Psy štekajú a drogy sa predávajú ďalej
Nedávno, počas operácie Mak 2002, v Kazachstane zadržali a zlikvidovali 4,5 tony drog, ktoré sa mali dostať z Afganistanu k spotrebiteľom. Ide zväčša o Američanov, takých, ako sú „antiteroristickí“ vojaci, ktorí by mali v Afganistane minimalizovať možnosti drogovej mafie. Všetko je však inak. A preto je na mieste otázka: Nemôžu to urobiť, nevedia alebo nechcú? Z Afganistanu, napriek pozitívne a víťazne znejúcemu informačnému presingu, prichádzajú čoraz častejšie znepokojujúce správy. Nesúvisia s aktivizáciou amerického produktu – hnutia Taliban, či s aktivizáciou teroristov. Moslimovia sami považujú Taliban za svoje nešťastie. Keďže vznikol v analytických centrách CIA, vnímajú ako príčinu svojich problémov práve mnohokrát idealizovanú krajinu – USA. Výmena s.r.o. Experti OSN bijú na poplach. V dnešnom Afganistane sa výroba heroínu a plochy posiate makom rozrástli do takých rozmerov, že už prevýšili úroveň konca 90. rokov. Vtedy Afganistan dodával na svetový trh zhruba 70 percent opiátov. V roku 1999 Taliban vykázal rekordnú úrodu – zber 4600 ton ópia, čo predstavuje asi 130-140 miliárd amerických dolárov. Ak sú údaje prezentované OSN objektívne, tak to znamená absolútny krach antidrogového programu novej moci v Afganistane, alebo len potvrdenie faktu, o ktorom si v Strednej Ázii šepkajú všetci. Jedna s.r.o. vytlačila druhú s.r.o. a spokojne si podniká. Tá víťazná potrebuje dnes na ďalšie vytláčanie veľa, veľa peňazí. Moslimský duchovný Mualan Rijaz Muhamad z mestečka Dana v južnom Vazistane v Pakistane vydal dekrét – fetvu, ktorou povolil svojim veriacim, zväčša Paštúnom, pestovanie maku, pričom túto plodinu chápe ako prostriedok boja proti nečistému Západu. Muhamad okrem iného píše: „My vieme, že západné štáty sa smrteľne boja drog, preto ich budeme používať ako zbraň v boji proti nim...“ Mnohí roľníci – ak chcú prežiť, im nič iné neostáva – už pripravili svoje polia na sejbu. V susednom Afganistane, kde je podľa proamerických mediálnych informácií „všetko“ pod zaručenou kontrolou, sa na trhu v Džalalabade predáva jeden kilogram maku za 180 rupií (asi 3 doláre), pričom cena za kilogram surového ópia sa môže vyšplhať až na úroveň 9500 dolárov. Čiastočná legalizácia Podľa údajov Európskej únie sa 80 percent heroínu dostáva do Európy z Afganistanu najmä klasickou cestou cez Balkán alebo s využitím krajín postsovietskej centrálnej a Strednej Ázie, ktoré sa postupne menia na krajiny spotrebiteľské. Minister zdravotníctva Kazachstanu Žakslilik Doskaliev musel po nedávnom zasadnutí Rady bezpečnosti Kazachstanu priznať, že v krajine rastie počet narkomanov. Dnes registrujú 46 818 osôb, z ktorých 68 percent siaha po ópiu a heroíne, 20 percent po marihuane. Kazachstan plánuje v roku 2003 vyčleniť zo svojho rozpočtu 375 miliónov tenge (l USD/154,5 tenge) na protidrogové programy (v roku 2002 to bolo 130 miliónov). Že situácia nie je ružová, jasne dokazuje aj príkaz prezidenta Nursultana Nazarbajeva členom Rady bezpečnosti Kazachstanu. Ide v podstate o výzvu, aby sa Kazachstan zoznámil so skúsenosťami z tých krajín, kde prebieha postupná legalizácia ľahkých foriem drog. Znamená to teda, že Kazachstan kráča cestou legalizácie ľahkých drog? Minister spravodlivosti Kazachstanu Georgij Kim vidí problém nasledujúco: „Vo svete existujú dve formy boja s narkomániou. Zákazová, ktorá provokuje trh, zvýšenie cien a de facto len zaisťuje zisky narkomafii. Druhou formou je postupná legalizácia ľahkých foriem drog. Čiastočná legalizácia spravidla znamená aj rozšírenie okruhu spotrebiteľov ľahkých drog.“ Nedotknutá prvovýroba V čase, keď boli zverejnené informácie o Kazachstane, ruskí pohraničníci na hraniciach Afganistanu s Tadžikistanom, na úseku, ktorý tvorí rieka Piandž, zlikvidovali kuriéra, prevážajúceho do Tadžikistanu 11,6 kg heroínu. Ten sa mal neskôr predať v Nemecku. Kvapka v drogovom mori, ktoré sa valí na Tadžikistan a zvyšok sveta z Afganistanu. Európska únia sa usiluje pomôcť a školí colníkov v Tadžikistane ako odhaľovať kuriérov na letiskách. Pokiaľ sa neskôr pohraničníci nedajú skorumpovať, čo by nebolo prekvapujúce, tak únia dobre investovala 4,5 mil. eur. Ak však všetko pôjde po starom, tak to nebol najlepší obchod. Lenže problémy by sa mali riešiť tam, kde vznikajú – v Afganistane. Rustam Nazarov, riaditeľ Agentúry na kontrolu narkotík pri prezidentovi Tadžikistanu, nepriamo kritizuje USA za to, že uvoľnili nakromafii v Afganistane kyslík. Podľa jeho názoru je narkobiznis a terorizmus to isté a treba zlikvidovať minimálne 62 laboratórií na afganskej strane hranice, ktoré spracovávajú dodávky od miestnych roľníkov a produkujú čisté drogy. Ide o tie objekty, ktoré neboli pri bombardovaní Afganistanu, na rozdiel od skladov Červeného kríža alebo civilných objektov, dotknuté. Určite nejde o náhodu alebo omyl. Za likvidáciu jedného hektára makových polí získa dnes roľník od svojej vlády 600 dolárov, za realizáciu produkcie z tejto plochy dostane narkoobchodník asi 15 tisíc dolárov. Navyše, v Afganistane žije veľa narkomanov, podľa expertov dosahuje ich počet až štyri milióny. Ak sú také ohromné zisky z výroby a predaja narkotík, nasleduje prirodzene ďalšia otázka: Kde sú tie peniaze? Kto má z nich úžitok? Je to náhoda, že obchod rastie, keď je pri moci proamerická vláda Hamida Karzaja a po krajine sa prechádzajú americkí vojaci? Afganistan produkuje viac drog ako za sovietsko-brežnevovskej okupácie.
