Reklama
Reklama

Posledné varovanie pre Tbilisi

Od polovice septembra sa už aj tak dosť napäté vzťahy medzi Ruskom a Gruzínskom začali opäť zhoršovať. Na vine bola najmä neochota gruzínskej strany podniknúť razantné kroky proti čečenským separatistom a zahraničným žoldnierom, ktorí sa „usadili“ pri hranici Gruzínska a Ruskej federácie - v gruzínskom Pankisskom údolí
Počet zobrazení: 754

Od polovice septembra sa už aj tak dosť napäté vzťahy medzi Ruskom a Gruzínskom začali opäť zhoršovať. Na vine bola najmä neochota gruzínskej strany podniknúť razantné kroky proti čečenským separatistom a zahraničným žoldnierom, ktorí sa „usadili“ pri hranici Gruzínska a Ruskej federácie - v gruzínskom Pankisskom údolí. Ruský prezident Vladimir Putin vydal vyhlásenie, ktoré sa dalo interpretovať aj ako ultimátum gruzínskej strane. Obsahovalo výzvu pre vedenie v Tbilisi, aby podniklo potrebné kroky na vyriešenie „Pankisského“ problému. Hovorilo aj o tom, že ruská strana si vyhradzuje právo na ozbrojený zákrok proti separatistom. Vyhlásenie neskôr komentoval aj prezident USA George Bush. Podľa neho dalo americké vedenie vláde Gruzínska jasne najavo, že musí podniknúť kroky potrebné na zlikvidovanie hniezda al-Káidy v Pankisskom údolí. Zároveň však Bush požiadal ruskú stranu, aby dala šancu Gruzínsku konať samostatne. Ako sa do hory volá... Problém Pankisského údolia nevznikol v rusko-gruzínskych vzťahoch len „včera“. Pred troma rokmi, mesiac po tom, ako čečenskí teroristi podnikli útok na územie Dagestanu, vtedajší ruský prezident Boris Jeľcin zavolal Eduardovi Ševarnadzemu a požiadal ho, aby dovolil ruským špeciálnym jednotkám využiť gruzínske územie na zablokovanie Pankisského údolia. Ševarnadze s tranzitom ruských jednotiek cez svoje územie súhlasil. Už o pár dní však svoje rozhodnutie z neznámeho dôvodu zrušil a ruské jednotky museli uskutočniť výsadok na hranici s Pankisským údolím, aby mohli zlikvidovať systém zásobovania separatistov. Na jeseň 1999 Ševarnadze priamo povedal vtedajšiemu ministrovi obrany Ruska Igorovi Sergejevovi: „Je to vaša krajina a vy si v nej musíte sami urobiť poriadok.“ Teraz tú istú logiku ponúka Rusko Ševarnadzemu – v Gruzínsku musí urobiť poriadok gruzínsky prezident. Z územia Gruzínska sa uskutočňovalo hlavné zásobovanie čečenských separatistov a zahraničných žoldnierov, medzi nimi príslušníkov al-Káidy a iných teroristických organizácií. V Pankisskom údolí mali zriadené svoje základne, nemocnice, sklady. Logika vlády v Moskve hovorí, že pokiaľ gruzínska strana nemá možnosti vyriešiť tento problém, tak to treba prenechať ruským armádnym elitným jednotkám. Podľa Bushovej doktríny to nebude agresia proti suverénnemu štátu, možno to prezentovať ako obranu pred teroristami, ktorých už Tbilisi nedokáže ovládať. Možný dôvod - Abcházsko Gruzínske tajné služby nespravili nič pre to, aby „divadelné predstavenie“ v Pankisskom údolí aspoň vzdialene pripomínalo špeciálnu operáciu zameranú proti teroristom. Skôr naopak, podľa očitých svedkov predstavitelia gruzínskych tajných služieb vraj pomáhali banditom pri odchode z Pankisského údolia. Spolupráca by nebola novým javom. V jeseni minulého roku gruzínske tajné sily vraj zorganizovali výpravu Ruslana Gelajeva (čečenského poľného veliteľa) z Pankisského do Kodorského údolia v Abcházsku, jednej z častí Gruzínska snažiacich sa o samostatnosť. Vtedy chýbal len krok k novej abcházskej vojne. Rusko pritom zastáva v otázke Abcházska veľmi triezvu pozíciu. Za posledné tri roky sa ruský prezident nestretol s abcházskym lídrom Ardzinbom ani raz. Moskva sa pokúša posúvať Suchumi k zmiereniu sa s Tbilisi. Gruzínske vedenie, neschopné riešiť svoje vlastné problémy – rozpadávanie sa štátu, katastrofická chudoba a zničená ekonomika - sa zaoberá len hľadaním Veľkého nepriateľa. Pre Ševarnadzeho je kandidát jasný - Rusko. Rastúci tlak Za posledné mesiace sa uskutočnilo niekoľko pokusov čečenských separatistov prebiť sa do Čečenska a to práve z gruzínskej strany. Posledný takýto pokus sa uskutočnil koncom septembra, keď sa oddiel pod vedením poľného veliteľa Gelajeva pokúsil prebiť do Ingušska. Ruským vojskám sa podarilo oddiel zablokovať až po stratách. Minulý týždeň zasa vo štvrtok v noci okolo dvesto ozbrojencov prešlo cez rusko-gruzínsku hranicu. Stalo sa to v oblasti Džejrachského údolia a dá sa predpokladať, že ozbrojenci smerujú na pomoc oddielu Ruslana Gelajeva, ktorého zvyšky sú zablokované v oblasti dediny Galaški. Posledné udalosti podľa ruského ministra obrany naplnili „pohár trpezlivosti“. Nečakané prepadnutie dediny Galaški v Ingušsku ešte raz dokázalo, že Gruzínsko skrýva pred Ruskom informácie o presunoch teroristov. Vývoj situácie však donútil zmeniť vzťah k Gruzínsku aj Radu Európy. Ešte 14. septembra odporúčala Rusku neuskutočňovať silové aktivity na území Gruzínska. Predminulý piatok, 27. septembra, už tajomník tejto organizácie vyhlásil, že ak vyjde najavo, že Čečenci vnikli na ruské územie z Gruzínska, tak sa Gruzínsko bude musieť za to zodpovedať. Pankisský problém existuje už nejeden rok. Prečo však nasledovala taká tvrdá reakcia Moskvy až teraz? Podozrenia, týkajúce sa lojality gruzínskych tajných služieb voči gruzínskym separatistom, sú na svete už dosť dlho. Až v auguste a septembri sa však podarilo získať hodnoverné dôkazy na podloženie podozrení. Zajatí separatisti vypovedali o tom, akú konkrétnu pomoc im poskytovali dôstojníci gruzínskych tajných služieb. Zajatý separatista Ali Duriev napríklad vyhlásil, že sám videl, ako gruzínsky dôstojník rokoval s jeho poľným veliteľom, a v Pankisskom údolí sa uskutočňoval výcvik za prítomnosti Gruzíncov. To dalo Moskve do ruky tromf, ktorý využíva v hre proti Tbilisi. Uvidíme, ako Rusko využije svoju prevahu.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama