Rómsky úrad nie je riešením
Klára Orgovánová splnomocnenkyňa vlády SR pre rómske komunity O Rómoch sa v poslednom čase vedú veľmi často živé diskusie. Ako hodnotíte kroky novej vlády a strany ANO, ktorými chcú ukázať, že majú ten najlepší recept na tento problém? - Presunutie rómskej problematiky od vicepremiéra Pála Csákyho na ministerstvo kultúry musím ako štátny úradník rešpektovať. Myslím si však, že náš sekretariát počas posledných štrnástich mesiacov urobil niekoľko pozitívnych krokov a v tom by sa malo pokračovať. Váhanie, kto by túto problematiku mal riešiť, prinieslo niekoľko negatív - napríklad nikto nepresadzoval financovanie rómskych projektov do návrhu štátneho rozpočtu na rok 2003. To, čo predložili predstavitelia Aliancie nového občana, nechápem ako koncepciu riešenia rómskej problematiky. Je to viac-menej náznak inštitucionálneho zabezpečenia alebo umiestnenia rómskej problematiky. Pokiaľ ide o zriadenie Rómskeho úradu v Košiciach, myslím si, že jeho jednotlivé oddelenia kopírujú štátnu správu. Takto by vznikla akási štátna správa iba pre Rómov. Postavenie štatútu splnomocnenca, ktorý má podľa ANO byť na úrovni člena vlády a mal by mať samostatnú rozpočtovú kapitolu, považujem za ťažko zrealizovateľné. V tretej časti programu sa ANO zamerala iba na problémy najchudobnejších Rómov, ktorí žijú v osadách. Sekretariát splnomocnenca vlády pre rómske komunity organizuje mnohé podujatia, semináre, stretnutia, na ktorých sa novinárov usiluje naučiť pripravovať príspevky o Rómoch bez predsudkov. Myslíte si, že majú takéto akcie význam? Uvedomujú si novinári svoju zodpovednosť za negatívny obraz Rómov v spoločnosti? - Týmito seminármi sa snažíme prispieť k ovplyvňovaniu verejnej mienky. Novinárom sme poskytovali informácie o Rómoch, o právnom základe podávania informácii formou publikovania v médiách. V tejto oblasti sme spolupracovali so Slovenským helsinským výborom, ktorý uskutočnil monitoring médií. Myslím si, že takáto práca je dôležitá, ale nepreceňujem jej význam. Väčšina novinárov, ktorá je odborne zdatná a má kvalitné žurnalistické vzdelanie, vie, ako môže svojimi článkami ovplyvňovať verejnosť. My sme im ani nehovorili, ako majú písať. Rómovia sú známi svojím umeleckým talentom, majú zaujímavú kultúru. Čo vás ako Rómku z toho oslovuje? - Veľakrát je práve umenie možnosť, aby majorita lepšie spoznala minority, ktoré spolu s ňou žijú. Ale to je len začiatok cesty vzájomnej tolerancie. Aj keď sú Rómovia známymi umelcami, v mnohých rodinách sa talent nededí z rodičov na deti. Rómske deti sú talentované aj v iných oblastiach, no, bohužiaľ, veľa z nich nemá možnosť svoj talent rozvíjať, najmä tie z rómskych osád. Mne je rómska hudba veľmi blízka a nijaké rodinné stretnutie sa bez nej nezaobíde. Mnohí Rómovia aj napriek prejavom rasizmu a intolerancie hovoria, že sú hrdí na to, že sú Rómovia. Máte aj vy ten pocit? - Sú momenty, keď silne pocítim, kam patrím, a vtedy som hrdá na to, že som Rómka. Určite by som sa nechcela narodiť iná. Som rada, že môžem navštíviť rómske divadlo alebo si prečítať rómske noviny. Ako vnímate naše aktivity a našu vzájomnú spoluprácu? - Iniciatívu vnímam od začiatku cez vášho koordinátora Laca Ďurkoviča. Myslím si, že vďaka nemu a ľuďom, ktorí v iniciatíve pracujú, sa podarilo napríklad začať spoluprácu s ministerstvom vnútra. Oceňujem u vás aj to, že reagujete na všetko, čo sa v tejto oblasti udeje. V súvislosti s našou spoluprácou som navrhla rôzne kroky. Mohol by to byť okrem iného aj monitoring tlače, na základe ktorého by bolo možné postihovať noviny s článkami, ktorých obsah porušuje ľudské práva. Čo by ste nám zaželali? - Zaželala by som vám, aby ste sa počas svojej práce stretávali s prípadmi rasizmu čo najmenej.
