Daňová deforma
To, čo Ivan Mikloš nazýva daňovou reformou, nevyrieši problémy, o ktorých hovorí. Zvýšenie spotrebných daní a dolnej sadzby DPH a zníženie základnej sadzby DPH a dani z príjmov neprinesie viac peňazí štátu, ani neoživí hospodárstvo. Zväčší však sociálne a regionálne rozdiely a spôsobí nárast chudoby. Podobný vplyv bude mať zníženie odvodov. Kompenzácie tohto kroku nik nenavrhol, takže v systéme sociálneho a zdravotného zabezpečenia bude menej peňazí. Jedinou cestou je radikálne zvýšiť odvody štátu, lenže ten na to nebude mať. Navyše ministerstvo zdravotníctva tvrdí, že za deti a študentov by mali poistné platiť ich rodičia, takže štát nielenže nezvýši odvody za „svojich“ poistencov, ale sa ich bude chcieť dokonca zbaviť. Dane máme nízke Všetkých tridsať členských krajín OECD používa niekoľko sadzieb dane z príjmov fyzických osôb. Nižšiu minimálnu sadzbu ako SR (10 %) má iba šesť krajín a rovnakú iba tri. Dvadsať členov OECD má minimálnu daň vyššiu ako my! Zároveň patríme medzi krajiny s najnižšou hornou hranicou dane z príjmov! Spomedzi ekonomicky najvyspelejších krajín teda už dnes patríme medzi tie, ktoré majú najnižšie dane. Práve OECD i MMF nás varovali pred ďalším znižovaním dane z príjmu. Odporúčali nám zamerať sa na lepší výber daní, vytvorenie predpokladov pre lepšiu orientáciu občanov v daňových zákonoch a predpisoch a spomenuli sankčný systém. Pred zavedením rovnej dane varuje prezident Slovenskej komory daňových poradcov Ján Artur Oberhauser: „Daň by sa zvýšila u daňovníkov s nízkymi príjmami a výrazne znížila u daňovníkov s priemernými a nadpriemernými príjmami.“ Zároveň upozorňuje, že by to pre štátny rozpočet znamenalo stratu 8 – 9 miliárd korún! J. A. Oberhauser totiž vyvracia argument, že rovná daň podporí ochotu ľudí platiť ju. Plateniu vyšších daní sa totiž vyhýbajú iba podnikatelia, ktorí „vyrábajú“ umelé náklady. „Táto skupina daňovníkov,“ upozorňuje J. A. Oberhauser, „má v roku 2002 zaplatiť daň vo výške 5,2 mld Sk, čo je len 2,87 percenta z celkom plánovaných daňových príjmov. Akékoľvek významnejšie posuny v príjmoch tejto skupiny, vyvolané „sebareflexiou“ a výrazným znížením dane, nemôže podstatným spôsobom zvýšiť daňové príjmy.“ Menej peňazí Šéf slovenských daňových poradcov z vlastnej skúsenosti tvrdí, že ani zníženie dane z príjmu právnických osôb neprinesie očakávaný efekt, lebo podnikatelia aj tak neprestanú „podvádzať“. Neúprimnosť tvrdenia, že nižšie dane privedú podvodníkov k poctivosti nepriamo priznal aj minister spravodlivosti Daniel Lipšic. Odloženie zvyšovania príjmov sudcov komentoval pred novinármi tak, že byť čestný, nie je otázka peňazí. Takže sudcov viac peňazí vo vlastnom vrecku k poctivosti neprivedie, podnikateľov áno. „Táto daňová terapia je ťažko odhadnuteľným rizikom,“ hovorí J. A. Oberhauser. Hlavným problémom je to, že ľudia budú určite menej nakupovať ako doteraz, príjmy štátu z týchto daní sa teda automaticky nezvýšia: „Súčasné procesy a úvahy ovplyvnené tým, že spotreba rástla, sa v krátkom čase vystriedajú možnou spotrebnou stagnáciou.