Plný mandát naďalej v rukách premiéra Balkenendeho

Atmosféru ďalšej etapy predvstupového procesu EÚ, ktorá by sa mala ukončiť na prebiehajúcom bruselskom summite (24. a 25. októbra), výrazne poznačili predovšetkým iniciatívy niektorých jej najmenších členských štátov. V priebehu predchádzajúceho týždňa predstavitelia Holandska, Belgicka i Európskej únii práve predsedajúceho Dánska vyjadrili pochybnosti o charaktere prístupového procesu, ako aj o pripravenosti budúcich nových členov spoločenstva. Zatiaľ čo napríklad Belgicko, pripravené podporiť uzavretie prístupových rokovaní s desiatimi kandidátskymi krajinami o dva mesiace v Kodani, má výhrady k dátumu prijatia nových členov, holandská vláda donedávna hrozila nesúhlasom s akceptovaním Slovenska, Poľska a Lotyšska ako kandidátov, ktorí by boli v blízkej budúcnosti dostatočne pripravení na vstup do EÚ. A tak následky nedávneho politického zlyhania trojmesačnej stredopravicovej vlády krajiny, ktorá patrí medzi čistých prispievateľov do rozpočtu únie, sa pre Slovensko pozitívne odzrkadlili na jej postoji k otázke rozšírenia. Dočasná vláda bude robiť politiku Po májovných voľbách sa v Holandskom kráľovstve dostala k moci trojkoalícia kresťanských demokratov (CDA), Ľudovej strany za slobodu a demokraciu (VVD) a Listiny Pima Fortuyna (LPF). Posledná z nich sa v dôsledku vraždy zakladateľa a predsedu dostala do vnútornej krízy. Principiálne konflikty a boj o moc predstaviteľov, ktorých spájal len spoločný vodca Fortuyn, boli na dennom poriadku. V strane si konkurujúci vicepremiér Eduard Bomhoff a minister hospodárstva Herman Heinsbroek sa nakoniec rozhodli odstúpiť. Demisii vlády sa im však zabrániť nepodarilo – premiér Jan Peter Balkenende (CDA), presvedčený o nemožnosti ďalšej spolupráce trojkoalície, ponúkol kráľovnej Beatrix rezignáciu kabinetu a dostal sa na čelo dočasnej vlády. Dánsky premiér Poul Nyrup Rasmussen vyhlásil, že dočasná vláda pod vedením premiéra Balkenendeho má z pohľadu EÚ plný mandát na prijímanie rozhodnutí v mene Holandska. Keďže vnútorné rozpory v rámci trojkoalície už nebránia dosiahnuť jednotné stanovisko k návrhu Európskej komisie na rozšírenie únie o desať nových členov, očakávaná hrozba uplatnenia práva veta proti ich prijatiu zo strany Holandska nehrozí. Keď sa jeho krajina stala stredobodom pozornosti Európy a v Haagu k poslancom neplánovane prehovoril komisár pre rozšírenie Günter Verheugen, Balkenende vyhlásil, že Slovensku, Poľsku ani Lotyšsku nebude stáť v ceste. Ako táto cesta bude vyzerať, to je už iná téma. Úsilie o druhotriedny status (čiže bez rozhodovacieho práva) pre kandidátov nespĺňajúcich kritériá v konkrétnych oblastiach však ostáva na programe. Jednoznačné je, že do konca decembra či začiatku januára vládnuci dočasný kabinet bude schopný rozhodovať a nebude teda dôvodom na spomalenie ani odvolanie procesu rozšírenia. S LPF sa už neráta – pozitívny signál Európe Napriek jednote v oblasti zahraničnej politiky ostáva holandská vnútropolitická situácia naďalej napätá. Podpora extrémne proticudzinecky orientovanej LPF po voľbách radikálne klesala (podľa aktuálnych výsledky prieskumov verejnej mienky by v 150-člennom parlamente z pôvodných 26 stratila 23 kresiel), veľa z jej členov a sympatizantov prestúpilo do liberálnej VVD. Dvaja vyššie spomenutí vysokí predstavitelia LPF, ktorých protichodné politické zmýšľanie znemožnilo jednotnú politiku a spôsobilo neschopnosť strany byť rovnocenným koaličným partnerom, sa zatiaľ o jej budúcnosti nevyjadrili. Fakt, že táto pravicová strana vypadla z hry, je jednoznačne pozitívny. Hoci sa tak nestalo z koncepčných či ideologických dôvodov, ale „len“ pre osobnú rivalitu vo vnútri strany, v nasledujúcom období by nemala zásadne ovplyvňovať charakter holandskej politiky. Odstúpením vlády nedošlo ani k obávanému oslabeniu krajiny, ani k situácii znemožňujúcej rozhodovanie a konanie. Naopak, dočasná vláda má plnú dôveru únie a zdá sa spoľahlivým partnerom v poslednej fáze príprav na začlenenie ôsmich krajín východnej Európy, Malty a Cypru do spoločných radov. Ešte pred niekoľkými dňami kontroverzná otázka postoja krajiny k správe EK o rozšírení sa zjavne nestane témou, o ktorej sa musí diskutovať na zvláštnych vládnych stretnutiach.