Samospráva potrebuje od štátu viac pochopenia
Michal Sýkora, predseda Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS)
Pred štyrmi rokmi bola účasť občanov v komunálnych voľbách 54-percentná, teraz sa očkáva približne rovnaká. Považujete ju za primeranú? - Aj mne sa toto číslo zdá trošku nízke. Ako komunálny politik nosím v sebe presvedčenie, že to, čo sa občanov priamo dotýka a čo môžu priamo ovplyvňovať, je dôležitejšie, ako to, čo sa ich síce tiež priamo dotýka, ale čo ovplyvňujú iba sprostredkovane. Rozdiel v účasti voličov v parlamentných a komunálnych voľbách však nie je až taký hrozný, ak uvážime, koľko priestoru v médiách sa venuje takzvanej veľkej a koľko takzvanej malej politike. Myslím na komunálnu politiku v celej jej šírke. Pred voľbami do Národnej rady masmédiá voličov doslova mobilizujú. Máte výhrady k zákonu o voľbách do orgánov samosprávy obcí a miest? - Nie sme veľmi spokojní s informovanosťou voličov. Pri parlamentných voľbách dostanú napríklad kompletný zoznam kandidátov až do domácností, hoci ide o pomerný systém, v ktorom sa volia politické strany, až potom sa v rámci zvoleného politického subjektu ,,krúžkujú“ konkrétni kandidáti. V ,,komunálkach“ ide naopak o väčšinový systém, o konkrétne osoby a o zoznam kandidátov v abecednom poradí, pričom politická príslušnosť vôbec nie je rozhodujúca. Je určite dôležité, aby sa volič mohol zoznámiť s kandidátmi v predstihu, no paradoxne, práve pri takomto spôsobe volieb dostáva ich úplný zoznam až vo volebnej miestnosti. Trochu diskusie by neuškodilo ani problematike volebnej kampane. Súčasný stav, keď v celoslovenských médiách takmer neexistuje, nie je správny. Je šťastné, že sa voľby do samosprávnych orgánov miest a obcí konajú niekoľko týždňov po parlamentných? - Ich termín naozaj nie je ani zďaleka optimálny. Komunálne voľby nasledujú tesne za parlamentnými, ale je tu ešte i ďalší limit: predvianočný čas. Pôvodne sa termíny parlamentných a komunálnych volieb striedali, lenže v roku 1994 sa uskutočnili predčasné voľby do NR SR a tie spôsobili, že sú odvtedy jedny i druhé voľby v tom istom roku. Skrátenie komunálneho volebného obdobia tak, aby sa voľby dali uskutočniť v prijateľnejšom termíne, nebolo úplne jednoduché: bolo by si to vyžiadalo politickú dohodu v bývalom zákonodarnom zbore a prijatie príslušného ústavného zákona. Na Slovensku sa pred komunálnymi voľbami vytvárajú najčudesnejšie koalície. Je to normálne? - Z politologického hľadiska sú niektoré koalície politických strán a hnutí určite veľmi čudné. Nemyslím si, že by práve toto mal a mohol byť dôkaz kryštalizácie politickej scény na Slovensku. Naopak, viacerí voliči z toho môžu byť ešte väčšmi zmätení. Ja v tom však vidím aj iný aspekt. V živote obcí a miest to môže poukazovať i na to, čo neustále opakujeme: dôležitejšia je osobnosť kandidáta ako jeho politické tričko. No zatiaľ mám dojem, že počet kandidátov najmä na posty primátorov, ich politická príslušnosť a koalície výrazne prevládajú nad akýmikoľvek inými informáciami o problematike komunálnych volieb. V tomto roku prešiel a od 1. januára 2003 prejde ďalší balíček kompetencií zo štátnej správy na samosprávu. Aké sú doterajšie skúsenosti, stíhajú samosprávne orgány plniť tieto úlohy? - Koncepcia reformy verejnej správy hovorila jasne a jednoznačne o tom, že decentralizácia má tri aspekty: decentralizáciu kompetencií, politickej zodpovednosti a financií, pričom všetky tri sa musia uskutočniť súbežne. Realizácia iba jednej z nich zapríčiní opačný efekt. Niekedy si povzdychnem s básnikom: Kdeže tie lanské snehy sú? Keď nastoľujeme dnes tieto témy, pretože také boli aj všetky verejné prísľuby vrcholných vládnych a politických predstaviteľov, získavame pre to takmer nálepku ufňukancov. Žiaľ, príprava presunu funkčných miest, s nimi spojených materiálnych a finančných prostriedkov (nielen mzdových, ale aj iných prevádzkových), ako i praktická stránka preberania majetku boli najslabším ohnivkom v reťazi. Akoby bola územná samospráva trestaná za to, že bojovala o dôslednú reformu verejnej správy. Usilujeme sa neodísť od rokovacieho stola s hrmotom. Nechceme zabuchnúť dvere – to nevedie k ničomu. Ale je to veľmi zložité. Od januára tohto roku, keď sme prevzali nové kompetencie, sme na možné problémy upozorňovali akosi zbytočne: stále sa opakujú jedny a tie isté nedostatky. Napriek tomu neváham povedať, že územná samospráva v zásade svoje nové úlohy zvládla. Bude sa novým starostom, primátorom, poslancom, ale aj pracovníkom obecných úradov s rozšírenými kompetenciami lepšie pracovať ako ich predchodcom? - Momentálne to nevyzerá tak, že by sa novozvoleným starostom, primátorom a poslancom malo pracovať lepšie, pretože vytváranie podmienok na výkon kompetencií štát značne podcenil. Mestá a obce by potrebovali oveľa viac pochopenia. Hádam by stačilo, keby politici pochopili, že za postojmi ZMOS-u sa skrývajú „tvrdo vydreté“ skúsenosti a prax desiatok, stoviek komunálnych politikov z ich každodenného života medzi voličmi. Sľubujete si od novej koaličnej vlády väčšie pochopenie pre prácu samosprávnych orgánov ako od jej predchodkýň? - Naše združenie pracuje na vnútropolitickej scéne od roku 1990. Udržiava si členskú základňu, približne 95 percent všetkých obcí a miest, a to na dobrovoľnom princípe. Keby sa nejaký politický subjekt mohol pochváliť takouto podporou! A predsa vždy znovu a znovu musíme dokazovať, že vieme, o čom hovoríme, aj prečo to hovoríme. Za dvanásť rokov existencie ZMOS-u sme sa utvrdili v tom, že existujú otázky, v ktorých sú centrálne vlády v našej republike podobné ako vajce vajcu a tak ťažko očakávať zázračné prerody.
zhováral sa Martin Krno