“ „Keď ceny idú hore, domácnosti sa väčšinou usilujú o úspory,“ pridáva sa Silvia Rybárová z Výskumného ústavu práce, sociálnych vecí a rodiny (VÚPSVR). Vysoká nezamestnanosť ešte väčšmi zníži kúpyschopnosť ľudí, nezvýši sa ani spotreba štátu či samospráv a ešte viac sa oživí čierny trh, na ktorom sú ceny bez daní. Vláda neuvažuje, alebo klame Zdá sa, že vláda nemá nezávislé analýzy, alebo jednoducho klame, keď hovorí o očakávaných dôsledkoch. „Tieto snahy v daňovej oblasti vyvolávajú v odborných kruhoch značnú polemiku,“ priznáva J. A. Oberhauser. „Negatívne dôsledky na spoločnosť môžu byť aj podstatne vyššie, než s akými ich tvorcovia kalkulovali,“ potvrdzuje ekonomický analytik a prognostik Pavol Karász. „Je zrejmé, že tieto opatrenia povedú k zvýšeniu cien. Budú mať vplyv na zníženie domáceho dopytu, a tým aj hospodárskeho rastu, a prispejú k zachovaniu vysokej nezamestnanosti.“ Prognostik, ktorého názory si do volieb v roku 1998 cenila aj vtedajšia opozícia, vyvracia tvrdenie I. Mikloša, že „z hľadiska váhy tovarov, ktoré sú v spodnej a hornej dani [z pridanej hodnoty] je to zhruba 50 na 50“. P. Karász: „Zvýšenie dolnej sadzby DPH sa týka citlivých komodít spotrebného koša, teda bude mať nepríjemný dosah na životnú úroveň hlavne príjmovo slabších skupín.“ Dôkaz neschopnosti O nedôveryhodnosti vyhlásení Ivana Mikloša svedčia aj jeho prepočty účinkov zdraženia: „Ten odhad na priemernú rodinu je 532 korún mesačne z titulu zvýšenia cien z titulu úpravy DPH a spotrebných daní je k tomu ešte asi 100 korún.“ „Len výdavky na bývanie v obecných nájomných bytoch vzrastú v budúcom roku o vyše 1107 korún mesačne. Pre tých, ktorí bývajú v rodinných domoch, sa výdavky na bývanie zvýšia o vyše 534 korún mesačne a o niečo menej pre ľudí bývajúcich v bytoch v osobnom vlastníctve,“ zhŕňa oficiálne prepočty VÚPSVR Silvia Rybárová. A to ide len o výdavky na bývanie! „Význam viacerých sadzieb (DPH) spočíva v tom, že daňovo odľahčujú vybrané skupiny komodít, a tým podporujú určité segmenty domáceho dopytu, stabilizujú životnú úroveň a prispievajú k jej zvýšeniu,“ vysvetľuje P. Karász. „To, že na Slovensku sa nevie takýto nástroj zmysluplne využívať ešte neznamená, že by sa mal zrušiť. Jednoduchšie by bolo naučiť sa ho využívať. Na elimináciu špekulácií s DPH existujú aj iné a pre obyvateľstvo podstatne lacnejšie recepty.“ Summa summarum: Miklošova „reforma“ deformuje daňové prostredie v prospech bohatých a negatívne postihne slabšie zarábajúcich. Prispeje k zvýšeniu nezamestnanosti, najmä v „problémových“ regiónoch. „Zvýšenie cien dopravy prispeje k ďalšej konzervácii aj tak nízkej mobility pracovnej sily, čo sa Slovensku vyčítalo aj v poslednej analýze OECD,“ uvádza príklad Pavol Karász. Štátne financie na tom budú horšie, ako sú dnes, čo povedie k ďalším škrtom v sociálnej oblasti, zdravotníctve, školstve. Vláda bude problémy čoraz častejšie hádzať „na krk“ krajským samosprávam, hoci podľa viceprezidenta Európskej investičnej banky Wolfganga Rotha by sa sama nemala vzdávať nástrojov „na stimulovanie hospodárskeho rastu“. Jednoducho bude zle, ak vláda bude robiť ekonomickú politiku podľa liberálnych poučiek. „Reformy nemôžu byť iba bojom ekonomických teórií, ktoré vznikli v konkrétnom čase a reflektovali na konkrétnu situáciu a každá z nich sa časom prežila, lebo problémy sa dostali do inej dimenzie,“ varuje predseda Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory Peter Mihók. „Treba prihliadať na reálnu situáciu. Posunutie veľkej časti občanov na hranicu chudoby môže vyvolať silný protireformný tlak.“ A reformy sa stanú „iba historickou medzihrou s vysokou cenou a nízkym efektom“.
