Voľte ženy!
Volebný cyklus zase raz dospel k svojmu vrcholu. Sfúkne sa ani nie trojmesačný prach z volebných urien, členovia volebnej komisie oprášia svoje najlepšie obleky a milými úsmevmi nám budú ďakovať, že sme využili svoje občianske právo (nie povinnosť), sami v sebe rozriešili dilemu „voliť, či nevoliť“ a prekročili prah volebnej miestnosti. Ak totiž platí, že bližšia košeľa ako kabát, aj pozitívne ťahy komunálnej politiky v prospech každého občana by mal každý z nás pocítiť omnoho intenzívnejšie. Ak chcete niekoho pristihnúť pri omyle, spýtajte sa ho, ako pár dní pred voľbami prognózuje ich výsledok. Agentúry pre prieskum verejnej mienky i z týchto dôvodov zaryto mlčia. Ale i navzdory svojej špecifickosti a ukotveniu v miestnych pomeroch budú mať voľby do miestnych zastupiteľstiev niektoré zjednocujúce momenty. Tým najmarkantnejším môže byť napríklad oslabenie doterajších pozícií na radniciach. Dôvod? Obyčajný motív „opozeranosti“ či všeobecná túžba ľudí po zmene bez hlbšieho zdôvodnenia. Podobnú túžbu bolo vo vzduchu cítiť i pred niekoľkými mesiacmi. Každé voľby sa neodmysliteľne spájajú so svojráznou zmesou politických posolstiev a reklamných trikov. Možno sa bude niekomu zdať, povedané ústami Oliviera Toscaniho, že reklama je iba „navoňaná zdochlina“, je to však najmä spôsob, ako podporiť dobrý tovar v čase, keď nejde na odbyt. A presne taká situácia teraz u nás vládne. V spoločnosti sa totiž začína šíriť rozčarovanie z prvých krokov novej vlády, januárové uťahovanie opaskov je predo dvermi a vábivým rečiam komunálnych politikov nemá nik chuť a ani silu veriť. Apropo komunálni kandidáti. Najmä vo väčších mestách sú to často neúspešné tváre známe z „veľkej“ politiky. Napriek tomu sa politiky držia zubami nechtami. Prečo? Pre hmotné výdobytky, vplyv, moc alebo pocit nenahraditeľnosti? Cesty, ako v politike naďalej zostať, sú naozaj rozmanité. Hovorí sa síce, že tvorbou samosprávnych, priamo volených orgánov a ich predstaviteľov vzniká nový priestor na vykryštalizovanie zodpovedných politikov. Teda takých, ktorí pod drobnohľadom voličov, na rozdiel od svojich kolegov ukrývajúcich sa pred vox populi v anonymite straníckych centrál a za múrmi parlamentnej budovy, ľahšie odolajú pokušeniu a rôznym nástrahám. Že by však len vysoká politika robila hladné oči po moci, dnes už nik neuverí. Napriek všeobecnej mienke, že politika je mužská záležitosť, so ženami v komunálnej politike je to predsa len trochu lepšie ako na parlamentnej či vládnej úrovni. Svedčia o tom i čísla. Takmer 5 percent slovenských miest a 20 percent obcí malo na svojom čele ženu. Dôkazom, že neboli len kvetinkami vo váze, sú ich výsledky. A to napriek tomu, že všetky prostriedky politiky sú konštruované spôsobom, ktorý zodpovedá tzv. mužským vlastnostiam. O sexizme verejných inštitúcií ženy dobre vedia. Ak sa totiž žena začne usilovať o niečo, čo spadá do oblasti „typickej“ pre mužské pohlavie a búra tak tradičný pohlavný model vymedzených kompetencií, naráža na odpor a nepochopenie. Každá žena vie, že muži často nehrajú fair play a pravidlá hry menia počas zápasu. Že vstúpiť do hoc i komunálnej politiky sa rovná nastúpiť do mužskej futbalovej jedenástky. Ženy dobre vedia, že svoj vstup do politickej sféry najlepšie ovplyvnia ony samotné. A veria, že nebude už dlho trvať, kým si budú môcť všetci ľudia, teda muži i ženy, voľne vybrať z ľudských vlastností také, ktoré im umožnia prístup ku všetkým oblastiam života. Sféru toho verejného nevynímajúc.
