v tom, ako to so „spoločnou“ zahraničnou politikou myslí? Na stretnutí sa európski ministri dohodli na kompromise, ktorý mal podľa francúzskeho šéfa diplomacie Dominiquea de Villepina „zachrániť jednotu“. Nemyslel tým však jednotu európsko-amerického páriku, ale jednotu EÚ ako takej. Spojené štáty majú totiž stratégiu, ako sa vyhnúť účinkom ICC, keď prestali byť signatármi zakladajúcej zmluvy. Séria bilaterálnych dohôd s jednotlivými signatárskymi štátmi im zabezpečí imunitu pre vlastných občanov tým, že sa zaviažu nevydávať Američanov trestnému súdu v Haagu. Takéto zmluvy ochromujú účinnosť súdu a udeľujú americkým občanom beztrestnosť tam, kde ju od vzniku tribunálu nemajú občania zvyšku sveta. Bilaterálne dohody už podpísali krajiny ako Izrael, najmladší štát sveta Východný Timor, Tadžikistan, ale, čo je horšie, aj kandidát na vstup do EÚ a NATO Rumunsko. Pri každej z týchto krajín sa dá ľahko domyslieť dôvod, pre ktorý sa poponáhľala s podpisom. Čakanie na „kompromis“ Mnohým z nás sa uľavilo, že slovenská diplomacia takúto osudnú chybu neurobila. Podľa určitých signálov k tejto chybe nebolo ďaleko. Slovenská diplomacia na rozdiel od českej, ktorá akúkoľvek imunitu pre kohokoľvek odmietla, však ukázala svoju nezrelosť a verejne oznámila prostredníctvom ministra Eduarda Kukana, že si počká na kompromis medzi EÚ a USA. Ten zároveň jedným dychom dodal, že chceme mať predsa dobré vzťahy s oboma aktérmi, a preto musíme čakať. Znova raz nejde o princípy. O čom však je kompromis, na ktorý Kukan čakal? Členské štáty EÚ sa dohodli na takzvanej obmedzenej imunite. Štáty EÚ, ktoré podpíšu dohody s USA, nebudú garantovať imunitu všetkým Američanom, ako to Washington požadoval, ale „len“ vojenským mierovým silám a osobám, ktoré požívajú diplomatickú imunitu, ako sú diplomati, členovia vlády či kongresmani. EÚ sa zároveň veľkoryso zaviazala, že bilaterálne zmluvy nebudú mať recipročný charakter, čo znamená, že občania, vojaci či diplomati pochádzajúci z členských krajín sa o nijakú imunitu voči vydaniu z USA nemôžu opierať. Napokon však EÚ zdôrazňuje, že imunita neznamená beztrestnosť a teda toho, kto bude obžalovaný zo zločinov, ktorými sa ICC zaoberá, budú musieť súdiť v Spojených štátoch. Vzdávanie sa princípov Prečo únia, vnímaná ako iniciátor a obhajca ICC, urobila tento krok späť? Už pred rokovaním ministrov sa tradičný spojenec Washingtonu - Veľká Británia, ako aj spojenci novší - Taliansko a Španielsko - vyjadrili, že problém s bilaterálnymi dohodami nemajú. Tým sabotovali snahy ostatných krajín presadzovať pôvodné princípy ICC. Netreba sa čudovať. Neoliberálne trio Blair - Aznar - Berlusconi to už spravilo v európskom kontexte mnohokrát. Najmarkantnejšie sa to prejavilo na poslednom sociálnom summite v Barcelone, keď podliezli sociálne štandardy, ktoré sami stanovili v Lisabone pár rokov predtým. V diskusii sa principiálnym odporcom ústupkov Amerike stal Gerhard Schröder, ktorý na svojom pseudoantiamerikanizme postavil volebnú kampaň. Bez ohľadu na to, či to urobil kvôli voľbám, stáva sa dnes nemecký kancelár terčom útokov zo strany washingtonského establishmentu. Jeden z podnámestníkov ministra Powella dokonca vyhlásil, že by mal Schröder odstúpiť – pre predvolený míting, kde ministerka spravodlivosti údajne porovnala Busha s Hitlerom. V Nemecku však nik na podobné kádrovania zo strany Busha nereagoval. Spojené štáty pokračujú v trende rušenia medzinárodných dohovorov, ktoré kedysi podpísali, blokujú nové a zároveň diktujú svetu svoju predstavu fungovania medzinárodných mechanizmov. Nič by na tom nebolo, keby táto krajina nevyužívala svoju silu aj inde ako v diplomacii. Štáty v úsilí neupadnúť do nevôle svetového hegemóna, prispôsobujú svoje princípy a zahraničnú politiku kurzu prichádzajúcemu spoza Atlantiku. Rumunsko v domnienke, že mu to uľahčí prístup do spoločnosti krajín pod ochranou strýčka Sama, je toho jasným príkladom. Že to postupne začína robiť aj Európska únia je jednou z noviniek vývoja. Neoblomnosť v ekologických zmluvách, ako aj v ochrane svojich obchodných záujmov sa postupne dostáva do úzadia. Hrozí, že tí, ktorí verili, že EÚ mala potenciál byť priestorom ochrany ľudských práv, environmentálnej politiky, medzinárodnej solidarity a sociálnych štandardov, stratia ilúzie a prinajmenšom zbystria zrak a sluch. Mnohí z nich boli eurooptimisti.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984