Sú geneticky modifikované potraviny riešením?
Hľadáme sponzora. Potrebujeme tri miliardy dolárov, aby v roku 2003 neumrelo 50 miliónov ľudí hladom. Takýto inzerát by mohla uverejniť Organizácia Spojených národov, ktorá opäť, ako každý rok, uverejnila výzvu s cieľom nasmerovať globálnu pomoc k tým, čo ju najväčšmi potrebujú. Každý rok vznikajú nové humanitárne krízy. Niektoré z nich pritiahli pozornosť a pomoc z celého sveta – dnes je v móde Afganistan, predtým to bola napríklad Juhoslávia. Mnohé však ostanú nepovšimnuté. Na ne poukázala kampaň OSN, keď načrtla priority – africké štáty, ako Angola, Rwanda, Burundi, Demokratická republika Kongo, Eritrea, Etiópia, Somálsko, Sudán, i mnohé iné v západnej a južnej Afrike. Do zoznamu bol zaradený i Afganistan, Tadžikistan, KĽDR a Indonézia, či krízové oblasti ako Palestína a Čečensko. Neviniť prírodu Pomoc najväčšmi potrebuje africký kontinent. Je postihnutý chudobou a konfliktmi, všetko ešte sťažujú smrteľné epidémie, napríklad AIDS. Stav krízy vyvolal hladomor, ktorý tento rok prepukol v južnej a severovýchodnej Afrike. Očakáva sa, že v priebehu najbližších mesiacov bude hladom trpieť 30 miliónov Afričanov. Podľa odhadov OSN, afrických vlád a charitatívnych skupín 15 miliónov z nich žije v Africkom rohu (Etiópia, Somálsko, Eritrea), 14 miliónov na juhu kontinentu a niekoľko stoviek tisíc v stredozápadnej Afrike. Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo OSN (FAO) odhaduje, že hlad každoročne postihuje 40 až 50 percent všetkých obyvateľov kontinentu. V oblasti výživy je na tom región horšie ako pred tridsiatimi rokmi. Paradoxom je, že hladomor sa vyskytuje na vidieku, práve tam, kde sa chová dobytok a pestujú potraviny. Bezprostrednou príčinou je sucho, ktoré zničilo úrodu a nechalo ľudí a dobytok bez potravy. To však nie je jediný dôvod, prečo tam pravidelne trpia hladom a podvýživou. Podľa profesora ekonómie Amartya Sena, nositeľa Nobelovej ceny, nie sú tieto krajiny v produkcii potravín sebestačné, lenže problém je v tom, že nemajú ani dostatočnú kúpnu silu. Ďalšími faktormi sú ozbrojené konflikty, korupcia a zlé riadenie zásob, degradácia životného prostredia, ale i obchodná politika vyspelých krajín poškodzujúca africké záujmy. Podľa Sena sú hlad a s ním súvisiace škody skôr dôsledkom chudoby než schopnosti krajiny produkovať potraviny. Ak by totiž africké krajiny dokázali vytvoriť dostatočne vysoké príjmy, mohli by sa dovozom vyhnúť hladu, vyrovnať nedostatky vo vlastnej produkcii. Podľa súčasných podmienok diktátu svetového obchodu však africký export nie je na svetovom trhu konkurencieschopný, prípadne sú jeho ceny veľmi nízke. Liek alebo jed? Uprostred hľadania riešenia problému sa začala kontroverzná debata o používaní geneticky modifikovaných obilnín. Niektoré štáty však takúto pomoc odmietli. Väčšina postihnutých súhlasila len pod tou podmienkou, že geneticky modifikované obiloviny budú pomleté do polotovarov. Nedôvera afrických krajín, ktorá by sa v spojitosti s ich potravinovou krízou mohla zdať nepochopiteľná, pramení zo strachu, že prijatie obilovín obsahujúcich geneticky modifikované materiály by mohlo eventuálne viesť k tomu, že sa zamiešajú a nakoniec úplne vytlačia domáce odrody. Väčšina štátov ešte nemá politiku voči technológiám genetického inžinierstva zadefinovanú, jej dlhodobé dôsledky a potenciálny úžitok nie sú celkom známe. Najväčšia časť pomoci obsahujúcej geneticky modifikované potraviny pochádza z USA. Otázka geneticky modifikovaného obilia rozdelila agentúry a charitatívne skupiny na dva tábory. Americká agentúra pre medzinárodný rozvoj (US Aid) tvrdí, že obilia, ktoré by nebolo geneticky modifikované, je zatiaľ nedostatok. Preto trvanie na ňom ohrozuje mnoho životov. Otázkou je i to, či to možno považovať len za východisko z krízy alebo dlhodobé riešenie. Zimbabwe, Mozambik a Malawi súhlasili s geneticky modifikovaným obilím len pod podmienkou, že sa bude dovážať pomleté. Chcú tým zabrániť, aby takéto zrno vytlačilo domáce odrody. Zambia ich naopak odmieta dovtedy, pokiaľ nebudú úplne preskúmané. Jej prezident Levy Mwanawasa označil geneticky modifikované potraviny za „jed“. Nekonečné za a proti Rozruch vyvolalo, keď Zambia zastavila činnosť Svetovému potravinovému programu (WFP), ktorý rozdával v utečeneckých táboroch geneticky modifikovanú kukuricu. Nebolo to však čisto iracionálne rozhodnutie. Predtým vláda rozoslala delegátov vedeckých skupín do USA, Juhoafrickej republiky, Veľkej Británie a Belgicka, aby problematiku podrobne preskúmali. Na základe ich záverečnej správy sa rozhodovala. Objavuje sa vážna otázka – nezakladá sa postoj krajín voči pestovaniu geneticky modifikovanému obiliu na ich vzťahu k nadnárodným spoločnostiam, ktoré ho ponúkajú? Medzi medzinárodnými organizáciami pretrvávajú hlboké spory, či práve toto je to správne riešenie pre Afriku. Jean Ziegler, inšpektor politiky výživy OSN v Londýne pre noviny The Independent potvrdil: „Som proti teóriám presadzovaným nadnárodnými spoločnosťami, ktoré tvrdia, že ak stojíme proti hladu, musíme podporiť geneticky modifikované organizmy... Na svete sú obrovské zásoby prírodných, normálnych, zdravých jedál, ktoré by uživili dvojnásobný počet ľudí.“ Charitatívne skupiny, napríklad Oxfam a Action Aid, odporujú zavádzaniu geneticky modifikovaných materiálov. Podľa nich hlad nespôsobuje nedostatok potravín, ale nízka kúpna sila rozvojových krajín. Action Aid poukazuje na to, že dovážanie modifikovaných semien do Afriky „núti roľníkov, aby ešte hlbšie upadali do začarovaného kruhu a stávali sa ešte závislejšími od úzkej skupiny nadnárodných spoločností“. Napriek tomu veľa západných vlád verí, že je to zázračné riešenie zabezpečujúce veľkú úrodu a plné žalúdky. Proponenti geneticky modifikovaných potravín vytvorili konzorcium African Biotechnology. Jeho riaditeľ Dr. John Waful tvrdí, že ako Afričan sa usiluje „robiť všetko preto, aby jeho ľudia neumreli od hladu“. Bez ohľadu na všetky argumenty a protiargumenty je pravda, že účinky geneticky modifikovaných potravín na ľudský organizmus nie sú celkom preskúmané. Z tohto pohľadu je zaujímavé, že sa o nich ako o riešení pre hladujúci tretí svet hovorí v čase, keď ich čoraz väčší počet konzumentov v bohatom svete odmieta.
